Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Harry vyletel do predsiene a June začula, ako sa otvárajú dvere.
Vzápätí sa dovnútra vohnali profesorka McGonagallová, madam Pomfreyová a profesor Flitwick.
„Dobrý Merlin, dievča!“ zalomila madam Pomfreyová rukami. „Nemali ste tak utekať, mohlo vám to uškodiť!“
June pokrútila hlavou. „To je jedno! Severus...“
„Ukážte mi to,“ prikázala a June sa trošku odsunula, no ešte stále držala Severusa veľmi pevne.
Madam Pomfreyová si obzrela ranu na krku a zmerala mu pulz.
„Koľko stratil krvi?“ pozrela na June.
Tá pokrútila hlavou. „Ja, neviem...“ zahabkala. „Bolo jej tu strašne veľa, všade naookolo,“ jachtala rozrušene a zdesene hľadela na madam Pomfreyovú.
„Dobre, Poppy, asi by sme ho mali vziať rovno k Sv. Mungovi, čo poviete? Myslím, že vyzerá dosť strašne, prepáčte, slečna Evansová,“ pozrela na ňu profesorka McGonagallová prísne.
June pokrútila hlavou. „To nič.“
„Dobre. Harry, premiestnite sa s profesorom Snapom k Sv. Mungovi. Počula som, že ste v tom dobrý. June, vy pôjdete s nami, musíte sa dať do poriadku.“
June sa postavila. „Nie. Idem aj ja so Severusom,“ vyhlásila.
„June, nehádajte sa!“ zrúkla madam Pomfreyová. „Vo vašom stave...“ začala, no June jej skočila do reči.
„... sa ešte môžem premiestňovať. Prosím vás, madam Pomfreyová, nemôžete mi v tom zabrániť,“ protestovala, na čo si kľakla späť k Severusovi a tuho ho držala za ruku.
Madam Pomfreyová si vzdychla. „Nie, June, musím trvať na tom, že vás najprv musím ošetriť,“ krútila hlavou.
„To môžu aj v nemocnici! Idem so Severusom!“ zvolala rozčúlene a pevne mu zvierala ruku, dúfajúc, že keď sa premiestnia k Sv. Mungovi, ešte nebude neskoro.
„No tak dobre. Ale hneď, ako tam dôjdete, dáte sa vyšetriť, dobre?“ zdvihla madam Pomfreyová obočie prísne.
June sa ešte nikdy s nikým bezvládnym nepremiestňovala, no od Severusa počula, že so skúsenými čarodejníkmi to nie je také ťažké. Nevedela, či je skúsená čarodejnica, ale on jednoznačne bol. Navyše, bol to jej manžel, boli spojení, tak snáď sa to podarí.
Zovrela ho v náručí, venovala Harrymu posledný pohľad, zavrela oči a silno sa sústredila na Sv. Munga.
Na chvíľu sa stratila vo víre farieb a zrazu tvrdo dopadla na dlážku.
Chodba bola prázdna, za oknami svietilo letné slnko, no nikde ani živej duše.
„POMOC!“ zrevala. „POMÔŽTE MI NIEKTO!“ kričala so slzami v očiach, zvierajúc Severusa a zisťujúc, či ešte stále dýcha.
„POMÔŽTE MI NIEKTO!“ zrevala zúfalo a pozrela na Severusa. Ledva dýchal.
„POMÔŽTE MI!“ zrúkla na prázdnu chodbu a beznádejne sa obzerala.
Zrazu sa dvere na jej konci otvorili a vykukol z nich akýsi liečiteľ.
„Pomôžte mi, prosím vás!“ zavolala naňho.
„Čo sa stalo?“ opýtal sa náhle, keď k nim dobehol.
„Pohryzol ho had! Obrovský had! On, krvácal a potom, som ho trochu liečila, ale on mi to nedovolil, potom som odišla a vrátila sa a on... ešte dýchal, a potom môj Patronus... on, akoby mu dával nejakú energiu!“ habkala cez slzy.
„Dobre, upokojte sa, slečna. POTREBUJEM TU POMOC!“ zvrieskol a obzeral si Severusovu ranu.
O chvíľu pribehli ďalší liečitelia.
„Musíme ho odniesť na izbu. Stratil veľa krvi... kusnutie hadom, rýchlo, takmer nedýcha!“
June rozrušene počúvala tieto strašné slová, ktoré k nej doliehali akoby kdesi zďaleka a keď traja liečitelia zlevitovali Severusa a opatrne ho premiestnili do najbližšej izby, June sa postavila a išla za ním.
