Kapitola:
Pridaná: 1.9.2010, 19:47:30
Čítaná: 3692×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Rose Weasleyová, Hermiona Weasleyová, Ron Weasley, Hugo Weasley
Stručný dej: Úplnú pointu sa asi nikdy nedozvieme, ale konečne vám môže byť objasnený vzťah Hermiona&Draco. Vskutku zaujímavé...

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, romantika

Kapitola: Prológ 1 » Hádka a rozhovor

„Mami, kedy mi už príde list z Rokfortu?“ spýtala som sa a

netrpezlivo poklopkávala do stola.

Mamina sa nad mojim rozhorčením len usmiala.

„Zlatko, je ešte len 17.augusta. Vieš veľmi dobre, že aj Hugovi prišiel tak koncom mesiaca. Neboj sa, príde včas a nakúpime aj pomôcky včas.“ ubezpečila ma.

Nad jej odpoveďou som sa len usmiala. Ona ma vedela vždy upokojiť. Keď mi bolo vždy zle, vedela som za kým mám ísť.

Tak sa mi teraz javí, že slušnosť mi káže predstaviť sa. Takže začnem.

Volám sa Rosalie Isabell Weaslyová ale priatelia ma poväčšine volajú Rose. Ak ste si všimli moje priezvisko, určite ste sa dovtípili, že som dcérou Hermiony Grangerovej a Rona Weaslyho. Ockov a mamkin príbeh, však určite dobre poznáte, tak vám ho nemusím rozprávať. Mám 155cm a som trocha pri sebe. Vždy sa nad tým pozastavím a lamentujem. Keby som však nejedla toľko sladkostí, možno by som bola chudšia. Mamina mi však povedala, že teraz sa vraj ešte vyvíjam ale keď počkám niekoľko rokov, vytvarujem si postavu a budem vraj štíhla. Ach, kiežby len mala pravdu. Čo by som len za to dala! No ale ďalej. Moje veľké čokoládovo-hnedé oči som zdedila po mamke Po mame som okrem očí, zdedila aj plno iných vlastností. Napríklad chytrosť, odvážnosť, nebojácnosť, učenlivosť no na druhej strane hanblivosť , šialenosť, tichosť. Tie posledné vlastnosti som zrejme zdedila po ockovi a mojich strýkoch Fredov a Charliem. Teda najmä šialenosť a vymýšľanie nových zábavných vecí. Ešte čo som okrem niektorých vlastností a výšky, zdedila po otcovi sú moje husté mierne kučeravé ryšavé vlasy s odtieňom bronzu, ktoré sa mi páčili spolu s mojimi očami asi najviac. Ak by som sa mala zhodnotiť jednou vetou, poviem že mám z každého niečo. Som asi najväčší miešanec v našej rodine.

„A možno sa do žiadneho Rokfortu nedostaneš. Možno budeš šmukel ako pani Figgová.“ povedal akoby nič, môj strašný brat Hugo.

Ach, za toto by som ho asi zaškrtila.

Mimochodom Hugo je môj brat, ktorý je odo mňa starší presne o rok. Je presnou kópiou otca. Jedinou našou spoločnou črtou, sú zelenkavé oči a niektoré povahové vlastnosti. Inak sme od seba úplne odlišní. Niekedy si myslím, že sa mama v pôrodnici zmýlila a priniesla iné dieťa.

„Hugo, prestaň také veci hovoriť svojej sestre!“ okríkla ho mama.

Za to som jej bola vďačná. Vedela som, že Hugo žartuje. Na jeho prekvapenie, som sa nedala vyviesť z rovnováhy. Naopak, usmiala som sa a povedala mu.

„Ak by sa to stalo, čo je malá pravdepodobnosť, budem len hrdá šmukelka. A braček nezabudni, u mňa sa prejavili magické schopnosti skôr ako u teba.“ podpichla som ho, čím som ho znenazdajky naštvala.

Dokazovala to červená farba a jedovitý výraz, ktorý sa na ňom razom objavili.

„To nie je pravda Rose.“ povedal zo zaťatými zubami a pristúpil ku mne o niečo bližšie. V tom sa ma zmocnil panický strach. Myslím, že keby tu nebola mama tak by aj pri najhoršom sotil.

