Kapitola:
Pridaná: 1.9.2010, 14:17:09
Čítaná: 2085×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Rose Weasleyová, Hermiona Weasleyová, Ron Weasley, Hugo Weasley
Stručný dej: Úplnú pointu sa asi nikdy nedozvieme, ale konečne vám môže byť objasnený vzťah Hermiona&Draco. Vskutku zaujímavé...

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, romantika

Kapitola: Prológ 1 » Hádka a rozhovor

(pohľad rozprávača)

Dve ženy viedli v útulnej kaviarni, kde už nebolo skoro nikoho, dosť vážny rozhovor.

„Harmiona, kebyže viem, že vravím blbosť, neprišla by som sem a neprosila vás.“ povedala mladá asi 20 ročná žena. Z diaľky by ste jej aspoň tak povedali. V skutočnosti, bola po psychickej stránke, omnoho staršia. Dokazovali to jej vrásky a kruhy pod očami. Bolo vidieť, že táto žena, si už dosť dlho dobre nepospala. Problém, čo ju trápil bol jednoznačný. Pre ten si sem zavolala Hermionu Weaslyovu.

„Pani Malfoyova, neviem síce na čo ste ma sem zavolali ale ubezpečujem vás, že moja dcéra nebude mať žiadne veľké nadanie ako mnohí ostatní čarodejníci.“ ubezpečila ju Hermiona, čím dala najavo, že s myšlienkou, ktorú jej pred chvíľou, povedala Amy Malfoy vôbec nesúhlasila.

„Aké schopnosti by mohla mať ona? Rose ešte nie je na svete a ja sa tu bavím s cudzou ženou, ktorú poznám len tak-tak o jej osude. Toto je fakt vážne bláznovstvo. Prečo som sem vlastne prišla? Keby sa toto dozvedel Ron...“ nedokončenú myšlienku, priamo zahnala niekam preč.

„Harmiona.“ Oslovila ju po druhý krát Amy. „Rose, bude výnimočná ako môj syn. Ten fakt nezmeníte.“

„Žiaden fakt, čo vy tvrdíte nedokazuje, že moje dieťa bude výnimočne. Ja a Ron, môj manžel, nemáme také schopnosti. Tak neviem, odkiaľ by ich mohlo zohnať moje nenarodené dieťa!“

Harmiona Weasly sa pomaly ale isto začala rozčuľovať. Nerada vravela o niečom nereálnom. Ako môže tvrdiť také veci? Čo je nejaká jasnovidka?

„Dá sa povedať, že som. Aspoň pár mesiacov.“ odpovedala jej Amy.

„Čože?“ spýtala sa a nechápavo sa na ňu zahľadela Harmiona.

„Pomysleli ste si otázku, či som jasnovidka a ja som vám odpovedala.“ pokrčila ramenami Amy ako by to bol len fakt a odpila si z kávy.

Harmiona chvíľu vykoľajene pozerala na Amy a vstrebávala myšlienku.

„Ako my môžete čítať myšlienky? Moju oklumenciu, nevie premôcť ani sám Harry, ktorý sa ju naučil od pádu Voldemorta, dosť dobre.“ zašepkala Harmiona a ešte stále vykoľajene pozerala na Amy.

„To je jedna z vecí, ktoré v mojej rodine neexistujú.“

„Kto ste?“ znova zašepkala no tentoraz o niečo zdesenejšie.

Amy chvíľu premýšľala ako by jej to všetko vysvetlila. Či povedať pravdu alebo klamať. Je lepšie keď vie pri málo alebo ju vystaviť ešte väčšiemu nebezpečenstvu. Nechcela totiž aby sa jej rodina dostala do šlamastiky. No keď už začala s niečím, bude to musieť dokončiť. Či chce, či nie, musí s pravdou von.

„Dobre poviem vám to ale nesmiete ma prerušovať. Pýtať sa môžete nakoniec. Súhlasíte?“

Harmiona na krátko prikývla a odpila si z kávy. Popritom stále nespúšťala z Amy oči.

„Musím vás však upozorniť, že je to veľmi nebezpečné. Informácie, ktoré stráži moja rodina sú veľmi dôverné a nebezpečné. Ten, kto sa ich dozvie alebo povie ďalšej osobe, môže zomrieť. Chcete to aj tak vedieť?“ upozornila ju.

Keď si bola však istá že Harmiona svoj názor nezmenila, krátko prikývla, nadýchla sa a začala.

„Na začiatok by som vám mala asi povedať, že v skutočnosti som bola čarodejnica. Nie však taká ako vy. Moje čary, sú omnoho iné ako tie vaše. Vy, používate prútiky a my, sa môžeme riadiť našimi rukami. V nich máme dostačujúcu silu a moc. Samozrejme, môžeme používať aj prútiky ale tým sa viac menej vyhýbame. Ruky, sú totiž naše zbrane. Nemusíme dokonca ani používať zaklínadlá. To všetko proste máme už v sebe. Našu veľkú moc. To je naša výhoda. Ako však dobre viete, aj výhody majú svoje nevýhody. A tu je jedna z nich. Nebudem vám ich tu vravieť všetky, lebo by sme tu sedeli asi do rána. Poviem vám jednu dosť dôležitú. Moc, ktorú máme, nemôžeme používať na náš prospech. Teda ak hej, tak len v nutnom prípade. Keď ju totiž využívame, pohlcuje nás a my sa stávame netvormi. Moji predkov, tá sila pohltila. Ja ako som vravela na začiatku, bola som čarodejnica. Avšak tej moci som sa vzdala, prospech môjho syna. Neviem, ako to bude naňho vplývať. Viem, však jedno. On je jeden z tých ktorí sa stanú vyvolenými a vaša dcéra sa zázrakom tiež dostala na formulár a kandidátku vyvolených. V deň jej...“ to už však nedokončila, pretože ju Harmiona ihneď prerušila.

„Pani Malfoyová, hoc je to dosť pútavý a desivý príbeh, neverím vám ani pol slova. Nebudem sa vypytovať na nemožné veci. Ak dovolíte, manžel a môj syn ma už určite budú zháňať a ja nechcem aby mali o mňa strach. Takže dovidenia.“ rozlúčila sa s ňou a čo najrýchlejšie odišla.

Amy len pokrútila hlavou. Myslela totiž, že jej Harmiona bude veriť. Spravila všetko, čo bolo v jej silách. Teraz je na rade ona. Ak neuverila, dcérinmu osudu, bude sa v ňom môcť presvedčiť nasledujúce roky. Už je to len na nej. Teraz už bude môcť pokojne odpočívať...

Info: Táto poviedka bude o netypickom páre. Hlavnej úlohe sa nám predstavia Scorpius Malfoy a Rose Weasly. Dúfam, že sa vám tato poviedka bude páčiť a okomentujete ju. Ďakujem:)

[ » na začiatok « ]