Kapitola:
Pridaná: 5.4.2011, 15:58:11
Čítaná: 4617×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Kinsley Claydenová, Ginny Weasleyová, Draco Malfoy
Stručný dej: Na Rokfort prichádza nová študentka. Pozor na ňu, sebavedomie má veru dosť veľké!

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Senilné klobúky 2 » Ulízané fretky 3 » Roztrhané nohy 4 » 4. kapitola 5 » Prerastené jašterice 6 » Hromobušné prskavky 7 » Severné veže 8 » Dračie praženice 9 » Skryté tajomstvá

Ahojte, po veľmi dlhom odmlčaní vám sem hádžem novú kapitolu... snáď si na túto poviedku ešte pamätáte :DD

9. kapitola - Skryté tajomstvá

Tmavosivá lesklá škrupina vajíčka sa pomaly trieštila. Sprvu sa na vrchu objavila drobná prasklina, ktorá sa však zväčšovala - o chvíľu sa von dralo prvé šupinaté krídlo.

Kinsey aj Draco bez slova sledovali, čo sa dialo pred nimi. Ani jeden sa nezmohol na to, aby sa im z otvorených úst dostali zvuky.

Všetko to vyzerá ako v zvláštne spomalenom filme, prebleslo čiernovláske hlavou. Ako v nejakej zlej komédií. Moja skoro-nemesis stojí vedľa mňa a na kolenách sa mi liahne drak. Rozkošné.

Okamih vystriedal okamih... a Kinsey sa na nohách povaľovali už len škrupinky.

Po svete sa rozhliadal čierny drak, ktorému sa šupiny leskli do rovnako krásne fialovej farby ako vajíčko, v ktorom sa doteraz skrýval. Drobné šľachovité krídla držal pevne zovreté pri tele, ale hlavu zvedavo zdvíhal, aby si lepšie prezrel okolie. Pohľad dráčikovi zakotvil na Kinsey. Keď s ňou nadviazal priami očný kontakt, dievča sa nedovážilo ani žmurknúť. Malý šupináč ju bez zvuku a pohnutia sledoval. Zrazu vydal nečakane vysoký škriekavý zvuk a rozprestrel pár drobných krídel.

To oboch študentov prebralo.

"Ty... mal som pravdu! Ty si mi ho ukradla! Prečo sa vyliahol?!" vypadlo z Draca, ktorý mal ústa šokom ešte stále otvorené.

"Čo to splietaš?" spýtala sa Kinsey nechápavo. Malfoyov hlas zo šoku vytrhol aj ju.

"Ako sa ti podarilo mi ho ukradnúť?" pokračoval Slizolinčan.

"Neviem o čom rozprávaš."

"Nehraj sa sprostú! Pýtal som sa, ako sa ti podarilo ukradnúť mi to vajce?!"

"To vajce bolo tvoje? Držať draka v škole?! Zbláznil si sa!" neveriacky na neho vyvaľovala oči dievčina a dráča v jej lone si podvedome privinula bližšie k sebe. To zvedavo zdvihlo hlavu a drobnými očkami skúmal čo sa deje navôkol.

"Povedal som, prestaň," vrčal Malfoy, pri čom vyzeral každou sekundou podráždenejšie a podráždenejšie. "To vajce bolo moje, celý čas som ho mal odložené. Ako si sa k nemu dostala?!"

"Zjavne som ti ho neukradla ja, ale domáci škriatkovia, keďže sa ku mne dostalo cez nich. Hádali sa o to, či z neho majú urobiť večeru alebo nie," odsekla Kinsey a prebodávala pri tom blondiaka nenávistlivým pohľadom.

Mladík naprázdno otvoril ústa a hneď ich zase zavrel. To, že to mali na svedomí domáci škriatkovia, dávalo predsa len oveľa väčší zmysel... nie že by to niekedy priznal nahlas. Namiesto toho počuteľne zaškrípal zubami.

