Kapitola:
Pridaná: 14.12.2010, 18:49:46
Čítaná: 1563×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Lyona
Stručný dej: Lyona spolu so svojimi súrodencami strávi leto vo veľko dome svojej tety. Na začiatku sa zdá, že leto bude nudné. Avšak Lyona v dome objaví nezvyčajné miestnosti s nezvyčajným chlapcom...

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » ... stráviť prázdniny. 2 » ... sa nestratiť v dome. 3 » ... čítať myšlienky.

Bolo to nanič.

Ivana išla voľakde vonka, pod strom a niečo si tam čarbala.

Chcela som sa čosi spýtať Petra, no on išiel písať list svojej frajerke do jedálne a všetkým povedal "Nech ho neotravujú".

Cítila som sa osamelo. Ako po celý život.

Ja som sa rozhodla napísať list mojej jedinej pravej kamarátke - Aillen. Keď som dopísala, nenápadne som chcela nakuknúť cez kľúčovú dierku dverí do jedálne, no na papieri boli asi len dve vety a jedno obrovské srdce.

Rozhodla som sa odhaliť to množstvo dverí.

Začala som prízemím.

Komora, plná zaváranín a iných jedál. Oddychová miestnosť, ktorá obsahovala súkromnú knižnicu a vedľa akési mini fitnes centrum.

Hore mali izbu zvieratá, ktoré teta chovala. Množstvo mačiek a ešte viac psov, k tomu ryby v jazere a rybníkoch.

Ďalej som objavila mnoho spální a hosťovských izieb a kúpelní.

No jedna izba ma zaujala.

Mala iné dvere, ako ostatné izby. Boli viac.. Kráľovské. Viac ornamentov, lepšie drevo, krajší výzor.

Nenápadne som chcela vkĺznuť dnu ale... Otvorili sa. No keď som sa chcela ospravedlniť, z už vymyslenou výhovorkou, zistila som, že vo dverách nik nestojí.

Otvorili sa samé!

Tak som teda vošla, a dvere som potichu zatvorila. Interiér izby bol zariadený naozaj krásny. Ako pre kráľa. Zlato-modrá posteľ zo závesmi, vyzdobené okná, obrovský šatník, množstvo rastlín, malých stromčekov, kvetov. Hotové kráľovstvo.

"Vidím že si už objavila moju izbu," povedal akýsi sladký, nádherný, očarujúci hlas.

"Ehm, ja...," chcela som sa ospravedlniť, no keď som sa otočila, hlas mi zastal. Predo mnou stál nádherný chlapec v mojom veku, z krátkymi vlasmi, modrými očami. Vyšitý princ. "Ja som len.. Chcela nájsť kuchyňu," zaklamala som.

"Och, nenašla si komornú? Kuchyňa je tam," ukázal doprava, svojimi prstami s bledou pokožkou.

"Ďakujem," vyšlo zo mňa a vyšla som tým smerom.

"Ty si Ivana?" spýtal sa.

"Nie.. Ja som Lyona. Vyzerám mladšie ako som," povedala som rýchlo.

"Dobre.. Dúfam že sa ešte stretneme," usmial sa, a jednoducho zavrel dvere.

Trvalo mi niekoľko minút, kým som sa spamätala. Kto je to? Aj som sa ho zabudla spýtať ako sa volá. Doprdele!

Ale dohodla som sa sama zo sebou, že zajtra sem prídem z nejakou výhovorkou že neviem niečo násť.

Pokračovala som v bádaní. Jedna izba bola naozaj zvláštna. Nebolo v nej nič . Tak som teda išla za Ivanou, na čerstvý vzduch. Povedala som jej o tajomnej izbe, ale nie o tom že som tam stretla tajomného. Tiež som spomenula prázdnu izbu.

Začalo sa stmievať.

"Mali by sme ísť," povedala som, a zamierila som k domu.

Celú noc, som rozmýšľala som o tajomnom.

Vždy som chcela ľúbiť, a byť ľúbená. A teraz som možno našla svoju lásku! Dúfam že sa ešte stretneme.. Je taký očarujúci, krásny, láskavý, milý, pekný...

V tú noc som asi ani nespala. V noci, okolo jednej hodiny, som sa rozhodla ísť do tej prázdnej izby, pretože sa mi nedalo spať, a celú noc mi nedalo, že tá izba je prázdna.

V dlážke som objavila akýsi otvor. Bol tam riadne vsadený, tak som sa s ním popasovala, no otvorila som ho.

"Čo tu robíš?" spýtal sa povedomý hlas.

"Ivana, choď spať..," povedala som jej, a snažila som sa zakryť otvor. Ešte to by mi chýbalo, aby niekomu povedala že som tu bola.

"Čo to tam je?" spýtala sa, a odkryla dieru.

"Nič, choď spať..," zopakovala som.

"Čo to tu je?" vošiel rozospatý Peter.

"Nič!" hlasno som skríkla. Zrazu sa sem nasťahovali všetci. Ešte chýbala Aine, Jane a tajomný a boli by sme tu všetci.

"Čo to tam skrývaš?" spýtal sa Peter a pretieral si oči.

"Nič. Len Ivana nemôže spať," povedala som a zavrela som otvor, no riadne to klaplo.

"Čo to je!?" riadne skríkol brat, a odsunul ma preč. Otvoril dieru, a vyvalil tam oči. "Čo to dopekla je?"

Ivana sa chcela nakloniť, aby niečo videla, no Petrovi skĺzla ruka, a akosi nešťastne spadol.

"Prepáč..," potichu povedala Ivana.

"Si v poriadku?" zakričala som do čiernej diery.

"Áno..," začula som hlas. "Je tu niečo mäkké. Skočte aj vy."

Čo mu to napadlo? Skočiť tam? Čo je blázon?

No skôr ako som mu stihla odpovedať, že v žiadnom prípade, Ivana tam skočila.

Nemala som na výber. Skočila som aj ja.

Bolo to zvláštne. Dlhý let, čistým, a zároveň studeným vzduchom, ktorý mi šľahal do tváre, bol neskutočný..

Keď som pristála, zacítila som akési mäkké, strašne hrubé laná. Boli asi dvakrát také ako moje nohy.

"Ste všetci v poriadku?" spýtala som sa.

"Čo to dopekla je..," počula som Petra no nemala som času povedať, to, čo som mala na mysli. V tom sa to stalo.

"To nie je možné, aby tu prežili."

------------------------------------------------------

No čo? Dúfam že takéto žánre sa vám páčia, ak ak, premením to na HP :D a nebude to len o romantike, na to pekne zabudnite.. a čo ja viem, pôvodne to malo byť fantasy, ale chcem počuť vaše názory.. komentujte, hodnotite, kritizujte.. hovorte, píšte!

[ » na začiatok « ]