Kapitola:
Pridaná: 23.11.2010, 12:04:45
Čítaná: 4937×
Hodnotenie: (počet hlasov: 15)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Lilly Evans, James Potter

Literárna forma: próza
Žáner: romantika

Kapitola: 1 » 1 2 » ...len pribiť na stenu

Neplánovala som pridať ju dnes, ale keďže má Amálka narodeniny, urobím jej (dúfam) radosť :) Všetko najlepšie, nech sa ti splnia všetky sny! :love: (Posielam pusinku) :*

„Funguje to,“ zažiaril James, keď sa pred ním zjavila v plnej nádhere. Usmiala sa a natiahla si ruky nad hlavu.

„Takto to je oveľa lepšie. Daj mi prútik,“ vzala si od Jamesa svoj prútik a zastrčila si ho za opasok. „Fajn. Ďakujem za pomoc.“

James sa uškrnul. „Nečakaj, že ťa to vyjde tak lacno. Úplne si ma využila. Vieš čo bude za to?“

„Vravela som, že Sir Cadogan je horší ako ty? Beriem to späť,“ povedala Lily a zamierila k dverám. „Ešte uvidíme, čo z toho bude.“

Lily sa žiarivo usmiala a vyšla na chodbu. Už dávnejšie mu to chcela odpovedať, ale až teraz sa na to odhodlala. Spokojná sama so sebou a so svojím rozhodnutím vošla do izby.

Mary práve dopísala list a uvažovala, či ho odoslať Evansovcom, alebo má počkať, až dostanú o Lily nejaké informácie, keď do vošla do izby.

„Lily!“ vydýchla si Mary a razom vyhodila list do koša. „Bola si dlho preč. Robili sme si starosti.“

„Ja viem, Mary,“ pousmiala sa Lily. „Ale už som tu.“

„Písala som tvojim rodičom. Dobre, že si sa vrátila, inak by som to poslala,“ opäť skonštatovala Mary. „A mala by si ísť povedať McGonagallovej, že si v poriadku.“

„Hneď pôjdem, len sa prezlečiem,“ sľúbila Lily. S prezliekaním sa však vôbec neponáhľala a dávala si načas aj s umývaním. Keď konečne vyšla z izby, bola celá vysmiata a dúfala, že cestou stretne Jamesa, veď nič iné si ani nemohla želať.

Stretla ho. Stretla ho skôr ako očakávala a okolnosti ju donútili, aby mu vpadla rovno do náručia.

„Evansová,“ rozbehol sa k nej a skôr ako sa stihla spamätať, držal ju v náručí a ťahal bokom od premieľajúceho sa davu v klubovni.

Zdalo sa, že sa všetci zbláznili. Tých pár ľudí, ktorí zostali cez sviatky v Rokforte sa zhromaždilo v klubovni, pobiehali a kričali. Prváčky, natlačené v kresle plakali.

„Čo sa stalo?“ spýtala sa Lily podvedome držiac Jamesa za tričko.

„Lily, to zaklínadlo fungovalo výborne, ale nezostalo len v rámci izby,“ vysvetľoval James v zhone. „Po celom hrade sa premávanú postavy z obrazov. Tie prváčky mali smolu, takmer ich napadla skupina trollov z gobelínu na piatom.“

Ako na potvrdenie Jamesových slov sa preklopil portrétový vchod a dnu vošla profesorka McGonagallová v spoločnosti... naozaj vedľa nej kráčala Tučnej pani?

„Zachovajte pokoj,“ povedala profesorka zvučným hlasom a v klubovni okamžite nastalo napäté ticho. „Neviem vám vysvetliť čo sa stalo, v každom prípade postavy a bytosti z obrazov sa snažíme dostať späť, kam patria. Keďže jediná prefektka, ktorá tu...“

„Som tu, pani profesorka,“ ozvala sa Lily pohotovo a pristúpila k nej.

Profesorka McGonagallová neskrývala prekvapenie, no jej údiv nad Liliným návratom musel zatiaľ počkať. „Zostanete tu, slečna Evansová, a nikoho nepustíte von ani dnu, rozumeli ste?“

„Áno, ale...“

„Nikoho,“ zopakovala profesorka nekompromisne.

„Pani profesorka,“ ozval sa bledý tretiak stojaci pri okne. Roztraseným prstom ukázal na gobelín visiaci nad kozubom a sťažka preglgol. „Na tom plátne bol chrabromilský lev.“

„Super,“ potešil sa Sirius, za čo si vyslúžil prísny pohľad profesorky McGonagallovej.

