Kapitola:
Pridaná: 7.9.2010, 19:02:42
Čítaná: 3988×
Hodnotenie: (počet hlasov: 6)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Terry Brownová, Severus Snape
Stručný dej: Terry je mukelka, ale jedného slnečného dňa napriek tomu stretne profesora elixírov v parku. Zabráni im to v láske?

Literárna forma: próza
Žáner: romantika

Kapitola: 1 » Slnečný deň 2 » Doma 3 » Žaba 4 » Spoveď 5 » Rozhodnutie 6 » Po škole

Pardon za dlhšiu pauzu - bola som nejaký čas mimo a o týždeň odchádzam zas, no do tej doby skúsim dať ďalšiu kapitolu. To viete, škola...

6. kapitola - Po škole

Celý deň ubehol ako voda. Lucy sa ani nestihla spamätať z raňajšej dvojhodinovky transfigurácie a už bola večera.

"No čo? Si pripravená?" pýtala sa Sam Mel.

"Pripravená?" nechápala Lucy.

"Mel má rande," vysvetlila Sam.

"S kým tentokrát?"

Mel každú chvíľu chodila na rande s niekým novým, takže aj jej priateľkám občas robilo problémy orientovať sa v situácii. Väčšina školy považovala Mel s jej blond vlasmi a modrými očami za najkrajšie dievča v ročníku.

"S Davidom Marksom."

"Ten šiestak z Chrabromilu? Ale veď ten je úplne tupý!"

"Nie je," zastávala sa ho Mel.

"No...Keby mňa toľkokrát trafila dorážačka, tiež by som rozumom neoplývala," uznala Sam.

"Ale keď sa mi tak páči," vzdychla Mel.

Lucy len prevrátila očami. So svojimi hnedými vlasmi a zelenými očami patrila k oblietavaným, no ona vždy vyhľadávala rozumnejšie typy.

"Tak nič. Už aj tak musím ísť," uzavrela a postavila sa.

"Drž sa," popriala jej Sam a v jej čiernych očiach sa zračili obavy.

Lucy pomaly mierila k žalárom a v duchu rozmýšľala, prečo si aj Sam niekedy nevyrazí von. Vždy obdivovala jej tmavé vlasy a ohne v očiach. Tak trochu sa podobala Snapovi, ale ona sa na rozdiel od neho, vedela smiať každej hlúposti. S týmito úvahami zastala pred profesorovým kabinetom presne o ôsmej. Nádych, výdych a zaklopala.

"Ďalej,"vyzval ju hlas z vnútra.

"Dobrý večer, pán profesor."

"Dobrý. Už bolo načase. Červoplazy sa na vás už tešia. Rukavice nebudete potrebovať," odvetil sladkým hlasom.

S povzdychom a vedomím, že vyhrala galeón, pristúpila ku kotlíku plného bielych slizkých červov. Bude si musieť zopakovať čistiace zaklínadlo. Minulý rok ho nepotrebovala.

Ponorila ruku do kotlíka a s odporom vybrala červa von. Rozrezala ho nožom, vnútornosti hodila do jedného kotlíka a telo do druhého. Takto pokračovala stále dokola. Aj napriek hnusu, ktorý pretrvával, si všimla Snapa, ktorý opravoval akési práce. Hľadel do nich, no jeho oči sa nepohybovali a brko už dlhé minúty nezaškrípalo.

Po hodine nechutnej práce konečne vybrala posledného červa a skončila.

"Ak ste skončili, môžete ísť," ozval sa Snape spoza stola po chvíli.

Lucy sa nehýbala.

"Máte niečo s nohami keď tu stále ste?" opýtal sa jej.

"Nie, nohy mám v poriadku, ale rada by som vám niečo povedala."

Nadvihol obočie.

"Viete, " začala opatrne, " ja poznám Terry už veľmi dlho. Chodila som s ňou do školy. Povedala mi o vás. Mlčala som, takmer nič som jej o vás nepovedala..."

"Okrem tých chemických pokusov," odfrkol.

