 |
Heslo: |
Prihlásenie |
Nová registráciaZabudli ste heslo? |
 |
 HP: Kniha 1 |
| HP: Kniha 2 |
| HP: Kniha 3 |
| HP: Kniha 4 |
| HP: Kniha 5 |
| HP: Kniha 6 |
| HP: Kniha 7 |
| Obrázky z kapitol |
| Venovania |
| Ďalšie knihy |
| Comic Relief |
 |
| HP1: Kameň mudrcov |
| HP2: Tajomná komnata |
| HP3: Väzeň z Azkabanu |
| HP4: Ohnivá čaša |
| HP5: Fénixov rád |
| HP6: Polovičný Princ |
| HP7: Dary Smrti I |
| HP7: Dary Smrti II |
| Biografie hercov |
| Adresy hercov |
 |
| Biografia |
| Kontakt |
| Publikácie |
| JKRowling.com |
 |
| Fan Fiction |
| HP testy |
| Ako... |
| Komiksy |
| Čarodejnícke recepty |
| Vyber si prútik |
| HP vtipy |
| Piškvorky |
| Puzzle |
| Download |
 Fonty |
| Zvonenia |
 |
FAN FICTIONVitajte vo svete magických literárnych možností!Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil, ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy. Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní. V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať Sprievodcu Fan Fiction. Prajeme príjemné čítanie!
June Evansová180. kapitola: Epilóg: Až na večnosťKeď som začala písať túto poviedku, netušila som, či ju niekedy vôbec dopíšem, ani to, či sa moja vysnená fantázia bude niekomu páčiť a už vôbec nie to, že by mala mať toľko kapitol a strán (336), no s June som nakoniec aj vďaka Vám strávil takmer pol roka a bolo to jedno z najkrajších období môjho života. priniesla mi úžasných priateľov, chvíle, ktoré boli pre mňa nezabudnuteľné, sprevádzala ma vo dne, v noci, všade, kde som bola - doma, v autobuse, v škole, pri varení, žehlení, čistení zemiakov, pozeraní filmov, čítaní kníh, robení wallpaperov, dokonca pri učení sa na skúšky, cez Vianoce, Silvestra (a moja novoročné prianie bolo, aby sa mi ju podarilo dokončiť) moje cesty k babke, návštevy u priateľov, každú jednu sekundu, ktorú som tu strávila s Vami a na toto nikdy, nikdy nezabudnem. Vďačím je za veľmi veľa, no vďačím za strašne veľa, pretože bez Vašej podpory, hodnotení, úúúúžasných povzbudení, komenátrov a nespočetného množstva smajlíkov, by som sa sem nikdy nedostala, a preto sa chcem poďakovať niekoľkých ľuďom:
Lilly Heathcliff za jej úplne prvý komentár, ktorý ma povzbudil písať ďalej, až z toho vznikla taká dlhá poviedka (teda, skôr román =D) a za to, že mi otvorila oči a svojimi krásnymi slovami rozhodla o jej ukončení =) Jarnej Podprsenkožiletke za jej druhý komentár, ktorý ma povzbudil ešte viac =) Marekovi, ktorého komentáre ma vždy nesmierne potešili, pretože ma uistil v tom, že moja June sa páči aj chlapcom Dominike, s ktorou sme sa vďaka June dali dokopy a stali sa z nás vynikajúce priateľky Lillynči, pretože jej humor a dobrá nálada sálajúca z jej komentárov boli jednoducho neodolateľné Anke, pretože či už komentovala krátko, alebo dlho (čo bol niekoľkonásobný rekord), vždy ma tým povzbudila Emme Davisovej, mojej spolužiačke a future colleague, s ktorom sme spolu prežívali