„Videl ho niekto?“ spýtala sa, no keď nikto neodpovedal, otočila sa na Tučnú pani. „Ani vy?“

Tučná pani rozhodne pokrútila hlavou. „Odkedy som opustila svoj rám, som príliš rozrušená aby som si všímala také veci.“

Profesorka McGonagallová stiahla obočie a pozrela sa po klubovni. Nikto ani nemukol. „Ak sa tu ten lev objaví, zavolajte ma. Keďže ste ho však nevideli, je pravdepodobné, že opustil vežu a potuluje sa po hrade spolu s ostatnými obrazmi. Idem za profesorom Dumbledorom, aby som mu pomohla s nápravou. Kým sa nevrátim, nikto neopustí klubovňu.“

V tej chvíli sa portrétový otvor preklopil a dnu nazrel neznámy čarodejník nízkeho vzrastu, no s dlhou bradou. „Čo sa to tu deje?“ zaškriekal.

Namiesto odpovede profesorka McGonagallová rázne mával prútikom. „Petrificus totalus! Nesmiete im dať šancu, slečna. Pán Black a Potter vám pomôžu.“ Prišla k znehybnenému mužovi, odtiahla ho na chodbu a zavrela za sebou vchod.

Lily sa obrátila k Jamesovi. „Mali by sme jej to povedať.“

„James, poďme nájsť toho leva,“ domŕzal Sirius s nadšením dieťaťa. „Poďme sa pozrieť na chodbu.“

„Potter, musíme ísť za profesorkou...“ opakovala Lily.

James však pozeral ponad jej plece. „Teraz na to nie je čas, Evansová, obávam sa, že máme spoločnosť, ktorá sa ti nebude páčiť.“

Otočila sa. Portrétový vchod sa opäť otvoril, no tentoraz to nebol neškodný dezorientovaný čarodej, ale mladý muž v plnej zbroji a za sebou vliekol malého tučného koníka, keď v hrkotavom brnení vstupoval dnu.

„Našiel som vás, moja krásna neznáma tajomná dáma a už vás nikdy neopustím!“ zastrájal sa Sir Cadogan.

„Len to nie,“ zhrozene zvolala, namierila na neho prútik a pokúsila sa ho omráčiť, podobne ako profesorka McGonagallová, lenže zaklínadlo sa len odrazilo od jeho lesklého brnenia a rytier pokračoval v ceste za svojou vyvolenou. Lily sa inštinktívne pomkla k Jamesovi, aby ho mohla prípade použiť ako živý štít. „Ťažká voľba, ale asi budem radšej s tebou.“

Sir Cadogan vytiahol z pošvy meč priťažký, aby ho udržal v chudých rukách a s ťažkosťami ho namieril na Jamesa. „Vzdaj sa ihneď, inak ťa pre - prebodnem...“ na chvíľku stratil rovnováhu, ale rýchlo sa spamätal a pokračoval. „Prebodnem ťa, ty pes. Okamžite sa vzdaj a vydaj mi dámu môjho srdca.“

James sa zasmial. „Dovoľte, vzácny pane,“ začal v rovnakom historickom kontexte ako jeho vyzývateľ, „Aby som odmietol vašu výzvu. Dáma, o ktorej srdce sa snažíte...“

„Prečo hovoríš ako blázon, Potter?“ štuchla ho Lily s úškrnom. „Jednoducho ho omráč.“

„Nebojte sa, vzácna pani!“ zvolal Sir Cadogan a zdvihol meč vysoko nad hlavu. „Ja vás ochránim pred tým bláznom.“

Ostrá čepeľ meča len o kúsok minula Jamesovu ruku. A zasekla sa do drevenej podlahy.

„Opatrne,“ uhol sa James trochu stranou. „Pravú ruku budem ešte potrebovať. Som stíhač...“ A pokúsil sa statočného rytiera omráčiť, no rovnako ako predtým, zaklínadlo sa len odrazilo od pevnej časti brnenia. Tentoraz však zasiahlo jednu z prváčok, ktoré sa ešte vždy chúlili v kresle ako klbko mačiek, ruky a nohy jej priľnuli k telu a za prenikavého pišťania svojich priateliek sa zviezla na zem pred kozub.

