Kapitola:
Pridaná: 20.12.2010, 13:30:18
Čítaná: 2938×
Hodnotenie: (počet hlasov: 1)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Lyona
Stručný dej: Lyona spolu so svojimi súrodencami strávi leto vo veľko dome svojej tety. Na začiatku sa zdá, že leto bude nudné. Avšak Lyona v dome objaví nezvyčajné miestnosti s nezvyčajným chlapcom...

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » ... stráviť prázdniny. 2 » ... sa nestratiť v dome. 3 » ... čítať myšlienky.

Do očí mi udrelo silné svetlo.

"Chcem ešte spať..," povedala som.

"Vstávať! Poď, niečo som našla..," počula som Ivanu.

"Choď preč!" povedala som, vstala som z postele, vyhnala sestru von, a silno zabuchla dvere. Pretrela som si oči, a išla spať ďalej. No zdalo sa mi, niečo o diere.. V prázdnej izbe! Ale.. To bol určite len nejaký z mojich zvláštnych snov. Ale počkať. Aj ten chlapec, ten očarujúci, je tiež sen? To snáď nie je možné...

Znova som upadla do hlbokého spánku.

Ráno som sa išla naraňajkovať do jedálne, z už pripravenými vločkami s mliekom. Voňali ako vanilka, a chutili ako to najjemnejšie jedlo.

Po chvíli prišla Ivana.

"Dobré ráno," pozdravila ma.

"Dobré..," povedala som. "Prepáč, že som ťa vyhodila. Čo si našla?"

"To je dobré.. Najem sa, a ukážem ti to. Je to neopísateľné."

"Tak dobre..." Najedli sme sa, pričom Ivana jedla ako rýchlik, zrejme bola netrpezlivá a chcela mi to ukázať.

Keď sme obidve dojedli, sestra ma zaviedla akýmisi známymi chodbami.

"Ehm.. A nevieš či v dome je nejaká prázdna izba z otvorom?" skúsila som sa "nenápadne" spýtať, a zastala som.

"Prázdna izba? Z otvorom?" zasmiala sa sestra, a pokračovala ďalej v chôdzi.

"Tak..," išla som za ňou, "porozprávaj tom.. Čo mi chceš ukázať. Čo je to?"

"Izba.. Asi chlapčenská. Vyšitá ako pre princa."

Veď.. Ona existuje! On existuje!

"Tu.. Poď, poď dnu."

"Vieš čo? V izbe som si zabudla..," rozmýšľala som, aby som odlákala sestru, "zabudla som si šál. Je tu zima. Pôjdeš mi poň? Ja by som tam nepotrafila.. A je to ďaleko. Tu máš kľúč od izby, a náhradný je v kúpelni číslo 3," podala som jej falošný kľúčik od izby, no pravý bol naozaj v kúpelni, ktorá je na opačnom konci domu. To je aspoň päť minút.

"Jasné.. Ale načo ti je šál? Veď je tu teplo..," povedala, no aj tak odišla.

Keď sa mi stratila z dohľadu, vstúpila som do izby. Bola taká, ako som si ju pamätala. Ako pre princa. Pre tajomného.

"Tak znova si tu.. Lyona," povedal známy chlapec za mnou. "Čo nevieš nájsť?"

"Ja..," obrátila som sa. "Kto si? A ako sa vlastne voláš?" vyhŕklo zo mňa namiesto odpovede.

"Som Nollyn. V preklade.. Nula, alebo novycký."

"Aký?"

"Si nonasta..? Nie?"

"Čo?"

"Aha tak nie.. Ale.."

"Čo to tu omieľaš?"

Zrazu ma pobozkal.

Bol to môj prvý bozk, no bol krásny. Chytil si ma, a jednoducho ma pobozkal. Bolo to úžasné.

Potom sa to puto pretrhlo..

"Čo..," snažila som mu to vyčítať, aby to neznelo hlúpo. Veď, v každom filme to povie dievča, ktoré pobozká neznámy chlapec.

"Veštba. Tá nám predurčuje, že máme byť spolu."

"Aká veštba? Takže.. Ty si ma pobozkal len kvôli nejakej veštbe?"

"V podstate, áno.. Tú veštbu vyslovila najznámejšia veštica, ktorá nikdy neklame."

"Tak.. Čo je ten nonana či čo?"

"Nonast. Je to človek, ktorý žije na Jupiteri," jednoducho mi vysvetlil Nollyn.

"Na Jupiteri.. Je život?"

"Samozrejme. Pred ľuďmi sa skrývame, oni nás volajú mimozemšťania."

"Takže.. Predo mnou stojí Nonast, teda mimozemšťan?" potichu som povedala.

"No.. Áno."

"Si priamy."

"Takže, pokiaľ máme byť spolu, musíš sa stať Nonastom."

"Mám ísť na Jupiter? A čo moja rodina? A aj tak.. Si asi trocha šibnutý, neviem ako som ti mohla urobiť.. Síce v tých fantasy príbehoch nikto nikomu neverí, ale nakoniec je to pravda, v reálnom živote to tak nie je! Takže, asi sa vrátim späť domov, a prázdniny prežijem tam."

"Prosím zostaň, niečo ti.. Chcem povedať."

"Každý Nonast niečo dokáže. Prosím, ja dokážem čítať myšlienky, a vidieť svedomie, tak mi dovoľ, nech to na tebe vyskúšam."

Myslela som na číslo 403. "No, skús."

"Myslíš na číslo 403."

Tentoraz som myslela na yetiho. "A teraz?"

"Myslíš na niečo biele a chlpaté.. V snehu. Je to yeti?"

"A teraz?" Pokúsila som sa posledný raz, a myslela som na Vianočný stromček.

"Ovešaný stromček, pod ním darčeky. Vianočný stromček."

"Zdá sa že.. To je pravda. Ale aj tak, tomu nemôžem uveriť, veď je to iný svet.."

"Musíš veriť."

Znova sme sa pobozkali. Bol úžasný. Bola som milovaná, a milovala som.

Bolo to.. Zvláštne. Po tom všetkom, čo mi povedal...

------------------------------------------------------------------

Píšte kometíky, hodnoťte, kritizujte.. Veď viete :) Ako vždy. Prajem.. Veselý a pekný deň!

[ » na začiatok « ]