naše tohtoročné final term exams (linguistics etc.) Ranii, ktorá mi niekoľkokrát veľmi pomohla, nielen svojimi komentármi, ale aj tým, že si ma vypočula, ďakujem, moja =) Gabriel Delacourovej, ktorá vždy aspoň heslovite hodnotila, aj keď na to nemala veľa času Evelyn, ktorá ma vždy povzbudzovala do písania novej kapitoly Vale, lebo tie jej dlhé komentáre mi vyčarili úsmev na tvári aj počas tých najhorších dní Fleur Tere Granger, pretože pri mojej June spopularizovala hodiny fyziky =D Sally za jej geniálny nápad s vymenením rímskych číslic za arabské v názvoch kapitol Gwen Loguir, za jej objektívne rady a pripomienky MarryLinne, pretože miluje Seva takmer tak veľmi, ako ja Alloramarshail za jej večné srdiečka a hviezdičky, pretože nepotrebovala slová, stačili len smajlíky, aby ma dokázala potešiť =) Laurette za jej úžasné postrehy venované hlavne June, Sevovi a Voldymu Fleury, pretože rýchlosť jej čítania by si zaslúžila byť zapísaná v Guinessovej knihe rekordov adrine za jej vernú oddanosť Dracovi a v jej vieru v jeho dobrovoľne Beth Salvatore, pretože miluje Severusa – a ešte stále naňho čakám v jednej z tvojich upírskych poviedok =D Beyi, pretože mi svorne komentovala aj vtedy, keď ešte nebola registrovaná a dala si tú námahu napísať mi na FB správu alebo komentár Eli Thorntonovej za jej milé a povzbudivé komentáre Bee, pretože spolu s Fleury dokáže čítať neskutočne rýchlo a bola ochotná čítať úplne od začiatku, len aby sa dopracovala k najnovším kapitolám Kristie Gaunt, pretože čítala aj napriek tomu, že to malo už toľko kapitol, keď s tým začala =) vike.z.rokfortu za jej množstvo hviezdičiek, ktoré mi vždy dokázali vyčariť úsmev na tvári Teovi, pretože mi povedal to najkrajšie, čo môže čitateľ autorovi kedy povedať – dúfam, že pokoj budeš nachádzať v mojich poviedkach aj naďalej =) dedalusovi diglovi Cassandre Whitney Haničkeeee Aj všetkým, ktorí čítali, hodnotili, alebo aspoň raz nakukli do mojej June =).
Google Translatoru za pomoc s vymýšľaním hesiel, kúzel a elixírov, Brunovi Marsovi, Madonne, Shinedown, no hlavne Philovi Collinsovi za jeho prekrásne True Colors, ktorá je iba a len Sevova pesnička a Cheryl Cole za jej Promise This, pretože práve táto pieseň ma inšpirovala pri mnohých obrazoch z tejto poviedky a stala sa hymnou Severusa a June; knihám Odviate vetrom a Búrlivé výšiny, pretože zobrazujú lásku v tej najkrajšej a najčistejšej podobe, no hlavne, navždy a večne; pani Jo Rowlingovej, ktorá mi v jedenástich rokoch navždy zmenila život a obrátila mi ho svojimi prekrásnymi knižkami, príbehmi a postavami naruby, a bez ktorej by táto poviedka neexistovala. A v neposlednom rade môjmu najdrahšiemu, najmilovanejšiemu Severusovi, pretože si nám všetkým ukázal, že v mene lásky sa dá urobiť a dokázať naozaj všetko.
http://obrazok.warezsk.com/files/f8rvfna1aaxcotrf2l6i.jpg
Ďakujem Vám strašne krásne, posielam obrovskú pusu a veľmi, veľmi, veľmi Vás ľúúúúúúbim!!!