"...Nevie aký ste hnusný, nepríjemný a nespravodlivý ku všetkým žiakom okrem tých vašich. Nepozná žiadne chýry o vás. No ak si z nej robíte len zábavu na voľné chvíle, ak jej ublížite svojou aroganciou a zvráteným zmyslom pre humor (pochybujem, že vôbec nejaký máte), tak..." zaváhala.

"Tak čo?" zavrčal a jeho oči sa zúžili.

"Tak vám znepríjemním život ako len bude v mojich silách a postarám sa, aby ste zažili to isté, čo ona."

"Vyhrážate sa mi?" zasyčal.

"Iba konštatujem vašu budúcnosť v prípade nechutného žartu," odvetila pokojne.

"Zmiznite z mojej pracovne a nech vás tu už v živote nevidím!" skríkol.

"To závisí iba od vás," a odišla.

Pre istotu sa hneď rozbehla a zastavila o tri poschodia vyššie. Zhlboka dýchala a nevychádzala z údivu nad dialógom, ktorý začala a ešte viac ju udivoval jeho priebeh. Nebesiam ďakovala za pokoj, ktorý mala a zaumienila si, že hneď zajtra musí začať v hľadaní kliatby na Snapa, ktorú použije v prípade núdze.

Netušila však, že o tri poschodia nižšie sa Severus prechádza rozzúrene po kabinete.

/Malá hlúpa drzaňa. Ako sa opovažuje vyhrážať sa mi?! Vraj si z Terry robím len žarty! Hlupaňa!/

Zo stoličky schmatol dlhý plášť a vyšiel z kabinetu. Dvere za ním tresli a on mieril k hlavnej bráne. Kráčal areálom v hlbokej tme. Obrovská brána zaškrípala a on sa tesne za hranicami školy odmiestnil.

******

Vo svojej izbe sedela Terry za stolom. Tvár jej osvetľovalo svetlo lampy a pred ňou ležali nepovšimnuté poznámky z histórie. Očami hľadela z okna na ulicu. Už niekoľko minút sledovala netopiera, krúžiaceho okolo lampy. V diaľke sa zjavila tmavá silueta, ktorá sa postupne blížila. Povieval za ňou plášť a keď sa konečne dostala do svetla lampy, vzhliadla priamo k Terry. Vyskočila od stola a vyletela z izby. Na prízemí čosi zakričala mame o bolesti hlavy a čerstvom vzduchu a vybehla von.

"Severus! Stalo sa niečo? Veď dnes si nemal prísť," pýtala sa prekvapene.

"Nič dôležité, len ma vytočil jeden študent...A chcel som ťa vidieť."

"To aj ja teba. Práve som na teba myslela."

"Vážne?" spýtal sa prekvapene.

"Áno...Pozerala som sa z okna na netopiera a želala si, aby si aj ty mohol za mnou priletieť ako on. Sledujem ho už pár dní. Každú noc sa vracia."

"To robievajú keď sa im niekde zapáči. Vracajú sa tam potom takmer každú noc až kým sa neuložia na zimný spánok."

"Dúfam, že ty sa na zimný spánok neuložíš."

"Nechystám sa," pousmial sa.

"To som rada."

"Prišiel som ale aj preto, aby som ti niečo povedal."

"Počúvam."

"Tu ale nie. Pôjdeme niekam inam?" navrhol.

"A kam?"

"K jazeru," odvetil prosto.

Terry súhlasila. Spoločne sa pobrali k jazeru a netopier ich nasledoval, hoci si ho ani jeden nevšimol.

"Tak," ozval sa Severus, keď už boli na mieste.

"Mohol by tu byť niekto o tomto čase?" opýtal sa.

"Myslím, že nie. Je už dosť neskoro a dnes je aj chladno takže pochybujem. Prečo?"

"Pretože ti musím povedať niečo dôležité a predpokladám, že ti to budem musieť aj dokázať."

"Čo mi máš dokázať?" nechápala.

