Kapitola:
Pridaná: 16.3.2011, 20:00:22
Čítaná: 2692×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Kinsley Claydenová, Ginny Weasleyová, Draco Malfoy
Stručný dej: Na Rokfort prichádza nová študentka. Pozor na ňu, sebavedomie má veru dosť veľké!

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Senilné klobúky 2 » Ulízané fretky 3 » Roztrhané nohy 4 » 4. kapitola 5 » Prerastené jašterice 6 » Hromobušné prskavky 7 » Severné veže 8 » Dračie praženice 9 » Skryté tajomstvá

Ahojte, trošku kratšia kapitola. Ale konečne začína niečo zaujímavé :D

8. kaptiola - Dračie praženice

„Všetko najlepšie!“

„Čo to dopekla...“ Kinsey práve zišla zo schodiska do klubovne. Len si zbehla odložiť školskú tašku a keď sa vrátila, privítali ju Fred a George s veľkou čokoládovo-jahodovou tortou.

„Nemám narodeniny,“ povedala nedôverčivo a veľmi pomaly sa k nim približovala, akoby ani nechcela.

„My vieme.“

„Ale dnes ti končí trest s Malfoyom...“

„...tak sme si povedali, že to treba osláviť,“ dokončil Fred s úškrnom.

Kinsey premáhala chuť precítene sa plesnúť po čele a namiesto toho sa so zdvihnutým obočím usmiala. Podišla bližšie a nedôverčivo sa zapozerala na tortu v ich náručí.

„Odkiaľ to máte? Dúfam, že ste to nepiekli.“

„Keby to piekli, pred pár sekundami by ti to vybuchlo do tváre,“ ozvala sa od vedľa Weasleyovských dvojčiat Ginny.

Kinsey sa len rozosmiala a pár Chrabromilčanov, ktorý načúvali okolo, sa pridalo. Čiernovláska sa šťastne na všetkých usmiala a priala štedrú porciu torty, ktorú jej Fred podával. Toto malé gesto Weasleyovcov jej zdvihlo náladu a konečne jej z očí namiesto bleskov sršali drobné neškodné iskričky. Skoro by aj zabudla na to, že už o hodinu bude vytierať záchody. Bohužiaľ len skoro. Sťažka si vzdychla a vidličkou zaútočila na bezbrannú jahodu.

-----

Draco sa nervózne prechádzal po spálni. Ako to mohol stratiť? Ako sa mu to MOHLO STRATIŤ? Tvár si bezradne zaboril do rúk a zosunul sa na posteľ. Ak ho otec nevydedil doteraz, tak po tomto meno Malfoy nebude môcť použiť na úmrtnom liste. O ktorý, sa mimochodom, tiež určite postará jeho otec. Skončil. Skončil. Skončil!

Rodina mu konečne prejavila dôveru a on to všetko takto pokazí.

A najhoršie na tom všetkom bolo, že si ani nevedel vymyslieť vhodnú výhovorku, ktorá by mu zaistila aspoň deň života navyše.

Ukradli mu to? Mal to lepšie strážiť.

Rozbilo sa to? Mal to lepšie strážiť.

Neopatrný spolubývajúci to zničil? Mal to lepšie strážiť.

Sova ktorá to doniesla sa splašila a zničila to? Jasné, a Dumbledore je v skutočnosti maskovaný rarášok čo plánuje ovládnuť svet.

Bolestne zaúpel. Som nahraný.

-----

Kinsey kráčala chodbami hradu a na odreagovane si pohmkávala jej obľúbenú pesničku od Sudičiek. Mierila rovno na záchody na druhom poschodí, aj keď jej trochu času ostávalo.

Keď zabočila za roh, jej pozornosť upútali piskľavé hlásky.

„Nie Blinki, Dobby vravieť, že to my musieť odniesť pánovi Dumbledorovi!“

„Nie! Veď to jasne patriť do kuchyne! Z toho byť večera!“

„NEPATRIŤ! Blinki byť zlá, zlá, zlá! Blinki musieť počúvať Dobbyho!“

Kinsey prekvapene pozrela na dvoch malých domácich škriatkov, ktorí sa na seba veľmi nahnevane mračili a zvierali drobné pästičky. Teda, pästičky nahnevane zvieral iba vyšší s neuveriteľným množstvom podivne vyzerajúcich ponožiek a klobúkov. Menší z nich - ktorý vyzeral, že to vlastne bude dievča – zvieral, teda zvierala, ruky okolo niečoho veľkého, lesklého, tmavofialového..v tvare...vajca?