"Ako ti mohlo napadnúť, to vajce držať pri ľudskom teple?" Pokračoval v obviňovaní.

Nahnevaný výraz na Kinseyinej tvári razom zamrzol. "To nie..."

"To áno," vrčal Malfoy.

"Ale...to bolo len chvíľka...nemohlo to mať až taký vplyv na to, či sa vyliahne alebo nie...nemohlo..." splietala čiernovláska šokovane, snažiac sa zo seba dostať súvislú vetu, na svoju obhajobu. Ako jej niečo také mohlo vypadnúť? Jej? Samozrejme, že dračie vajcia potrebujú pre liahnutie teplo. Živočíšne teplo, ak nie oheň svojej matky. Len tak sa vôbec môže liahnuť či ďalej vyvíjať! V tom rýchlom slede udalostí nemala čas na to myslieť.

"Ale mohlo," hovoril ďalej Malfoy. Na tvári sa mu ukázal dobre známi úškrn. Hneď si bol sebou istejší - podarilo sa mu obrátiť smer výčitiek voči niekomu inému. "To vajce sa nemalo vyliahnuť a všetko malo byť v poriadku. Takže teraz láskavo príď na to, čo s tým máš urobiť."

Kinsey bez výrazu pozerala na Malfoya, ktorý sa ešte stále skláňal nad ňou. Nebola schopná na svojej tvári odzrkadliť jedinú emóciu - na to ich v sebe mala až príliš veľa. Malý šupináč sa pokúšal nespokojne zaháňať chvostom a znovu prilákať pozornosť na seba.

Zhlboka sa nadýchla. Panikáriť mohla len keď si bola istá, že ju nikto nevidí. Hlavne nie on. Po chvíli znovu otvorila ústa.

"Dobre. Dobre, jasné, je moja chyba, že ty si v škole prechovával ilegálny materiál. Jasné. Nepokúšaj sa to všetko zvaliť na mňa, ty pokrytecká fretka, nepodarí sa ti to. Vymysli radšej, ako to zviera ukryť, ty si mal zo sebou to vajce!"

"Nevešaj to na krk mne," zavrčal Malfoy, značne odhodlaný hádať sa, aj keď mal v celej situácií hojný podiel viny.

"Ty hlavne nebuď srab a priznaj si, že za to môžeš," oplatila mu vrčanie Kinsey. Jej hlas znel každým slovom podráždenejšie a podráždenejšie.

Ani jeden z nich nemienil ustúpiť, to bolo viac ako jasné. Keby mohli, tak v tejto 'hádke' (skôr vo vzájomnom obviňovaní) pokračujú prinajlepšom navždy. Čiernovláska si však príliš dobre uvedomovala, že na to nie sú vo vhodnej situácií.

"Pozri," začala znovu skôr, ako stihol blondiak niečo odseknúť. "Keď toho šupináča skryjeme, môžeme sa hádať pre mňa-za mňa aj celú noc. Ale teraz mi je trochu nepríjemné tu sedieť s drakom na kolenách." Čiernovláska potľapkala dráča po hlave, na čo sa po nej drobnou papuľkou hravo zahnalo.

"Ako keby som chcel tráviť noc v tvojej spoločnosti," odsekol Slizolinčan s tvárou skrivenou v zhnusenej grimase. Napriek tomu sa však narovnal, uhladil si habit a otočil sa Kinsey s chrbtom. "Kam ho chceš dať? Do nejakej z tých tvojich tajných chodieb?"

Kinsey sa pomaly postavila, ukrývajúc škrupiny do habitu. Pokúsila sa privinúť si draka bližšie k sebe, aby bol čo najmenej viditeľný.

"Oh, viem o oveľa lepšom mieste ako tajná chodba..."

-----

„Starý gobelín. Pôsobivé. Ešte, že som od teba nečakal viac.“

„Sklapni a žasni,“ odsekla Kinsey na Malfoyov sarkastický hlas. Na cynické poznámky tu vždy bola ona, blondiak jej do toho nemal čo fušovať.

