Kapitola:
Pridaná: 26.8.2010, 18:15:12
Čítaná: 2431×
Hodnotenie: (počet hlasov: 7)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Terry Brownová, Severus Snape
Stručný dej: Terry je mukelka, ale jedného slnečného dňa napriek tomu stretne profesora elixírov v parku. Zabráni im to v láske?

Literárna forma: próza
Žáner: romantika

Kapitola: 1 » Slnečný deň 2 » Doma 3 » Žaba 4 » Spoveď 5 » Rozhodnutie 6 » Po škole

Ospravedlňujem sa za minulý preklep - pri konci vo Veľkej sieni je Lucy, nie Terry. Poďakovanie pre Raniyu a všetkým, ktorý čítate.

5. kapitola - Rozhodnutie

Školský rok bol v plnom prúde. Od jeho začiatku ubehlo už niekoľko týždňov. Terry netrvalo dlho kým zistila, že maturitný ročník nie je už taký ľahký ako roky pred ním. Nemusela však študovať fyziku, ktorú z duše neznášala, a tak sa nesťažovala. Pracovala usilovne a voľný čas trávila so Severusom. Dohodli sa, že sa stretnú vždy v sobotu pri ich jazere. Rozprávali sa o všetkom možnom, no on sa vždy vyhýbal hocijakej témy, ktorá by sa týkala jeho školy.

Terry nestratila nádej, že si aj on zamiluje korčule. Prehovárala ho, aby to znovu skúsil - veď mu to išlo celkom dobre - no kedykoľvek nadškrtla tú tému, len sa zamračil a už hádam po stý raz odvetil:

"Na to už ma v živote nenahovoríš."

Nedalo sa nič robiť. Vedela, že ho nepresvedčí, keď s ním nepohol ani pohľad jej hnedých očí. Veď bol skoro taký tvrdohlavý ako ona.

********************

Lucy kráčala po prázdnej chodbe. Pod nos si mrmlala zoznam kníh potrebných na aritmanciu. Chodbou sa takmer plazila. Pred pol hodinou bola večierka.

"Slečna Grayová, čo tu robíte?" chodbou sa niesol tichý hlas.

"Som na ceste do klubovne, pán profesor."

"Už ste v nej mali pol hodinu byť. Vám školský poriadok nič nehovorí?" spýtal sa Severus posmešne a ona vedela, že má radšej mlčať.

"Bystrohlavu strhávam 20 bodov a dostanete trest."

"Áno, pane," mrzuto sa ozvala.

"V pondelok o ôsmej v mojej pracovni. A buďte presná!" zvrtol sa na päte a odpochodoval.

"Pff," neodpustila si, keď zmizol za rohom.

Pobrala sa do klubovne už rýchlejším tempom. Pred kozubom našla svoje priateľky.

"Kde si bola tak dlho?" pýtala sa Mel.

"Musela som skočiť ešte do knižnice a cestou späť som stretla Snapa."

"Už po večierke?"

"Už."

Mel so súcitom vzdychla.

"Nezávidím. A čo spravil?"

"Strhol mi 20 bodov a v pondelok som u neho po škole."

"Veď to nie je prvýkrát," poznamenala Sam.

"No práve. Určite mi dá zase pitvať červoplazov. Ja to tak neznášam!"

"Možno nie," snažila sa ju Mel povzbudiť.

"Stav sa!" vyzvala ju Lucy.

"Dobre. O galeón?"

"Fajn. Pridáš sa Sam?"

"Radšej nie. Nerada prehrávam."

"To sme si už všimli, ale že to priznáš, sme nepredpokladali," úškŕňala sa Lucy.

"Aj to raz muselo prísť."

Nasledujúci deň bola nedeľa. Dievčatá sa rozhodli, užiť si možno posledný krásny deň vonku. Zo siene si zobrali zopár hrianok a vyšli pred hrad. Keď navštívili všetky svoje obľúbené miesta, bol už skoro čas obeda. Vybehli ešte na chvíľu do klubovne, no onedlho mierili späť do Veľkej siene. Za stolmi už sedelo zopár študentov, ale pri profesorskom jedine Snape.

"Zabudla som vám povedať, že Snape sa teraz správa nejako inak," ozvala sa Sam.

"Inak? Ako inak?" nedalo Mel.

"No...Ako by som to...Akosi miernejšie."

"Miernejšie?" neveriaco zopakovali naraz.

"To sa u neho vôbec dá?"

"Ako sa to prejavuje?" vyzvedala Lucy.

"Je iný...Nechodí po triede a nenazerá do kotlíkov. Sedí za stolom a tvári sa nejako neprítomne. A ak sa ho niečo opýtaš, tak na teba hodí taký pohľad, ktorý desí už aj mňa."

"To teda musí byť pohľad. Jeho klasickým si sa smiala, tak by som chcela vidieť tento."