-------------------------------------------------------------------
V mojom začiatku nebolo nič, mala som v sebe len prázdnotu Potom si prišiel Ty, zažal svetlá a stvoril si to, čím sa to neskôr stalo No skôr, než Ti pristrihnem krídla, ukry ma pod ne, rozprestri krídla a schovaj ma pod ne a
Sľúb mi, ak umriem skôr než sa prebudím Sľúb mi, že za mňa vyslovíš modlitbu Že sa za mňa budeš modliť na kolenách Sľúb mi, že budeš posledný, kto ma pobozká
Aj keď kráčam temnotou, si stále so mnou a utešuješ ma Uložíš ma na spánok, no skôr, než odídeš, mohol by si... Skôr, než Ti pristrihnem krídla, ukry ma pod ne, rozprestri krídla a schovaj ma pod ne a
Sľúb mi, ak umriem skôr než sa prebudím Sľúb mi, že sa mňa vyslovíš modlitbu Že sa za mňa budeš modliť na kolenách Sľúb mi, že budeš posledný, kto ma pobozká
Visíme na vlásku V nádeji, že sa nevzdáš Ak by si ma mal niekedy opustiť... Nie, ja chcem odísť s tebou
Sľúb mi, ak umriem skôr než sa prebudím Sľúb mi, že sa mňa vyslovíš modlitbu Že sa za mňa budeš modliť na kolenách Sľúb mi, že budeš posledný, kto ma pobozká
„Uprel jej do očí vášnivý, opitý pohľad a zháčil sa s otvorenými ústami, akoby si prvý raz uvedomil s kým hovorí. Melanie bola biela ako stena, tvár mala napätú, ale v očiach sa jej zračila pevnosť, milota, ľútosť a neviera. Bol v nich jasný pokoj a nevinnosť ich nežných hnedých hlbín ho zarazila ani úder do tváre, aspoň trochu mu zahnala z mozgu alkoholické opojenie a Rhett sa zháčil uprostred divého prívalu slov. Zajachtal, sklopil zrak, zamihal viečkami a usiloval sa spamätať. ´Som podliak.´ zašepkal a hlava mu zase unavene klesla na jej lono. ´Ale nie som až taký strašný podliak. A aj keby som vám to povedal, neverili by ste mi, však? Ste pridobrá, aby ste mi uverili. Pred vami som nepoznal naozaj dobrého človeka. Pravda, neverili by ste mi?´ ´Nie, neverila by som vám,´ povedala Melanie tíšivo a zase mu začala hladkať vlasy. ´Scarlett vyzdravie. Upokojte sa, kapitán Butler! Neplačte! Vyzdravie!´“ June si poutierala slzy z tváre a zaklapla knihu. Túto časť milovala. Vždy milovala muklovské romance, a hoci vedela, že Severusovi by sa asi veľmi nepáčilo, že mu číta práve Odviate vetrom, June tú knihu milovala a za tých pár mesiacov vyčerpala všetky vedomostné knihy, ktoré si mohla dovoliť priniesť do nemocnice, a tak sa uchýlila k tejto. Od Voldemortovho pádu uplynulo takmer šesť mesiacov a hoci sa June presťahovala do Severusovho domu na Pradiarskej uličke, väčšinu času trávila tu, v Nemocnici. Kvôli opravám na hrade a ostatným okolnostiam sa MLOKy konali až na konci júna, takže June mala dosť času upokojiť sa kvôli Severusovi a všetkému, čo sa stalo. Nestrácala nádej, že Severus sa raz preberie. Každé ráno prišla do Nemocnice a niekedy neodišla ani večer. Harry jej vravel, že jej to nerobí dobre, no June bola oveľa radšej v nemocničnom prostredí so Severusom, ako na Rokforte alebo Pradiarskej uličke bez neho. Stále dúfala, že sa zobudí, hoci lekári mu nedávali veľkú nádej. No ak už prežili to všetko, ak prežil tak dlho sám, v Škriekajúcej búde, musel sa prebrať. A June čakala, kedy to bude. Najradšej by všetko toto šťastie zdieľala s ním, vyberala s ním mená pre deti, chodila na kontroly, navštevovala Harryho, Rona a Hermionu, dostávala diplom či tancovala na záverečnom plese s ním, pred všetkými, no nemohla. Netušila, kedy sa preberie, no dúfala, že čoskoro. Veľmi jej chýbal. Každý deň naňho síce hľadela, ako tam tak pokojne leží, s miernym výrazom na tvári, bez toho, aby na niekoho nenávistne pozeral. No June by dala čokoľvek za to, len aby sa na ňu pozeral aj nenávistne, len