Obidvaja, teda, traja, stáli pred gobelínom na siedmom poschodí. Kinsey sústredene zažmúrila oči.

Želám si miestnosť, kde by som mohla ukryť draka.

Na chvíľu zaváhala. Zvládne núdzová miestnosť aj toto? Keď počula Malfoya netrpezlivo odfrknúť, radšej potriasla hlavou a pokračovala kde skončila. Na otázky nebol čas.

Želám si miestnosť, kde by som mohla ukryť draka. Želám si miestnosť, kde by som mohla ukryť draka.

Pomyslela si ešte dva krát a s nádejou sa pozrela na stenu pred ňou. Stena vyzerala, že sa nezmenila a že sa ani zmeniť v najbližšom dohľadnom čase neplánovala. Kinsey v duchu zaúpela. Stena, prosím, neurob zo mňa idiota pred Malfoyom.

„Pôsobivé. Plánuješ tu ešte naďalej žmúriť do steny, alebo...“ Blondiak sa zasekol uprostred vety. Stena sa pomaly začala meniť na veľké dvere z tmavého dreva, podobného ebenu.

Kinsey sa spokojne uškrnula. „Niečo si chcel povedať?“

Malfoy sa na čiernovlásku zamračil, ale inak nereagoval.

Chrabromilčanka bola prvá, ktorá k dverám vykročila. Vkĺzla do miestnosti a otočila sa k blondiakovi.

„Mieni jeho veličenstvo pokračovať?“ Prevrátila očami.

Odpoveďou jej bol iba ostrý pohľad a pár ešte ostrejších slov.

Miestnosť bola neobvykle priestranná – zatiaľ najväčšia, akú ju Kinsey kedy videla. Odrážali sa na nej zvyšky muklovskej výchovy a vždy musela uvažovať nad tým, ako by jej rozpínateľnosť bola realizovateľná (respektíve, nerealizovateľná), keby platili fyzikálne zákony.

Vyzeralo to, že strop bol začarovaný podobne ako ten vo veľkej sieni – na prvý pohľad pôsobil ako nekonečná obloha. Ale keďže toto bola predsa len núdzová miestnosť, bolo možné, že nekonečný naozaj bol...

Obloha však bolo asi to najmenej zaujímavé. Celá miestnosť vlastne ani nevyzerala ako miestnosť, ale ako rozľahlá krajina. Scenéria pripomínala Škótske hory, kam Kinsey zvykla chodievať s rodinou na dovolenky.

„Kde to... Kde to, u Salazara, sme?!“ vysúkal zo seba Malfoy priškrtene. Do hlasu sa mu vkradlo viac údivu ako si pôvodne chcel dovoliť.

„V núdzovej miestnosti,“ povedala s úsmevom Kinsey, ako púšťala dráča na zem. To sa však nerozbehlo preč – namiesto toho sa nemotorne posadilo na zem a veľkými fialovými očami prebodávalo dvojicu stojacu nad ním. Čiernovláska sa k nemu posadila – keď však natiahla ruku, dráča ju tento-raz-nie-až-tak-hravo pohrýzlo (ešte predtým robilo zvláštne pohyby, ktoré asi boli pokusom vyfúknuť oheň). Kinsey ani nesykla, namiesto toho sa rozosmiala. „Ty si mi ale aktívna malá mrška.“

„Si chorá,“ povedal Malfoy vecným hlasom, akoby oznamoval teplotu v miestnosti. „Ale stále si mi nepovedala, kde sme.“

Kinsey prevrátila očami. „Povedala, v núdzovej miestnosti. Zmení sa ti vždy na to, čo potrebuješ.“

„Tým myslíš, že sme stále v hrade?“ opýtal sa blondiak nedôverčivo.

„Samozrejme. Ako myslíš, že by sme sa odtiaľ dostali?“

Malfoy zaváhal, no túto tému radšej nechal na pokoji. „Odkiaľ tu o tom vieš?“ vyzvedal ďalej.