„Hej vy dvaja! Už aj prestaňte! Hugo, ty prestaň sestru strašiť a ty Rose, ho nepodpichuj.“ ukončila našu debatu mama a naznačila nám, aby sme si šli umyť ruky, lebo o chvíľu bude vraj večera.

V tom ako sme si šli umyť ruky, prišiel ocko.

„Dobrý večer rodinka.“

„Ockóóó.“ zakričala som nadšene a šla ho objať.

„Rose, zlatko ako si sa mala? Čo ste robili s bratom celý deň?“ spýtal sa ma a popritom ma objal.

„Ja som pomáhala mame s elixírmi a Hugo bol celý deň vonku a potuloval sa s Jamesom.“

„Bola tu Ginny?“ spýtal sa prekvapene ocko, tento krát mami, keď prišiel do kuchyne.

„Áno aj s deťmi. Vraj jej bolo smutno, tak prišla k nám.“ porozprávala mu a popritom nakladala veci na stôl.

„Mami, môžem ti pomôcť?“ spýtala som sa jej a nadstavila veci. Nad mojou odpoveďou sa len usmiala a podala mi veci.

Keďže mi záležalo aby stôl vypadal pekne, dala som si záležať na úhľadnosti.

Keď o niekoľko minút bola večera na stole, všetci sme sa pustili do jedla.

„Tak ako bolo na ministerstve? Niečo nové?“ spýtala sa mamina otca.

„Nie. Po páde Voldemorta sa akoby všetko zlo prepadlo pod zem. Na ministerstve sa pomaly nedá nič robiť. Ach, tak sa zdá, že mi chýbajú staré dobré časy.“ posťažoval si oco.

„Zbláznil si sa Ronald? Staré dobré časy? Myslíš tie časy, ktorých sme sa všetci báli, čo i len von vyjsť aby nás náhodou nejaký smrťožrút nezabil? Alebo tie časy, ktoré sme strávili u Malfoyovcov keď nás mučili? Tie časy myslíš?“ vybuchla odrazu mamka a škaredo pozrela na oca.

Zrejme jej ušli nervy.

„Hermiona, zlatko klud. Nemyslel som to tak. Ja... chcel som len povedať, že to už nie je ako to bývalo.“ začervenal sa, čím dal najavo, že sa hanbí. Toto bola jedna z Weaslyovských čŕt, ktorú som zdedila aj ja.

„Kto boli Malfoyovci?“ spýtal som sa odrazu. Je pravda, že ma to zaujímalo. To meno som počula v živote sotva 3 krát. No nikdy mi nebolo povedané, aká je to rodina a čo v minulosti spravila.

„Malfoyovci boli kedysi smrťožrúti.“ vysvetlila mi mamka a snažila sa seba samu upokojiť.

„Malfoyovci, teda presne Draco Malfoy je obyčajný smrťožrútský bastard!“ objasnil svoju mienku Ron.

„Ron, už vyše 13 rokov nie je Draco smrťožrút. Áno je pravda, že má temné znamenie a že sa jeho správanie odvtedy až tak nezmenilo ale nezabúdaj, že nám vtedy pomohol z menami ostatných smrťožrútov. Tak ste za tie roky, mohli pochytať všetkých.“ upozornila ho.

„Áno máš pravdu pomohol nám ale bastard ostane bastardom navždy!“ posledné slovo ocko zdôraznil čo najzreteľnejšie.

Moja mamina v tom len neveriaco pokrútila hlavou. Bože, prečo som nedržala jazyk za zubami?

„Och, zabudol som. Draco a ty ste boli kedysi milenci, preto ho ochraňuješ.“ povedal naraz otec. Mama v tom naňho len šľahla pohľadom a odišla.

Moja mama a Draco Malfoy? To má byť vtip? Aký milenci? Veď odjakživa bola s ockom, nie? Milovali sa predsa už od školy. V tom mi nastal v hlave totálny chaos. Nebola som zrejme sama. Na Hugovi som tiež spoznala prekvapenie. Je možné, že by mama a ten ujo mali kedysi pomer?

Ocka som sa spýtať bála. Už či tak som spravila dosť škody.

Rozhodla som sa namiesto odpovedi ísť hore do izby.

„Idem ja hore. Dobrú noc.“ rozlúčila som sa a zasunula stoličku.

„Tak skoro zlatko?“ spýtal sa ma otec a prekvapene na mňa pozrel.