aby sa vôbec pozeral. Aby mohla svoj pohľad znovu uprieť do tých prenádherných, čiernych očí, ktoré jej toľkokrát povedali, ako ju ľúbia. June sa pozrela von oknom. Bruško mala už dosť veľké, termín mala o dva mesiace, no napriek tomu, že veľa ľudí, hlavne žien, jej hovorilo, že tehotenstvo je ťažké, June si ho naplno užívala. Mala Harryho, ktorý sa o ňu staral ako v bavlnke a hoci túžila, aby bol Severus pri vedomí, keď sa deti narodia, nedokázala sa dočkať chvíle, keď uvidí ich dve krásne tváre. Na vyšetrení totiž zistili, že čaká dvojičky. Chlapca a dievča. June bola šťastná, nedokázala si predstaviť, že by mala vybrať zo všetkých tých mien, ktoré jej každý navrhoval. Chcela ich vybrať so Severusom. Slnko práve zapadalo. Sfarbovalo oblohu do šarlátova a June si spokojne vzdychla. Zrazu začula akýsi tichý zvuk. Prudko sa otočila k posteli. Nie, to nie je možné, prebleslo jej mysľou. Naklonila sa nad Severusa a zovrela mu ruku. „Sev...?“ zašepkala napäto a hľadela naňho. V duchu ho prosila, aby sa prebral. A zrazu sa to stalo. Zhlboka vydýchol a mykol viečkami. June si myslela, že zle vidí. Nemohla uveriť vlastným očiam. „Severus,“ povedala hlasnejšie a pohladila ho po tvári. „Severus, počuješ ma?“ Severus slabo zastonal a zaklipkal očami. June radostne vykríkla. „Merlin! Severus, láska, preber sa, prosím!“ vravela naliehavo a pevne ho držala za ruku. „Pán doktor!“ skríkla. „PÁN DOKTOR!“ Otočila hlavu ku dverám, no nebola ochotná Severusa pustiť. „Severus,“ usmiala sa. Prudko otvoril oči. Chvíľu zmätene hľadel a obzeral sa okolo seba. Potom mu pohľad padol na June. Napriek tomu, že bol mŕtvolne bledý, jeho oči teraz žiarili životom. Keď sa ich pohľady stretli, June prešla taká triaška, ako predtým toľkokrát, keď sa na ňu pozeral. June sa vykotúľali z očí slzy úľavy a šťastia. „Čo sa stalo?“ ozvalo sa od dverí a vo chvíli, keď lekár zbadal, že sa Severus prebral, vrhol sa k posteli. „Prepáčte, pani, ale musíte na chvíľu ustúpiť,“ povedal náhlivo a odtlačil June nabok. Tá ochotne odstúpila a vyčkávala, kým lekár Severusa celého obzrie. Pripadalo jej to ako celá večnosť. „Bude v poriadku. Vyzerá to tak, že sa zotavíte,“ pozrel na Severusa, ktorý sa tváril neutrálne. „No istý čas nebudete môcť rozprávať, kým sa vám neupravia hlasivky,“ skonštatoval s úsmevom a vyšiel von. Pri dverách sa otočil a pozrel na June. „A hlavne sa nerozrušujte,“ zdvihol prst. June prikývla. „Spoľahnite sa.“ Otočila sa k Severusovi, ktorý na ňu vyjavene hľadel. Obzeral si ju a pohľad mu padol na vypuklé bruško. June z neho viac než kedykoľvek cítila, že je šokovaný, prekvapený, šťastný, zmätený... Jednoducho, prvýkrát mala pocit, že pozná všetky pocity, aké človek môže mať. „Ubezpečujem ťa, že sú tvoje. Obidve,“ usmiala sa sadla si k nemu na posteľ. Trochu pootvoril ústa, no z hrdla mu vyšiel len akýsi slabý ston. „Pšššt, tíško,“ povedala pokojne. „Nemáš rozprávať, počul si lekára,“ krútila hlavou a priložila mu prst na pery. Severus namrzene mlčal. Napriek tomu, že bol ešte veľmi slabý, June sa potešila, že sa dokáže hnevať rovnako, ako predtým. „Čakáme dvojičky,“ povedala opatrne. Nebola si istá, koľko noviniek Severus znesie takto na prvýkrát, no dúfala, že ho to priveľmi nerozruší, lebo by si to nikdy neodpustila. Severusovi sa zračilo v očiach prekvapenie zmiešané so šťastím a láskou. Po chvíli zdvihol druhú ruku a položil ju na bruško. June od šťastia tiekli z očí ďalšie slzy. Tak dlho túžila po tejto chvíli. Tak dlho snívala o tom, že sa Severus dotkne jej bruška. Ako sa zatvári, keď zistí, že je tehotná. Táto chvíľa bola dokonalá. Vedela, že