Kapitola:
Pridaná: 21.11.2010, 21:36:16
Čítaná: 3047×
Hodnotenie: (počet hlasov: 13)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Lilly Evans, James Potter

Literárna forma: próza
Žáner: romantika

Kapitola: 1 » 1 2 » ...len pribiť na stenu

Veľké rokfortské jazero už dávno pokrývala vrstva ľadu, vysoké kopce sa zaodeli do páperia snehu a sviece v hrade blikotali takmer celý deň, pretože ťažké mračná neprepúšťali na zem ani za náprstok svetla.

„Ako je len tma, do večera príde určite poriadna metelica,“ usúdila Mary a akoby na potvrdenie svojich slov si prehodila cez bacuľaté plecia šál.

Lily ležala na posteli a práve písala list k Vianociam svojim rodičom. Na Marine slová síce súhlasne zahmkala, no v duchu by ju najradšej požiadala, nech si nájde inú zábavu. Hoci sa na Vianoce v škole tešila, teraz pomaly ľutovala, že nešla domov. Ani chvíľku nemala pre seba. Keď sa na ňu nelepila Mary, bol jej za pätami Potter a ak si aj on urobil pauzu, zaručene sa našiel niekto, kto sa s ňou veľmi zanietene zhováral o zbytočnostiach. Paradoxom bolo, že síce tu zostala kvôli Sue, ktorá ju priam uprosila, teraz sa s ňou takmer nevídala. Sue si našla nového priateľa v najpríhodnejšej chvíli aby sa mohla zabávať celé vianočné prázdniny.

„Píšeš domov?“ spýtala sa Mary. Nikdy toho veľa nenahovorila a jej poznámky boli málokedy trefné, či duchaplné. Zväčša len opisovala veci, činnosti a javy, ktoré sa práve vyskytli v jej bezprostrednej blízkosti a zaobišli by sa aj bez jej komentárov. Lily často rozčuľovalo, keď len sedela na posteli a pozorovala ju pri nejakej činnosti, bolo by jej milšie, keby bola rozprávala... o hocičom, len aby zahnala ten pocit, že ju prišla špehovať.

Keď bol list dokončený a ochránený niekoľkými šikovnými kúzlami proti znehodnoteniu pergamenu, či jeho obsahu, priviazala ho o nohu domácej sove a vypustila ju do tej tmy. Z otvoreného okna sa dnu natiahol chlad ako ťahavá rozpínavá cukrová vata. Lepil sa na prsty a odmietal sa vzdialiť od vašich rúk, nech ste robili čokoľvek.

„Vonku je vážne poriadny mráz. Myslíš, že sa už korčuľuje na jazere?“ pokúsila sa Lily vymyslieť novú a zábavnejšiu činnosť, než sedieť v izbe a pozerať jedna na druhú.

„Neviem, asi hej,“ pokrčila Mary plecia.

„Pôjdem sa pozrieť. Ideš so mnou?“

„Neviem,“ zopakovala Mary, nechala si hlavu klesnúť do dlaní a otrčila spodnú peru ako decko, keď nevie čo od nudy. „Nechce sa mi. Vonku je zima.“

Lily sa chytila príležitosti ako topiaci sa slamky a okamžite si vytiahla zo skrine bundu. Ak Mary zostane v hrade a Potter bude vo Veľkej sieni pomáhať s upevňovaním stromčekov, ako včera svetosvete sľúbil McGonagallovej, bude mať popoludnie len a len pre seba. Môže sa korčuľovať na vzdialenejšom konci jazera, aby ju nevideli ďalší otravní ľudia a do hradu príde len na večeru. S touto novou vyhliadkou sa ponáhľala von. Mary skutočne zostala v hrade, zobrala si knihu a usadila sa k ohňu v takmer prázdnej klubovni a keď Lily prechádzala cez vstupnú halu počula Jamesa kričať niečo na Siriusa, ktorý postával pri učiteľskom stole.

„Pozor!“ zastavil ju hromový hlas, keď sa chystala vyjsť. Vo dverách sa objavil mohutný strom a svojimi dlhými konármi ju pritlačil k stene. „Si celá?“

„Áno,“ odvetila spoza tej záplavy ihličia. „Nerobte si starosti, Hagrid.“

Kolos sa opäť pohol a Hagrid aj so stromom zmizli vo Veľkej sieni. Takže Potter bude mať ďalšiu prácu.