"No, možno bude mať naň zajtra Lucy šťastie," usmiala sa Sam.

"Dúfam, že nie. Na mňa platili aj tie staré."

Pomaly obedovali. Lucy to však nedalo pokoj.

/Prečo sa Snape správa inak? Stalo sa niečo? Alebo je to kvôli Terry? Nie, to určite nie. Veď sa poznajú len pár týždňov. Za taký krátky čas to s ním nemohlo hnúť. Alebo predsa? Zajtra sa dozviem! Mám sa tešiť či báť?/

"Lucy, si v poriadku?" pýtala sa Sam.

"Áno. Prečo?"

"Tváriš sa tak čudne," pridala sa Mel.

"Ale, nič mi nie je len rozmýšľam, nad tým kúzlom pre Flitwicka," zahovárala.

"Ach. ja už ho dávno mám. Bolo to ľahké, veď uvidíš," vravela Mel.

Na Saminej tvári sa však zračili pochybnosti, no radšej nič nevravela. Až večer, keď už Mel spala, otočila sa k Lucy.

"Tak čo ti bolo na obede?"

"Rozmýšľala som nad tým kúzlom," tvárila sa nevinne.

"To rozprávaj stromostrážcom!"

"Dobre...Tebe to môžem povedať, ale nehovor to nikomu. Možno poznám príčinu Snapovho nového správania," povedala napokon.

"Vážne?" spýtala sa Sam, ale v hlase jej bolo počuť pochybnosti.

"Naozaj...Pozri," a začala rozprávať.

Keď skončila, Sam sedela na posteli s otvorenými ústami.

"To fakt?"

"Aspoň tak mi to Terry vravela," potvrdila Lucy.

"Terry?" nechápala Sam.

"To je to dievča, s ktorým sa zoznámil. Poznám ju ešte z čias, keď som nevedela, že som čarodejnica. Chodili sme spolu do školy."

"Takže ona nie je čarodejnica?"

"Nie."

"To sa mi nezdá. Myslíš, že by si Snape začal s nejakou mukelkou?"

"Možno ak by sa mu páčila tak hej...Ja len dúfam, že si z nej nerobí srandu...Asi ho zajtra trochu postraším," povedala zamyslene.

"Postrašíš? Ty? Neviem kto koho bude strašiť," rozosmiala sa Sam.

"Keď ide o kamošku, tak postraším aj Snapa," uzavrela rozhodne.

"A čo mu chceš povedať? Dávajte si na mňa pozor, lebo som čarodejnica?" sarkasticky poznamenala.

"Možno mu pohrozím nejakou kliatbou...Alebo, že to vyzradím riaditeľovi. Dumbledore s ním vie spraviť poriadok."

"Naozaj by si za ním šla?"

"Ak by to celé myslel ako žart. Ak si z nej nestrieľa, nikomu nič nepoviem."

"A ako, pre Merlina, chceš prísť na to, či to myslí vážne? On sa ti predsa nezačne spovedať."

"Niečo vymyslím."

"Som zvedavá čo. Ak na neho použiješ nejaké kúzlo, najskôr on pôjde za riaditeľom, aby ťa vyrazil. A pochybujem, že by ti pomohol nejaký elixír. On ich predsa spozná lepšie ako ktokoľvek iný."

"V tom máš pravdu. Čary mi v tomto prípade asi nepomôžu. Tak ako to spraviť?"

"Je jeden elixír, ktorý by nespoznal ani on, keby si mu ho niekam naliala. Veritaserum je bezfarebné a bez zápachu, ale neviem, ako by si to do neho dostala. Pôsobí takmer okamžite a jeho účinok je len dočasný, ale pamätal by si všetko, čo by si sa ho pýtala aj to, čo by ti povedal. Ak sa však nemýlim, je ilegálny a príprava trvá asi mesiac, takže ti aj tak nepomôže," uzavrela Sam.

"Možno ho má v kabinete."

"Prečo by ho mal mať?" Sam šokovane hľadela na Lucy.

"Má tam všelijaké žbrndy aj tie jeho veci v slize."

"Hmm...Ak by ho aj mal, musela by si sa k nemu dostať a to neviem ako. Pracovňu má určite zamknutú a stále je tu tá otázka, ako ho to donútiš vypiť?"

"Máš pravdu, toto je nereálne. Normálne sa ho to na konci trestu spýtam a buď ma vyrazí z pracovne, alebo ma zabije rovno tam."

"Poďme už radšej spať, aby si ten útok nezaspala."

"Je to až večer o ôsmej," namietala Lucy.

"Tak aby sme nezaspali raňajky," zmenila dôvod Sam.

"To už znie lepšie. Tak dobrú," zaželala Lucy.

"Dobrú," šepla Sam.

[ » na začiatok « ]