Sir Cadogan sa zatiaľ snažil vytiahnuť svoj zaseknutý meč z podlahy, odkiaľ trčal ako výhybka pri koľajniciach. „Bojuj ako chlap! Farebné iskričky sú ženská záležitosť. Je to výsada dám čarovať ohníčky. Ty musíš tasiť meč, aby sme sa stretli v boji muža proti mužovi o srdce krásnej dámy.“

„Ale ona o teba nestojí,“ snažil sa mu dohovoriť James pričom pozorne prehľadával pohľadom kovové brnenie v nádeji, že nájde štrbinku cez ktorú prejde zaklínadlo.

„Moja krásna dáma,“ fučal rytier, keď sa mu konečne podarilo vytiahnuť meč z podlahy a takmer stratil rovnováhu. „Jej srdce patrí iba mne!“

„Nie,“ krútila Lily hlavou. „Sir Cadogan, ja nechcem aby ste bojovali... Potter, nemáme na to čas!“

„Nebojte sa, hneď ho prebodnem! Bude to rýchle!“

„Vidíš, že sa cez to brnenie nedostanem. Musíš mi pomôcť,“ zašepkal James. „Len to skúste, rytier. Ja som ochotný postaviť sa vám v boji o túto... tuto o Evansovú.“

Lily sa uškrnula a vykročila k rytierovi. „Dovoľte mi, Sir, skôr ako začnete bojovať, pozrieť vám do tváre. Zložte si na chvíľku prilbu.“

„Ale iste,“ zdvihol ruky k tvári a teatrálnym gestom otvoril príklop na prilbe.

„Nehýb sa!“ zvolal James a jeho zaklínadlo presne zasiahol cieľ.

„Asi si ho trafil do oka,“ skonštatovala Lily, keď rytier znehybnel a jedno malé modré oko nadobudlo silne červený odtieň. Potom ho zlevitovali a spolu s nízkym koníkom vyvliekli na chodbu, pretože nič nesmie ísť dnu ani von.

Keď preklopili portrétový vchod na okamih mali pocit, že študenti sa vrátili z vianočných prázdnin. Chodby sa hmýrili postavami rôznych veľkostí. Videli tu vystrašené dámy v krinolínach, akéhosi vysokého pána, ktorý usilovne písal na dlhý kus pergamenu s dlhým brkom, v ktorom Lily spoznala Henricha Rosenberga, ktorý uzákonil čarodejnícke právo a stal sa historicky prvým ministrom mágie, opitých mníchov a keď opierali Sira Cadogana o múr, preletelo popri nich celé metlobalové družstvo v krikľavo fialových dresoch a v šialenej rýchlosti si podávali prehadzovačku.

„Musíme ísť za McGonagallovou a povedať jej čo sa stalo,“ vyhlásila Lily nezlomne, keď sa bezpečne dostali do klubovne. „Zjavne to nevedia dostať pod kontrolu.“

„Ten lev tu nie je,“ oznamoval Sirius, keď prehľadal všetky kúty internátov. „Poďme sa prejsť hradom, James.“

„Dobre, pôjdeme,“ súhlasil napokon a Lily aj Sirius sa natešene usmiali.

Medzi študentmi našli jednu schopnú piatačku, ktorá sľúbila, že sa postará o ostatné decká, pred odchodom vrhla Lily na klubovňu pár ochranných zaklínadiel a James pomocou slabšieho zaklínadla zapečatil portrétový vchod. Čo sa robilo na chodbách Rokfortského hradu však nemalo obdoby. Ani devastujúca bitka, ktorá sa tu odohrávala o niekoľko rokov neskôr nenarobila toľko zmätku ako pomýlené, dezorientované a vystrašené postavičky z obrazov, ktoré si navzájom nerozumeli, nielen kvôli rozličným jazykom. Boli tu ľudia z rôznych storočí, kultúr a rôznych vekových kategórií, pričom každý sa chcel dozvedieť čo sa vlastne stalo. K všeobecnému rozruchu svojou troškou prispieval aj duch Zloduch, ktorého stretli na treťom poschodí ako podpichuje dvoch mágov mieriacich na seba prútikmi.

„Dovolili ste si uraziť moju česť, pane,“ hovoril prvý z nich.

„Pošli na neho sfingu!“ tlieskal Zloduch tučnými rúčkami.