Keď prešla rozbrázdeným snehom k jazeru s nadšením zistila, že je celé popretkávané ryhami korčulí. Navyše sa nablízku nenachádzala žiadna diera ani puklina svedčiace o krehkosti ľadovej škrupiny a tak sa odvážila obuť si korčule. Nestála na nich už dva roky a prvé odrazy boli trochu nesmelé, no postupne nadobudla sebavedomie a začala si to na ľade užívať.

Ešte jedna oblúkovitá otočka ku starej vŕbe a bude čas pomaly sa vrátiť! Trochu spomalila a zamierila k dlhým ovisnutým konárom. Bolo impozantné sledovať ako sa strácali v ľade, pričom vytvárali hustý záves.

Zrazu prudko zastala. Po chrbte jej prebehli zimomriavky nijak nesúvisiace s teplotou pohybujúcou sa pod bodom mrazu.

„Je tu niekto?“ spýtala sa dúfajúc, že to neznelo vystrašene. Podobné zákutia v nej vždy vyvolávali takéto pocity. Akoby ju niekto sledoval.

„Už som počul o ženskej intuícii, ale že to funguje až takto?“ ozval sa spoza konárov hlas a na Lilinu smolu sa zjavil James. „Vybrala si si perfektné miesto na korčuľovanie. Mám to tu veľmi rád. Len škoda, že pri tomto muklovskom športe sa padá tak tvrdo.“

„Potter, ty si... Veď ty si úplný úchyl. Ja sa normálne hanbím prezliekať, keď nikdy neviem, odkiaľ vylezieš. Prestaň s tým!“

Zasmial sa.

„Keby si mal aj ty trochu intuíciu, už by si bežal k hradu,“ vyhrážala sa Lily, zohla sa po trochu snehu a ušúľala tvrdú guľu.

„To by si sa musela najprv trafiť, Evansová,“ doberal si ju James a naozaj, guľa preletel popri ňom a rozbila sa na konároch, z ktorých sa zosypal snehový poprašok. „Dúfam, že si nezničila, čo som ti chcel ukázať. Poď sem.“

James ju zavolal k sebe. „Neboj sa, budem slušný.“

Pousmiala sa a poslušne nakukla medzi konáre. Vytvorila sa tu akási jaskyňa z dreva, snehu a ľadu. Pomedzi vetvy na ľad dopadali modré svetelné kruhy.

„Prečo je to svetlo modré?“

„Prechádza snehom, vidíš?“ James ukázal na husto zasnežené ohnuté prúty.

Pomaly vošli dnu. Ten pohľad bol nádherný... Pre Jamesa. Neodolateľný. Natiahol sa a...

„Potter, povedal si, že budeš slušný!“

James odtiahol ruku. „Veď som. Nič neslušné som nespravil.“

„Netrafila som ťa guľou, ale zaklínadlom som ešte neminula,“ výhražne vytiahla prútik. „Ja si to tu chcem len prezrieť.“

„A ja si chcem prezrieť teba,“ zaškeril sa.

Lily sa uhla pred jeho novým pokusom chytiť ju za ruku a na nezvyčajne hladkom povrchu stratila rovnováhu.

„Pozor!“ James sa s reflexami stíhača vrhol k zemi, keď z jej prútika vystrelili iskry. Počul ako sa zhmotnená energia odráža od ľadu. Drevený prútik ticho cinkol, keď dopadol k jeho hlave. „Si v pohode? Evansová?!“

James sa prechádzal ako lev v klietke. Zúfalo sa chytal za hlavu a vzápätí kopal a búchal do skrine div ju nerozbil.

„Čo vyvádzaš, Paroháč?“ zastavil ho Sirius v momente, keď sa skriňa zapotácala. „Evansová ti dala košom?“

James na neho zazrel, no neodpovedal.

„Ako ťa to môže tak štvať?“ ďalej sa vypytoval Sirius. „Mary sa na ňu práve pýtala, vraj ju od rána nevidela... Vážne si v pohode, Paroháč?“

„Nie,“ povedal James sotva pohybujúc perami. „Nedala mi košom.“

„Tak?“

„Nedostali sme sa k tomu.“

Sirius si v tušení vzrušujúcej príhody pritiahol stoličku a frajersky sa opierajúc o operadlo hltal každé jedno slovo.