„Áno som unavená.“ odpovedala som krátko. Po pravde som chcela ísť za mamou. Chcela som sa dozvedieť pravdu.

„Tak dobrú noc.“ zakričal mi ešte.

Ja som v tom potichu vyšla hore do izby. Keď som prechádzala okolo maminej izby, započula som plač.

Mám alebo nemám ísť? Po mnohých zváženiach som sa nakoniec rozhodla, že vstúpim dnu do izby.

„Mami?“ oslovila som ju.

Keď sa na mňa mamka pozrela, uvidela som jej červené mokré oči po plači. Žeby mal ocko pravdu?

„Čo sa stalo?“ spýtala som sa a súcitne na ňu pozrela.

„Rose, zlatko nič sa nedeje. Len mi niečo padlo do oka. Preto mám také mokré oči.“ zahovárala mamka, čím mi len potvrdila fakt, že kedysi s tým ujom mala pomer. Prečo sa však potom rozišli? V hlave sa mi vynáralo stále viac a viac otázok. Potrebovala som odpovede.

„Mami to čo ocko povedal v jedálni. Je pravda, že si kedysi s tým ujom mala pomer?“ spýtala som sa opatrne. Bála som sa totiž, že vybuchne aj na mňa.

„Áno s Dracom sme kedysi mali pomer. Trvalo to však len pár mesiacov. Bolo to po páde Voldemorta, keď sme s ocom boli dosť zložitom stave. Vtedy raz prišiel za mnou Draco a potreboval pomoc. Začali sme sa stretávať a náš vzťah sa prehĺbil na oveľa viac, než priateľský. Po roku však spoznal Amy, to je jeho manželka, a dal sa s ňou do kopy. Vtedy som bola veľmi na dne. Vieš Draca som milovala. Nevravím, že tvojho otca nemilujem ale s Dracom to bolo niečo, čo sa nedalo a ani nedá popísať. Po nejakom čase a po konečnom zmierení, že Draco si našiel lásku, sme sa my s tvojím otcom dali do kopy. On bol jeden z mála ľudí, ktorí mi dali chuť do života. Po vyše roku, sme sa zosobášili, pretože som čakala Huga a o rok na to teba.“ vysvetlila mi celú situáciu mama a cez slzy sa na mňa usmiala.

Bola som rada. S mamou sme nikdy nemali tajnosti. Boli sme ako najlepšie priateľky.

„A tebe to ocko dáva ešte stále najavo?“ spýtala som sa aby som si utvorila obraz.

„Áno, pretože vtedy sme s tvojím ocom práve ukončili vzťah. Vieš, v poslednom ročníku sme začali spolu chodiť. No ja som ho musela opustiť. Neviem však prečo som tak urobila.“

„Mami a cítiš ešte niečo k Dracovi?“

Mama nad touto otázkou chvíľu uvažovala. Po chvíľke sa ozvala.

„Draca mám aj po tých rokoch stále rada, avšak nemilujem ho ako ocka.“ vyvrátila mi fakt, ktorý sa mi pomaly začal vynárať v hlave.

Nad odpoveďou som len krátko pokývla. Takže moje narastajúce obavy boli zbytočné. V tom som si vzdychla.

„Bála si sa?“ spýtala sa ma po krátkom tichu mama.

„Bála som sa toho, že nás opustíš.“

V tom si ma mama pritiahla a dala svoje ruky na moju tvár.

„Nikdy a to ti vravím naozaj, nikdy by som vás neopustila. Vy traja, ste pre mňa všetko Rose. Milujem vás nadovšetko.“ povedala mama a v jej očiach som zbadala úprimnosť. Áno, ona by mi nikdy neklamala. Bola som si tým 100% istá.

„Ja viem mami.“ usmiala som sa. Ona mi úsmev tiež opätovala a potom následne objala.

„Idem spať.“ povedala som po chvíľke.

„Spať?“ spýtala sa ma prekvapene mama.

„Áno som unavená. Dobrú noc.“ rozlúčila som sa a zatvárala dvere, keď v tom mi mama to isté zakričala.

„Dobrú zlatko.“

Keď som konečne prišla do izby, premohol ma taký spánok, že som len padla do postele a v tom zaspala. ..

Info: Poprosím komentuje. Chcem vedieť či pokračovať alebo nie. Ďakujem.

[ » na začiatok « ]