„Musím vás vyviesť z omylu,“ odvetil druhý, trochu mladší z mágov. „Nemohol som uraziť vašu česť, pretože žiadnu nemáte, pane.“

Vzduchom preletel hrubý ohnivý lúč, ktorý sa na pol ceste stretol s energetickou guľou a z tej spleti obrovskej mágie vystrelili chudé, pevné povrazy a začali sa omotávať okolo mladšieho z mágov.

„Daj mu!“ vrieskal Zloduch z plných pľúc, pričom nebolo jasné koho z dvojice vlastne povzbudzuje. „Kopni ho! Štuchni ho! Použi štekliace zaklínadlo!“

„Poďme, kým sa nepohlušia,“ potisla Lily Jamesa dopredu, no on sa nehýbal. S výrazom absolútneho vytrženia pozoroval súboj a šepkal si niečo veľmi podobné Zloduchovmu „Kopni ho! Výborne, tak sa to robí! Daj mu!“

„James!“ zamávala mu rukou pred očami. „Musíme ísť!“

„Už idem, Evansová,“ odvetil podráždene a hoci ju pomaly nasledoval, očami bol prisatý na tom neskutočnom súboji pokiaľ sa dalo. Hodnú chvíľu potom ešte so Siriusom rozoberali podrobnosti bitky akoby hovorili o napínavom metlobalovom zápase a Lily bola tá zlá, čo ich odtiaľ odtiahla.

Kúsok pred Dumbledorovou pracovňou sa dostali do zápchy. Chodba tu bola taká preplnená, že sa museli veľmi pomaly pretláčať davom, pričom si občas doslova padli do náručia s niektorým z bývalých riaditeľov alebo významných čarodejníkov z histórie.

Presnejšie povedané, Lily sa nadchýnala známymi tvárami z učebníc a Sirius si prezeral a hodnotil dievčatá v historických kostýmoch. Napokon ho natoľko zaujala skupina chichotajúcich sa čarodejníc, že zostal na polceste.

„Nevideli sme sa už, dievčatá?“ zaškeril sa.

„To je možné, Sirius, sedel si vedľa mňa pri obede,“ odpísala ho jedna z nich. „My nie sme kreslené.“

Sirius si však veľmi rýchlo našiel náhradu, tentoraz naozaj historicky oblečenej slečny.

James s Lily pokračovali tou plnou k riaditeľni.

„Naozaj príjemné,“ zašepkala Lily, obrátená k Jamesovi a strčila sa do medzierky medzi tučnou čarodejnicou a mužom v dlhom čiernom plášti. „Asi som sa zasekla.“

„Snaž sa prepchať ďalej,“ pobádal ju James nervózne, pretože muž tisnúci sa na neho zozadu sa nesprchoval niekoľko storočí a bolo to veľmi jasne cítiť.

„Tak som ťa našiel...“ ozval sa tichý chladný hlas pár centimetrov nad Lilinou tvárou.

Na koho natrafila v tomto dave? Pozrela hore. A zvreskla.

Len pár centimetrov od jej očí sa zaleskol pár ostrých bielych zubov. Upír zo siedmeho poschodia. Ako naňho mohla zabudnúť? Čo to na ňu v noci kričal, keď sa skryla do skladiska cesnaku pri kuchyni? Že si ju nájde už sa nevie dočkať až do nej zahryzne? Áno, bolo to niečo v tom zmysle.

„Bojíš sa, maličká?“ spýtal sa ešte potichšie a sklonil sa k nej.

Ovanul ju zvláštny kovový zápach. Pach krvi. Z jeho dychu.

„My... my sa poznáme?“ pokúsila sa improvizovať, keď sa krčila pod jeho zubami. „Chcem len prejsť.“

„HEJ!“ zakričal James a keďže si nemohol vytiahnuť ruku pripučenú o múr niekým chlpatým (ako usúdil, keď pohýbal prstami), bokom nohy do upíra kopol. „Myslím, že máš niečo prilepené na zube, cukríček.“

Upír zavrčal, takže dokonale odhalil všetky svoje klenoty žiarivo sa trblietajúce v lačných ústach. Obrátil škaredú tvár k Jamesovi a trochu sa k nemu natiahol. „A na ktorom?“

V tej chvíli Jamesovi podarilo vyprostiť si ruku zo zovretia, no namiesto toho, aby vyslal na upíra zaklínadlo, vrazil mu päsťou do tváre. „Hýb sa, Evansová.“

Rana zasiahla upíra do líca. Nebyť nedostatku miesta, bolo by ho odhodilo k stene. Nateraz však musel zostať kde bol a ratovať sa tam. James trafil do čierneho a na podlahe zacinkal jeden z upírových tenučkých zúbkov. Lily sa podarilo pretlačiť ďalej a kým sa upír spamätával, James si uvedomil, že je čarodejník a jednoduchým zaklínadlom svojho súpera znehybnil.