na ňu nikdy nezabudne, rovnako ako na ich prvý bozk, na večer v Godrikovej úžľabine, na ich prvú spoločnú noc, na to, ako sa dozvedela, na čiej strane v skutočnosti je. Vedela, že táto chvíľa bude trvať večne a nechcela, aby skončila. Ak by mala zomrieť, chcela by zomrieť práve teraz, v tomto okamihu. Severus ju zrazu chytil za ruku a jemne sa podvihol na vankúši. „Len lež,“ zatlačila ho June späť, no on tvrdohlavo sadal, až bol napokon na jednej úrovni s June. Dlho, veľmi dlho sa jej díval do očí, až sa k nej napokon naklonil a konečne, po takom dlhom čase bez jeho bozkov, bez jeho nežných dotykov a láskyplných pohľadov, ju pobozkal. Bozkával ju, akoby ju nevidel celé stáročia a June mala pocit, že sa v jeho bozkoch úplne stráca. Existoval len on. Len on a jeho láska, ktorá ňou celou prechádzala a nedávala jej dýchať. Napokon jej pozrel do očí a hoci nevedel rozprávať, zhlboka sa nadýchol a perami naznačil: „Ľúbim ťa.“ June cítila jeho slabý dych na svojich perách. „Aj ja teba. Ľúbim ťa až na večnosť,“ odvetila šťastne a donútila ho, aby si ľahol naspäť. On sa znova zamračil, no nemohol protestovať. Dlho na June hľadel. V očiach sa mu zračila otázka. June si povedala, že skúsi legilimenciu. Prekvapivo, po tých mesiacoch jej nepoužívania a hlavne pri Severusovi, jej to išlo veľmi ľahko. „No, premýšľala som nad rôznymi menami,“ odvetila na jeho nemú otázku a šibalsky sa usmiala. „Premýšľala som, že keďže to budú chlapec a dievča, tak by sa mohli volať po otcovi a starej mame,“ pokrčila plecami nevinne a pozrel von oknom. Po chvíli však pohľad znova uprela do Severusových nádherných očí, v ktorých sa zračil nesúhlas. „Prečo? Severus a Eileen sa ti nepáči?“ opýtala sa sklamane a pohladila ho po tvári. Severus pokrútil hlavou. June sa tak veľmi zabávala na tom, ako veľmi by chcel rozprávať, ale nešlo to. Určite by už uštedril niekoľko štipľavých poznámok o svojom a maminom mene. Keď však June zbadala ten jeho zmučený výraz, pookriala a prestala sa smiať. „Prepáč,“ zašepkala a stisla mu ruku. Znova pokrútil hlavou. „Tak aké mená by si chcel?“ spýtala sa a prebodla ho očami. Severus na ňu uprene hľadel a po chvíli June pochopila. Hlasno sa zasmiala. „Nie, to nie. June? Nie, ja by som chcela Eileen. Veď je to krásne meno!“ protestovala. Severus však rezolútne pokrútil hlavou a ukázal na June. Ústami znova naznačil: „Ty!“ June sa pousmiala. „A čo Sheilla!? Po mojej mame, čo povieš?“ navrhla nadšene. Nechcela mu vnucovať meno Jamesovej sestry, no keď Severus náhle prikývol, šťastne sa usmiala. „Ďakujem,“ povedala potichu a sklonila sa, aby ho pobozkala. Po líci jej znova tiekli slzy. Severus ich zotrel a náhle sa usmial. „A čo chlapec?“ spýtala sa zrazu. „Ja by som veľmi chcela, aby sa volal po tebe. Veď máš krásne meno. Predstav si to – Severus Snape mladší...“ zadívala sa na stenu a vzápätí na Severusa, ktorému sa zračil na tvári nesúhlas. June sklamane poklesli plecia a zhlboka si vzdychla. Pokrútila hlavou. „Snáď nechceš, aby sa volali po mojom otcovi? Tom?“ Už len vysloviť je to prišlo strašné. „Alebo po tvojom? Tobias?“ spýtala sa rozhorčene a nahnevane pozrela opačným smerom. Dlho hľadela mimo, až keď zacítila na svojej brade Severusovu ruku, otočila hlavu. „Prepáč,“ naznačil ústami a June sa usmiala. „No dobre. Takže Ani Severus, ani Tom, ani Tobias. A čo takto Harry?!“ spýtala sa šibalsky, na čo sa Severus zatváril, akoby ho ranila mŕtvica. „No dobre, dobre, len som žartovala!“ ohradila sa. „Radšej si to necháme na to, keď už budeš môcť rozprávať, čo povieš?“ žmurkla naňho. Severus prikývol a znova sa posadil, aby ju pobozkal.