„Mám svoje zdroje,“ zanôtila Kinsey to isté, čo aj vtedy, keď sa jej pýtal na tajné chodby.

„Jasné,“ odfrkol si Slizolinčan. Nastalo ťaživé ticho, ktoré prerušovali iba neidentifikovateľné pazvuky dráčaťa.

„Hej fretší ksicht,“ prelomila ho napokon Kinsey, prekvapivo vážnym hlasom. Postavila sa zo zeme, aby bola očami aspoň o kúsok bližšie k Malfoyovej úrovni. „Čo si robil v škole s dračím vajcom?“

„Vážne si myslíš, že ti to poviem?“

„Oh ja neviem, ale myslím, že profesorovi Dumbledorovi by si to povedať musel... a určite by ho veľmi zaujímalo, nezdá sa ti? Predstav si Denného proroka! Dedič Malfoyovcov obvinený z prechovávania ilegálneho tovaru...“

„Nepokúšaj sa ma vydierať,“ prerušil Kinseyin krátky monológ Malfoy. Jeho pohľad pôsobil pomaly rovnako nebezpečne ako baziliskov.

„Nevydieram ťa,“ ohradila sa rýchlo Kinsey prehnane prekvapeným tónom. „Len sa snažím zistiť okolnosti.“

„Tak nám šetri čas a vzdaj to, nemám dôvod ti nič hovoriť.“

Kinsey lenivo zdvihla jedno obočie. „Čiže mám ísť pozvať Dumbledora na čaj? Ak si to želáš... asi prvý krát ti s radosťou vyhoviem.“

„Počkaj,“ zaúpel Malfoy, keď mala Chrabromilčanka ruku na kľučke. Bolo nadmieru jasné, že všetko myslela vážne.

„Áno?“

„Otec mi to vajce poslal, že sa ho... proste sa ho potreboval na chvíľu zbaviť, nič viac vedieť nepotrebuješ. Nemalo sa vyliahnuť kým bolo u mňa. Samozrejme, kebyže sa nejakému humusákovi nepripletie pod dlhé prsty, však?“ znechutene si odfrkol, vďaka čomu znel znovu tak dokonale otravne ako vždy.

„A? Na čo ho, u Merlina, potreboval tvoj otec?“ Kinsey prekvapene naklonila hlavu do strany.

„Do toho svoj špinavý nos nestrkaj.“

„Ale, ale... počujem ísť profesora Dumbledora po chodbe?“

Blondiak zaškrípal zubami. „Fajn. Vždy máme v rodinnom sídle draka, ktorý nám niektoré veci stráži. Niektoré veci, ktoré sú... proste nevhodné pre Gringottbanku. Nič viac ti už nepoviem.“

Kinsey bez slova kývla hlavou. Vedela toho dosť a čo nevedela, si dokázala bez problémov domyslieť. Malfoyovci niekde potrebovali ukryť predmety nie-až-tak-bielej mágie (inak povedané, kompletne čiernej) a chovať draka v pivnici bolo asi najlepšie riešenie.

„Asi by si ho mal vrátiť domov, nemyslíš? Alebo kontaktovať rodičov.“

„Otcovi napíšem, nie som sprostý. Ale aj tak ho teraz nemôžem nijako vrátiť domov. Čo ho mám poslať v darčekovom balení? Alebo len tak pustiť? Vieš, že minimálne pol roka po vyliahnutí na draka neplatí žiadna ľudská mágia. Musím počkať, kým sa mi ozve rodina.“

„A nemôžeš ho hneď poslať v nejakej škatuli?“ skúšala ďalej Kinsey.

„Dumbledorovi a všetkým ostatným učiteľom pod nosom. Bravúrny nápad, prečo nie si v Bystrohlave?“

„Už sa im pod nosom vyliahol, už im ho pod nosom skrývame, nemusel by to byť taký problém...“ pokračovala vo svojom Kinsey, ignorujúc pohŕdavú poznámku.