Konečne sa pretlačili ku kamennej oblude. Vchod do Dumbledorovej pracovne bol otvorený. Na točitom schodišti sa bozkávala stredoveká dvojica nič nedbajúc o Lily s Jamesom, ktorí sa tisli popri mohutnej krinolíne mladej čarodejnice.

„Neublížilo by, keby jej nakreslili o dve spodničky menej,“ hundrala Lily. „Potter, ako si vedel, že ten upír je... zženštelý?“

„So Siriusom si z neho robíme vždy srandu. Už ani neviem ako sme na to prišli, ale odvtedy si nenecháme ujsť príležitosť aby sme ho vysmiali,“ uškrnul sa.

V riaditeľovej pracovni našli len Dumbledora, po krk zahrabaný v knihách sa jemne mračil na písmenká pred sebou. „Ja som to zaklínadlo niekde videl.“

„Pán profesor, ak vám to pomôže my sme použili zaklínadlo na zhmotnenie, pretože ja som sa nejakým spôsobom dostala do obrazu. Neodhadla som Jamesove schopnosti, myslela som, že sa zhmotním len ja,“ vysvetľovala Lily.

„Ďakujem, slečna, ale zaklínadlo, ktorým ste sa dostali do obrazu si zrejme nepamätáte?“

Pokrútia hlavou.

„Pán profesor, ale ak použijete zaklínadlo a všetky obrazy sa vrátila... Nevráti sa Aj Lily do našej krajinky?“ spýtal sa James.

„Nerobte si starosti, pán Potter, vaša izba bude aj naďalej obývateľná ako doteraz,“ uistil ho Dumbledore a konečne sa usmial. „Lenže to zaklínadlo. Ako len znelo to zaklínadlo?“

„Ale prečo by som sa ja nevrátila, veď som... ja som obraz. Som zhmotnený obraz, pán profesor!“ Lily vyzerala vydesene, keď si začala prezerať ruky.

„Zrejme budeme musieť vrátiť každú postavu zvlášť. Dúfam, že na to nebude nutné použitie elixíru, profesorka McGonagallová mi spomínala Chrabromilského leva a neláka ma predstava ako nútim trolla alebo sfingu, aby sa napili,“ priznal Dumbledore utrápene.

„Našla som to, Albus,“ ozvala sa Profesorka McGonagallová vo chvíli, keď vyšla hore točitým schodiskom. „Musíte vyčarovať niečo ako prechod. A potom tadiaľ všetkých prehnať. Dúfam, že si nájdu vlastné obrazy,“ pozrela na Lily a Jamesa a trochu sa pousmiala. „A už sa ani nejde pýtať kto doriadil upíra zo siedmeho. Sedí na chodbe a myslím, že sa každú chvíľu rozplače.“

Dumbledore s McGonagallovou zamierili na chodbu, aby vyskúšali zaklínadlo v praxi.

Lily sa oprela o riaditeľov vyrezávaný stôl. Usmievala sa. „Pýtal si sa čo z toho bude, Potter.“

„Áno,“ uškrnul sa.

„Tak si to videl. Bol z toho bordel,“ zasmiala sa.

„Prestaň si ma doberať, Lily,“ prikázal jej prezerajúc si drobné predmety na Dumbledorovom stole. „Takmer som sa zúčastnil historickej bitky s rytierom a zmlátil som upíra, len kvôli tebe.“

„Teplého upíra, podotýkam.“

„A bol som kvôli tebe v knižnici... “

„Strašná obeť,“ tragicky sa zatvárila Lily.

„ ...čo musím ešte urobiť, aby si šla so mnou na rande?“

Lily sa uškrnula, ale úškľabok na jej perách nevydržal dlho. Spoza ťažkého závesu oddeľujúceho pracovňu od riaditeľových súkromných izieb pomaly vyšla veľká šelma.

„Poraziť leva.“

Chrabromilský lev potichu zavrčal.

„Si naozaj nenáročná,“ zašepkal James a siahol po prútiku. „Sirius bude sklamaný.“

Dúfam, že sa, Amálka, nenahneváš, na ten otvorený záver! :) Mne sa to tak páči :D

[ » na začiatok « ]