June ležala na posteli. Bola unavená, ale šťastná. Veľmi šťastná. Vedľa nej sedel Severus, pevne ju držal za ruku a snáď prvýkrát v živote sa naširoko, šťastne usmieval. Pred pár hodinami porodila a práve čakali na návštevu Harryho, Ginny, Rona a Hermiony. Za tie dva mesiace sa dal Severus už takmer úplne do poriadku, hlasivky boli vyliečené, no ešte stále nemohol rozprávať veľa, lebo zachrípol a potom stratil hlas. Musel si dávať veľký pozor na to, čo povie a ako to povie, čo však v jeho prípade nebolo veľmi ťažké, pretože obvykle mlčal. Teda, pokiaľ sa nehádal s June, čo bolo za posledné dni na dennom poriadku. Najprv bol cirkus okolo mena. Na mene dcéry sa dohodli takmer hneď – Sheilla Eileen Snapová. No na synovi sa stále nevedeli dohodnúť. Severus ešte stále nesúhlasil, aby sa volal po ňom. Prešli takmer všetky mená, June chcela Albusa, no ani to sa Severusovi nepáčilo. Ďalší problém bol s krstným otcom. Severus myslel na trebárs pána Weasleyho, no June trvala na tom, aby ním bol Harry. Severus sa takmer zadusil čajom, keď mu to povedala, no po dlhom prosíkaní a hľadaní všetkých najrozumnejších argumentov, vrátane vyhrážok, že sa ním stane Neville, privolil. „Nechceš si to ešte rozmyslieť s tým Harrym?“ opýtal sa mrzuto a hľadel na dvere, akoby cez ne o chvíľu mal preletieť drak. June sa zasmiala. „Nie,“ pokrútila hlavou. „Pozri, Severus, ak by bol niekto vhodnejší, tak rada privolím, ale musíš uznať, že ak bude niekto dobrým krstným otcom našim deťom, tak to bude Harry,“ povedala potichu a usmiala sa. „Áno, nezodpovedný, porušuje pravidlá, a...“ June sa zasmiala. „Severus, zachránil nás. Harry je zodpovedný. Zachránil nám všetkým život. Obetoval sa pre nás všetkých, vieš si predstaviť niekoho lepšieho?“ skočila mu do reči. Severus mlčal a nakoniec mierne prikývol. „Ahojte!“ ozvalo sa od dverí. Dnu vošiel Harry, sprevádzaný Ginny, Hermionou a Ronom. „Ahojte,“ zamrmlal Severus a vrhol na Harryho nevraživý pohľad. Ešte stále ho nemal veľmi v láske, hoci Harry si ho veľmi vážil za to všetko, čo urobil. June dúfala, že raz sa aj Severus nalomí, aj keď to možno bude trvať trošku dlhšie. „Vyzeráš dobre,“ usmiala sa Hermiona a podišla k June. „Blahoželám,“ sklonila sa k nej a pobozkala ju na líce. „Ďakujem,“ usmiala sa June. „A kde sú tie malé stvorenia?“ spýtal sa Ron a zablahoželal June. „O chvíľu by ich mali priniesť,“ odvetila s úsmevom. „A už máte konečne mená?“ spýtala sa Ginny a usadila sa na stoličku vedľa postele. „No...“ zatiahla June a šibalsky pozrela na Severusa. „Dievčatko bude Sheilla. Chlapec bude Severus,“ zamrmlal Severus a nespokojne jej stisol ruku. Dvere sa znova otvorili a dnu vošiel jeden z ošetrovateľov s dvoma drobcami v náručí. „Nech sa páči, pani Snapová,“ usmial sa a vložil jej do náručia malú Sheillu. „Pán Snape.“ Severus si vzal svojho syna a naširoko sa naňho usmial. Ron vyzeral, akoby doňho práve udrel blesk. „Harry,“ začala June opatrne a úkosom pozrela na brata. „No?