"Niečo som ti nepovedal, no rozhodol som sa, že je čas, aby si to vedela," vravel skôr pre seba.

Terry ticho stála a čakala. Severus sa nadýchol.

"Som čarodejník," povedal jednoducho.

"Čarodejník?" spýtala sa opatrne.

"Áno. Mám prútik s ktorým čarujem a doma čiernu mačku. Viem aj trochu lietať na metle."

"Lietať na metle...Aha."

Zdvihla ruku a položila mu ju na čelo.

"Čo robíš?"

"Kontrolujem, či nemáš teplotu. Vieš, ako sa voláš?" pýtala sa starostlivo.

"Samozrejme. Prečo by som nemal vedieť?" nechápal.

"Lebo si mi tu práve splietal, že si čarodejník a lietaš na metle."

"Ale ja som to myslel úplne vážne a môžem ti to dokázať."

"To nemusíš. Ja ti predsa verím. Ja som zase ježibaba. V pivnici mám pec a pečiem tam svojich bratrancov. To mi pripomína, že sa musím rýchlo vrátiť, aby mi nezhoreli," povedala ironicky.

"To bolo naozaj podarené!" smial sa Severus.

"Na tvoje to nemá," poznamenala.

"No...keďže mi neveríš, tak ti to musím ukázať. Povedz hocičo a ja to vyčarujem."

"No...Dobre teda inak mi nedáš pokoj."

/Zrejme má niečo pripravené, inak by tak nenaliehal. Musím vymyslieť niečo zložité, aby ma nenachytal nejakými trikmi a ak sa nič nestane, objednám ho k psychiatrovi./

"Chcem, aby sa jazierko zmenilo na savanu, kde sa budú kúpať hrochy a okolo budú behať žirafy."

"V poriadku."

Začal zložito mávať prútikom, pričom si mrmlal pod nos ťažké slová. Priamo pred očami sa im zjavila savana, za chvíľu sa vo vode kúpali hrochy a po ďalších mávnutiach sa zjavilo stádo žiráf. Terry od prekvapenia otvorila ústa.

"Pre Pána!" zvolala užasnuto.

"Môžem to zrušiť? Keby náhodou niekto prišiel."

Terry prikývla. Savana hneď zmizla.

"Tak už mi veríš?"

"Po tomto už nemám žiadne pochybnosti," priznala.

"A čo na to hovoríš?" pýtal sa s obavami.

"Na to že si čarodejník s čudnou paličkou alebo na tú savanu?"

"Najprv na to, že som čarodejník," upresnil.

"Čakala som všeličo. Že si ženatý, smrteľne chorý alebo väzeň, ale toto je šok...Ja si to akosi neviem predstaviť...Ale ak ty si čarodejník, tak...Tak potom je aj Lucy," uvedomila si.

"Áno."

/No to je úžasné! Tak ja ju odmala poznám, a ona sa ani neráči mi oznámiť niečo také./

Rozhorčenie v nej stúpalo.

"Prečo mi to nepovedala?"

"Nemohla. Máme zákon, ktorý to zakazuje."

"A ty si mi to prečo povedal?"

"Lebo mi na tebe záleží a mala by si to vedieť, aby si rozhodla."

"O čom mám rozhodnúť?"

/Určite nemyslí to, čo si myslím./

"O nás dvoch. Či ma chceš ešte niekedy vidieť, keď si sa to dozvedela," povedal veľmi ticho, no predsa ho počula.

"Ja chcem...Prečo by som nemala chcieť? Ak tebe nevadí, že ja čarovať neviem, tak mne určite nevadí, že ty to vieš," vysvetľovala mu.

"A...Nebojíš sa ma?" pýtal sa opatrne.

"Prečo by som sa mala? Veď ty by si mi neublížil," povedala mu.

"To máš pravdu," pousmial sa.

Spoločne sa vrátili k Terrynmu domu a rozlúčili sa. Nezašiel za koniec ulice. Zmizol priamo pred ňou.

[ » na začiatok « ]