„Ona zmizla.“

„Zdúchla ti?“

„Nie. Ona zmizla.“

Sirius sa zasmial. „Nikdy som nerozumel tvojmu zvrátenému zmyslu pre humor, Paroháč, ale toto vyzerá naozaj zaujímavo.“

James schytil vankúš a šmaril ho po kamarátovi. „To nie je vtipné, Sirius! Ja netuším kde je! Netuším...!“

Počkal, kým si Sirius flegmaticky napravil kravatu, ktorá sa po zásahu vankúša zošmykla na zem. Potom pozreli na seba.

„Ako sa to stalo?“ spýtal sa Sirius.

„Nejaké zaklínadlo. Odrazilo sa od ľadu. Keď jej vypadol prútik,“ James vytiahol zo zadného vrecka bledohnedú paličku, aby ju s posvätnou úctou ukázal kamarátovi. „A odvtedy neviem kde je. Nikto ju nevidel, nie je na mape, ani v Núdzovej miestnosti.“

Sirius zapískal, zaujato sa načiahol za Liliným prútikom, no kým ho stihol chytiť, James odtiahol ruku a opatrne si ho zastrčil za opasok.

„Nerob z toho udalosť, James. Stavím sa, že trucuje niekde v lese alebo čo. Ona sa sama vráti. Neopováž sa robiť zo seba blbca a hľadať ju po celom hrade ako stará hysterka.“

James prišiel k oknu, zadíval sa na Zakázaný les, nad ktorým zapadalo slnko, a pokrčil plecia. „Ak tu zajtra nebude, zabijem ťa.“

Na druhý deň sa však Lily neukázala. Hneď ráno za Jamesom prišla Mary ešte v pyžame a pýtala sa, či ju naozaj nevidel.

„V noci neprišla do izby. Celý čas som bola hore,“ uisťovala ho. „Bojím sa o ňu. Včera šla korčuľovať, čo ak sa niečo stalo?“

„Čo už by sa mohlo stať pri korčuľovaní?“ mávol rukou Sirius. „Ona sa objaví, keď si dostatočne užije tam, kde je.“

Mary sa zamračila. „Ak sa doobeda neobjaví, idem za profesorkou McGonagallovou.“ Vyhlásila a odišla späť do dievčenských spální.

„Keby tu bol Remus. Tomu trkvasovi vždy napadne niečo správne,“ zašomral James, keď zostali so Siriusom sami. „Mysli ako Remus. Čo by urobil?“

„Povedal by to McGonagallovej,“ zatváril sa Sirius kyslo. „Včera si ju poriadne napálil s tým stromčekom, neviem, či by si to mal riskovať.“

No James sa nemusel unúvať rozmýšľaním, či to má alebo nemá ísť povedať profesorke McGonagallovej. Mary splnila svoju hrozbu a hneď poobede zašla za vedúcou ich fakulty, aby jej oznámila Lilinu neprítomnosť.

„Potter,“ profesorka McGonagallová zastala na ním, keď sa so Siriusom rozhodli stráviť popoludnie v klubovni pri partičke rachotiacej sedmy. „Viete kde sa nachádza slečna Evansová?“

„Nie, pani profesorka“ pravdivo odpovedal James.

„Ste si tým istý?“

„Prečo by som práve ja mal vedieť kde sa zatúlala?“ ohradil sa James, no profesorkin priamy pohľad mu všetko vysvetlil.

„Ste posledný, kto ju videl,“ pokračovala. „Čo sa stalo? Kam od vás odišla, alebo kde ste ju nechali?“

„Nič. Čo by sa malo stať? Medzi nami nič nie je. Celé je to vytrhnuté z kontextu, máte mylné informácie, pani profesorka,“ obhajoval sa James.

Profesorka McGonagallová sa však len tak ľahko nedala zmiasť. „Poďte so mnou, Potter.“

James s úzkosťou zanechal Siriusa v klubovni a nasledoval profesorku do jej pracovne, kde zostal stáť pred stolom pod jej prísnym pohľadom.

„Slečna Evansová je preč takmer dvadsaťštyri hodín. Nikto ju nevidel, nikto netuší kde je a vy máte čas na hlúpe vtipy, Potter?“ rýchlym gestom rozložila na stole Denného Proroka. „Len tento týždeň zmizli dve osoby, našiel sa mŕtvy ministerský pracovník a temné sily za bránami Rokfortu stále silnejú. Pokiaľ sa zmiznutie slečny Evansovej nevyrieši hneď teraz, obávam sa, že v zajtrajších novinách nájdete jej meno.“

James sa chcel ohradiť, že to určite nie, pretože noviny nečíta, no uvedomil si nevhodnosť tejto poznámky a radšej zostal ticho.