“ spýtal sa Harry, ktorý ešte stále nič nepovedal, len hľadel striedavo na June a jej deti. „So Severusom sme premýšľali, a dohodli sme sa, že by sme chceli, aby si im bol krstným otcom,“ povedala rýchlo. Severus potichu odfrkol, no našťastie si to všimla len June a nahlas si odkašľala. Harry vytreštil oči a chvíľu nevravel nič. Po chvíli sa poškrabal po hlave a nakoniec neisto povedal: „No, ja neviem, či by som bol veľmi vhodný...“ „Harry, June trvalo dva mesiace, kým ma presvedčila, tak ma nenúť prežívať to znova,“ ozval sa zrazu Severus. June naňho prekvapene pozrela. Nemohla tomu uveriť. Severus presviedča Harryho, aby bol krstným otcom ich detí? Severus? Harryho? Severus to povedal takým tónom, akoby Harryho preklial, ak by to nevzal, a tak mu neostávalo nič iné, len prikývnuť. „Ďakujem,“ usmiala sa June a podala Harrymu malú Sheillu. „Ale ak sa im niečo stane, keď ich budeš mať na starosti,“ zavrčal zrazu Severus a prebodol Harryho očami tak, ako to robil kedysi, keď ho ešte nenávidel na život a na smrť, „zabijem ťa.“ June otvorila ústa a štuchla Severusa do rebier. Harry sa zatváril napoly vydesene, napoly pobavene a potom rýchlo povedal: „Neboj sa, budem ich strážiť ako oko v hlave,“ žmurkol naňho, na čo Severus zbledol. June cítila napätie, a tak rýchlo povedala: „Severus, nešiel by si mi po jeden tekvicový džús?“ Severus prikývol, podal malého Seva Hermione a mlčky vyšiel von. June sa rozhliadla po svojich priateľoch a bratovi. Toto bola tá chvíľa. Tá dokonalá chvíľa, chvíľa, po ktorej podvedome túžila, odkedy sa všetko začalo kaziť. Voldemort je mŕtvy. Všetci jej najlepší priatelia sú tu, vrátane jej brata, ktorý má konečne svoju rodinu. Nikdy nebude mať mamu a otca, no má sestru. V podstate má aj brata, priateľku, švagra, synovca a neter. A June má milovaného manžela a jeho deti. Deti, po ktorých vždy túžila. Bola šťastná. Bola šťastná ako nikdy predtým. Dúfala, že to bude trvať večne. Dúfala, že sa táto chvíľa nikdy neskončí. Mala všetko. A nemohla si želať nič viac. Nič viac. Severus sa vrátil s džúsom a podišiel k June. „Ďakujem,“ no položila ho na nočný stolík. „Poslala som ťa preč preto, aby si sa trošku upokojil,“ začala opatrne a pozrela na Harryho. „Severus, myslím si, že je načase, aby ste sa vy dvaja uzmierili. Nemôžem byť večne zakliesnená medzi tebou a Harrym,“ povedala potichu a kĺzala pohľadom z Harryho na Severusa. Harry pokrčil plecami a vystrel k Severusovi voľnú ruku. Severus dlho mlčal a nakoniec zasyčal: „To bolo nefér,“ a prebodol June očami. Tá pokrčila plecami. „Prepáč, ale myslím, že som to už niekde počula,“ uškrnula sa. Severus pokrútil hlavou a podal Harrymu ruku. Nie, teraz je to dokonalé, prebleslo June mysľou a šťastne sa usmiala.
|
© Copyright 2004-24 by Priori-Incantatem.sk. Powered by PI team.
Optimalizované pre
Firefox 20.0, rozlíšenie: 1024x600 a vyššie.Pri iných prehliadačoch môžu nastať chyby v zobrazení.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba
sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov.
Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či
už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
RSS Feed | Optimalizácia PageRank.cz
 | ||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||
 | |
|
 | ||||||||||
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
|