„SkrývaME? MY? Odkedy sme to MY? Je to môj drak, ty s tým nemáš nič spoločné. Nepotrebujem, aby si tu teraz bola,“ znechutene krčil nos Malfoy.

„Odvtedy, čo sa mi tvoj drak vyliahol na kolenách,“ odsekla Kinsey. „Nenechám toho chudáčika tebe na pospas, ktovie ako by skončil. Ty si schopný všetkého, aj ho napichnúť na rošt a zjesť.“

„Možno by bolo to napichnutie na rošt najlepšie riešenie,“ chladne poznamenal Slizolinčan.

Čiernovláskin pohľad bol razom neprirodzene chladný. Zrazu pôsobila o pár stôp vyššie ako obyčajne. „Nedovolím ti tomu dráčikovi ublížiť. Nič ti neurobil, nemáš právo sa ho dotknúť čo i len prstom.“

„Tak zrazu mi chceš rozkazovať? Neopovažuj sa, humusáčka. Mám plné právo. Ako som už povedal, je môj,“ odsekol Malfoy chladne.

„Nie je tvoj, je tvojej rodiny!“ vyštekla Kinsey. „Neverím, že by mu také zbabelé kurča ako ty dokázalo vážnejšie ublížiť... ale nemienim nič riskovať, rozumieš? Nezbavíš sa ma, toho draka neopustím, Malfoy. Ale nemáš sa čoho báť, nikto sa o ňom nedozvie ani slovo.“

Blondiak vyzeral červenší než obvykle - či to už bolo šokom, urazenosťou alebo potláčaným hnevom. „Fajn,“ vypustil cez stisnuté pery po chvíli.

„Fajn?“ zopakovala Kinsey prekvapene. Tak rýchly súhlas rozhodne nečakala.

„Máš s tým ešte nejaký problém?“ odsekol urazene.

„Jasné, že nie. A aj Freddie je určite rád, že mu tvoj ksicht bude špatiť dni,“ uškrnula sa Kinsey. Nálada sa jej zlepšila o stoosemdesiat stupňov – mala rada, keď išli veci ako chcela ona.

„Freddie?“ prekvapene sa zamračil Malfoy. „Čo to tu splietaš?“

„Dráčik. Odteraz už Freddie. Je to jasný samček a potrebuje meno,“ vysvetlila mu so spokojným úsmevom dievčina.

„Ty si sa naozaj zbláznila. Nie si v poriadku,“ neveriacky sa mračil blondiak. „Pomenovať draka Freddie?“

„Máš lepší nápad?“ odvrkla Kinsey.

„Hocičo je lepšie ako Freddie!“ Malfoy sa odmlčal a vyzeralo to, že rozmýšľa. „Nodus.“

„Ako?“ opýtala sa čiernovláska skepticky.

„Nodus,“ zopakoval Malfoy netrpezlivo. „Hviezda v súhvezdí Draconis. Dávaš niekedy pozor na astronómií?“

„Samozrejme, že áno,“ odsekla podráždene Kinsey, ale mala čo robiť, aby nesčervenala. Pravda bola taká, že tam nikdy nedokázala poriadne vnímať – hodiny boli vždy príliš neskoro na to, aby jej mozog pracoval. Bola rada, že sa vôbec udržala hore. „Nodus teda.“

„Nodus.“

Medzi oboma študentmi znovu zavládlo ticho.

„Dobre teda,“ prehovorila Kinsey a obzrela sa na dráčika na zemi. Ešte stále sa nepohol z miesta, ale hlavu zvedavo otáčal na všetky strany. „Idem. Komnata by sa mala o všetko postarať... zatiaľ. Keď ti rodina dá vedieť čo s ním máš urobiť, ozvi sa aj mne.“

„Jasné,“ reagoval Malfoy znechutene, no v hlase mu prekvapivo nebol počuť klasický sarkazmus. Nevôľa spolupracovať s čiernovláskou však bola skoro hmatateľná.

[ » na začiatok « ]