„Pustite to!“ zvolala Kinsey, možno ráznejšie ako chcela, lebo obaja škriatkovia nadskočili a vajíčko skoro padlo na zem. „Viete vôbec čo to je?“

„Prepáčte slečna, Blinki to nevedieť, patriť to vám, slečna?“ habkala škriatčica a oči mala doširoka otvorené zdesením.

„Eh...“

„Dobby Blinki hovoriť, nech to nechá tak, slečna! Ale Blinki ho nechcieť počúvnuť! Dobby vravieť, že z toho Blinki mať problém!“ zamiešal sa do rozhovoru horlivo druhý škriatok.

„Blinki sa veľmi ospravedlňovať, slečna! Blinki nechcieť!“ kvílila Blinki a chudé ruky s vajíčkom vystierala smerom ku Kinsey. „Pani si to zobrať, ak to patriť jej! Blinki sa ospravedlňovať!“

Kinsey prekvapene stála na mieste, no skôr než sa rozhodla, ospravedlňujúca sa škriatčica jej vajce vtisla do rúk.

„Blinki sa ospravedlňovať, Blinki nechcieť! Pani musieť Blinki prepáčiť.“

Čiernovláska iba nemo sledovala, škriatkove pokusy sa ospravedlniť. Drmolila tak rýchlo, že jej ani nestihla povedať, že je všetko v poriadku a to vajce jej nepatrí. Keď sa už nadychovala, aby jej niečo povedala, škriatčica sa s hlasným puknutím odmiestnila preč. Druhý škriatok, Dobby, sa na Kinsey ospravedlňujúco pozrel a svoju kolegyňu nasledoval.

A tak ostala Kinsey stáť na chodbe s dračím vajcom v ruke.

Čo sa to do pekla stihlo stať? Žmurkala očami a snažila sa z náhleho spádu udalostí prebrať. Pomaly sklonila hlavu a pozrela sa na vajíčko, ktoré ju príjemne hrialo v rukách. Keby že sa neukážem, naozaj by som na večeru alebo raňajky mohla mať dračiu praženicu?

Potriasla hlavou a rýchlo sa obzrela na všetky strany. Vyzeralo to, že koridory boli prázdne. Rýchlo si nafukovacím zaklínadlom zväčšila vnútorné vrecko habitu a skryla si jej najnovšie nadobudnutý majetok v ňom. Teraz nemala čas rozmýšľať nad tým, čo s vajíčkom urobí – mala hnusný pocit, že na jej večerný trest aj tak mešká. A Filch by to určite považoval za krásny dôvod jej muky predĺžiť.

-----

„No konečne,“ zavrčal Filch zachrípnutým hlasom, keď Kinsey prišla k dverám do záchodov. Malfoy tam už dávno stál... a vyzeral nezvyčajne nepokojne.

„Ešte nemeškám,“ podotkla Kinsey a rukou si sčesávala vlasy, ktoré sa jej pri rýchlej chôdzi rozšuchorili na všetky strany viac ako obyčajne.

Školník ich len oboch s tichým mrmlaním hnal na záchody a znovu sa klasicky vzdialil k dverám.

„Čo to schovávaš v habite, Claydenová? Alebo sa mi splnil sen a na nohe ti navreli dračie vredy?“ ozval sa podpichovačne Malfoy, keď sa chytil mopu. Zjavne sa na to, ako si na Kinsey bude vylievať zlú náladu, tešil.

„Aké milé, už som dokonca aj v tvojich snoch! Ach, och, mám z toho motýle v bruchu. Vlastne nie, planý poplach, to sa mi len zdvíha žalúdok z tvojho ksichtu,“ uštipačne mu odvrkla čiernovláska bez toho, aby zdvihla pohľad od podlahy.