„Takže?“ spýtala sa.

„Ja naozaj neviem kde je Evansová. A bol by som radšej ako ktokoľvek iný, keby sa vrátila, verte tomu, pani profesorka.“

Hoci James neprestajne vyhlasoval, že o Lily nič nevie a v zásade sa tváril, že ho jej zmiznutie ani nijako priveľmi nevzrušuje, vo vnútri horel starosťami. Zavrel sa do izby a celé hodiny meditoval nad jej prútikom v nádeji, že nájde odpoveď ako ju dostať späť. A kým hľadal odpovede, pomoc a nádej na jej záchranu sa blížila v tichosti k nemu.

„Potter? Čo robíš s mojím prútikom?“ ozvalo sa niekde za ním, až vydesene vyskočil. „Ale to je vlastne jedno. Potter, dostaň ma odtiaľto.“

„Ale ja neviem kde si, Evansová,“ povedal rozhliadajúc sa okolo.

„Predsa tu,“ odvetila podráždene. „Behám po celom hrade ako splašené kurča. Neveril by si aké ťažké je orientovať sa tu, keď chodíš v obrazoch. Úplne nedomyslená štruktúra. Ideš rovno chodbou a nájdeš sa niekde na konci bočnej chodby, odkiaľ ťa vyháňa banda ožratých grobiantských mníchov!“

James konečne lokalizoval odkiaľ vychádza jej hlas. Malý obrázok krajinky, ktorý sa so Siriusom už šesť rokov márne snažia odstrániť zo steny dostal nový dekoratívny prvok.

„... A v noci jednoducho nemôžeš ísť nikam. Keď vojdeš niekomu do obrazu, všetci sú nervózni, že chcú spať a aj keď máš šťastie a nikto ťa nezačne naháňať, väčšinu času netušíš kam ideš, pretože po polnoci sa všetky fakle na chodbách zhasínajú! Veril by si tomu?“

„Viem o tom,“ prisvedčil skúmajúc jej kreslenú podobu. „Ako si sa tam dostala?“

„Ja neviem, našla som sa niekde... ani neviem kde to bolo a trvalo mi peknú chvíľku, kým som zistila, že som v obraze. Som obraz, Potter! Chápeš to? Ja netuším ako sa vrátim späť do normálu, ale obrazom nezostanem.“

„Prečo nie? Teraz si taká spratnejšia...“ uškrnul sa.

„Stretla som Sira Cadogana. Neverila by som, že to niekedy poviem, ale on je horší ako ty! Chcem ísť späť do normálu! Ak ma tu nájde, zbláznim sa. A navyše som si pohnevala upíra z obrazu na siedmom, keď som sa tam zatúlala v noci. Dostaň ma odtiaľto,“ žiadala ho naliehavo.

„Lenže ja ťa odtiaľ neviem dostať,“ priznal. „Keby som aspoň vedel ako si sa dostala tam.“

Lily prevrátila oči. „Máš predsa môj prútik. Použi Priori Incantatem. Keď budeš poznať kúzlo, ktorým som sa dostala sem, zájdeš do knižnice - netvár sa tak kyslo - a nájdeš protizaklínadlo. Chápeš?“

„Áno, rozumiem.“

„Tak makaj, Potter...“ povzbudzovala ho celá netrpezlivá.

James urobil všetko tak, ako mu povedala. S jej cennými radami našiel protizaklínadlo pomerne rýchlo a ešte v ten večer sa vrátil do izby, kde ho čakala. Skrytá za malou skalou v pravom rohu obrázku.

„Super, že ideš, zdalo sa mi, že počujem toho upíra. Myslím, že o takomto čase vstáva a...“

„Evansová, buď chvíľku ticho, musím sa sústrediť na zaklínadlo, dobre?“ ešte raz si preštudoval pokyny a namieril na ňu prútik.

„Dúfam, že to nebude bolieť,“ poznamenala Lily a James vyslovil zaklínadlo.

Pokračovanie nabudúce...

Ako bonus :D môj prvý pokus o fanart.... (nepoľakajte sa)

http://www.moj-hp-svet.estranky.cz/fotoalbum/lilly-a-james/lily/

P.S.- Mám Notebook! :D

P.P.S. - Som doma asi do stredy - angína a zápal spojiviek (sry za chyby, nevidím ich :D )

P.P.P.S. - Idem písať!!

A mimochodom, sestra ide na intrák, takže ma nikto nebude obmedzovať :)

[ » na začiatok « ]