„Vy nie, slečna. Nemôžete tam teraz ísť. Vy ste jeho sestra?“ spýtal sa jeden z liečiteľov.
June prudko pokrútila hlavou. „Nie, jeho manželka!“ odvrkla podráždene.
„Prosím vás, pustite ma za ním,“ povedala úpenlivo a hľadela na zavreté dvere. „Prosím vás, je to môj manžel...“ jachtala bezmocne a snažila sa obísť liečiteľa, no on zatarasil chodbu a nepustil ju ďalej.
„Nie, pani. Musíme sa oňho postarať. Hneď, ako budeme niečo vedieť, povieme vám, ale musíte tu teraz počkať,“ naliehal a odtlačil ju na jednu z lavičiek.
„Ale aj vy ste zranená, poďte, ošetrím vás,“ podotkol a sadol si k nej.
„Nie... Ja som v poriadku. To Severus, on musí, musí to prežiť,“ vravela potichu a bezmocne hľadela do podlahy.
„Bude v poriadku, nebojte sa. Len mi dovoľte ošetriť vás. Tým, že tu budete čakať, mu aj tak nepomôžete,“ povedal opatrne.
June však pokrútila hlavou. „Nie. Ja tu chcem ostať!“
Po niekoľkých argumentoch ju však lekár presvedčil, aby s ním išla do druhej miestnosti a ošetril ju. Keď mu povedala, že je tehotná, myslela si, že ho porazí. Urobil jej nejaké testy a zistil, že je všetko v poriadku.
Potom ju pustil späť pred izbu, do ktorej odniesli Severusa.
June tam len sedela, sedela a sedela. Mala pocit, že ubehli roky, kým z izby vyšiel jeden z ošetrovateľov. June takmer vychodila dieru do podlahy.
„Pani...?“ začal.
„Snapová,“ doplnila rýchlo a napäto hľadela na lekára.
„Je v poriadku?“ vyhŕklo z nej náhle a od napätia zaťala päste.
Lekár si vzdychol. June z neho cítila obavy.
„Podarilo sa nám ho zachrániť. No stratil veľa krvi. A žiaľ, nech sú naše prostriedky akokoľvek vyvinuté, nevieme, či sa niekedy preberie. Jeho stav je ešte stále vážny. Vraveli ste, že ste ho liečili?“ spýtal sa so záujmom, no June ho sotva počúvala.
Bezmocne klesla na lavičku a vložila si hlavu do dlaní. To nie. To nemôže byť pravda. Nevedia, či sa preberie? Nie, Severus nie! On nie! Nie on! Prečo?
„Slečna,“ položil jej lekár ruku na rameno.
„Pani,“ zamrmlala a pozrela naňho s očami plnými sĺz. „Ja som prežila Avadu. Dokázala som liečiť rukami...“ vravela trhane. „Mala som... mala som sa snažiť viac! Mala som ho liečiť! Nemala som ho poslúchať!“ nariekala zlomene a úplne ignorovala doktorove slová.
„Pani, musíte sa upokojiť,“ povedal napokon rozhodne.
„Môžem ho vidieť?“ opýtala sa zrazu a pozrela sa na dvere do izby.
„Môžete, ale neviem, či by ste chceli...“ začal, no June pokrútila hlavou.
„Chcem ho vidieť. Musím,“ postavila sa.
Lekár jej otvoril dvere a ona vošla dnu.
Ležal tam, s obväzom na krku, bezvládny, prikrytý perinou. Ruky mu bezmocne ležali povedľa tela a na ľavom prstenníku sa mu leskla obrúčka s Juniným menom.
Podišla k nemu. Vyzeral tak pokojne. Tak mĺkvo.
„Severus,“ zašepkala so slzami v očiach a sklonila sa k nemu, aby ho pobozkala na pery.
„Ľúbim ťa,“ povedala potichu a zovrela mu ruku. „Preber sa, prosím. Prosím ťa,“ úpela a sadla si k nemu na posteľ.
A takto tam sedela. Celé dni, celé noci, rovnako, ako on vtedy po tom, čo ona prežila Avadu. Ako on tých dvanásť dní bez spánku, keď ju tu strážil celé dni a noci. Netušila, že dvanásť dní v nemocnici nebude maximum, ktoré starostlivosťou o toho druhého strávia.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali.
Celú tl...