Slizolinčan zaškrípal zubami. „Znovu si namýšľaš? Prečo okolo toho robíš také tajnosti? Niečo si ukradla, čo?“

„Malfoy, tebe by som nepovedala, ani kebyže tam mám zasoplenú vreckovku. “

„Vreckovka by nemala takéto rozmery.“

Kinsey nahnevane buchla mopom o zem, ako už veľakrát. To, že bol Malfoy podráždenejší ako zvyčajne, ho robilo oveľa otravnejším. „O čo ti, u Merlina, ide, fretčí ksicht? Takto podozrievavý pôsobíš ešte blbšie!“

Malfoy nahnevane pustil mop na zem no potom, čo Filch varovne zavrčal, znovu ho zdvihol a iba urobil pár krokov bližšie.

„Ak je to niečo, vďaka čomu by si mohla mať problémy, zistím to!“ zasypel pomedzi zuby tak ticho, že to počula len Chrabromilčanka. Tá prevrátila očami, no žalúdok jej nepríjemne zovrelo. Ak by na to tá fretka prišla... rýchlo však všetky myšlienky tohto typu zamietla. Na to, aby jej na to prišiel, nemal dostatočne vyvinutý mozog. Pardón, nemal mozog.

-----

V tichosti naďalej pokračovali v práci keď Kinsey strnula v pohybe. Z kúzlom nafúknutého vrecka cítila na nohe väčšie teplo ako doteraz. Keď chcela tento postreh zavrhnúť s tým, že sa jej to určite len zdá, vajíčko sa pohlo. U Melrinových najsvätejších gatí, zaúpela v mysli a zbledla. Prečo na toto nepomyslela skôr? Prečo teraz?

Rýchlo pustila mop na zem a ponáhľala sa smerom k Filchovi. Ignorovala Malfoyov prekvapený pohľad a otvorené ústa, ktoré naznačovali, že sa niečo chystal povedať.

„Pán školník, prosím vás,“ povedala prehnane zničeným tónom a skrčila obočie spôsobom, že vyzerala ako zbitý pes. „Ja...necítim sa dobre. Je mi naozaj zle. Potrebujem ísť do Nemocničného krídla.“

Filch zavrčal a premeral si ju nedôverčivým pohľadom. „Si nejaká bledá... dobre, bež, ale ak ťa nájdem niekde...“

Posledné slová už Kinsey nepočula, lebo sa prešmykla vedľa Filcha a ponáhľala sa preč. Školník ju stihol prebodnúť nedôverčivým pohľadom.

„Malfoy, bež za ňou,“ povedal smerom k blondiakovi. „Nech dôjde na ošetrovňu a nepoflakuje sa po hrade. Choď,“ dodal posledné slovo podráždene, keďže Slizolinčan naňho iba neveriacky pozeral. Filch predpokladal, že pre neho bude dostatočným trestom musieť byť v prítomnosti mladej Chrabromilčanky. Peklo z vytierania záchodov predsa robilo to, že museli pracovať spolu.

-----

Kinsey čupela o tri chodby ďalej za sochou Brigity Plavej na jednorožcovi. V rukách držala dračie vajce a snažila sa nerozklepať.

Dobre, hlavne sa nestresuj, snažila sa v mysli upokojiť. Zhlboka dýchaj. Tak. A teraz si spomeň na všetko čo by si o drakoch mala vedieť. Sú veľké, nebezpečné, chrlia oheň, môžu ťa zabiť švihnutím chvostu... ale tak rozkošné! Ok, toto nepomáha.

Vajíčko sa jej v rukách opäť pohlo.

Keď sa vyliahne, nemôže mi ublížiť. Budem to musieť niekde skryť, do lesa ho chudáčika samého pustiť nemôžem.

Vajíčko sa nepokojne zamrvilo.

A... ako ho vlastne nazvem?

Vajíčko v jej rukách ju tak znepokojovalo, že pozornosť nedokázala venovať ani poslednej myšlienke. Nedokázala ju venovať ani krokom, ktoré sa ozývali chodbou za jej chrbtom.

„Claydenová! Čo to...“ zasekol sa nahnevaný hlas uprostred vety. Kinsey prekvapene nadskočila a prudko sa otočila, aby sa pozrela do Malfoyovej tváre. Skláňal sa nad ňou a oči mal zväčšené do dvojnásobných rozmerov. Obočie mu vyletelo skoro do polky čela – tak prekvapený výrazom na ňom Kinsey ešte nevidela.

Vajíčko sa začalo liahnuť.

[ » na začiatok « ]