Kapitola:
Pridaná: 19.8.2010, 16:28:08
Čítaná: 1610×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Cakana, Monika, Amelia,
Stručný dej: Príbeh hlavnej hrdinky je skoro obyčajný. No všetko sa zmení, keď dostane pár darčekov z Francúzska.

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Výhra 2 » Dôkazy 3 » Fantázia

Po prehliadke sme išli späť.

Aj cestu domov som rozmýšľala o mojej výhre.

Ktovie čo bude ďalej...

Rozmýšľala som o fantázií. Ktovie či existuje. Ale to pochybujem. Napríklad.. Draci. Existovali, ale nie tí vymyslený. Alebo morské panny. Nie sú žiadne dôkazy o ich existencii.

Čarodejnice, bosorky.. Čarodejstvo neexistuje, inak by bol svet iný.

Konečne sme zastali pred domom kde bývala Monika.

Vyložili sme ju a vrátili sa do bytu.

Blížil sa koniec prázdnin u tety.

Ešte som sa s ňou rozlúčila a nasadla do autobusu.

V noci som nespala, aby som spala v ňom.

Zavrela som oči, a pokúšala som sa myslieť na niečo pekné.. More.. Pláž.. Palmy.. Mušle..

Zobudila som sa na to že všetci ľudia sa hrnuli k východu a udierali do mňa. Asi sme už boli v cieli.

Zažmurkala som očami a pobalila si veci.

Schmatla som tašku a prerazila si cestu k dverám.

Na zástavke ma už čakali rodičia.

Sestra bola na výlete vo Francúzsku, tak mi niečo priniesla.

Knihu z názvom Sokana - dievča školy, čelenku, dve perá a tričko (plus šatka zadarmo).

Prešli už asi tri dni od môjho príchodu, keď som sa dozvedela že znova idem k tete.

Musela som ísť ešte na dve vyšetrenia, a aby rodičia nemíňali toľko benzínu, pôjdem znova k tete.

Znova som sa pobalila, o dve hodiny mi odchádza autobus.

Nakukla som do chladničky, čo dobrého nájdem.

Ale nenašla som tam jedlo.

Našla som tam prázdnu chladničku, ale bolo v nej akési drievko. Vyzeralo to ako prútik od víly, ako býva v rozprávkach.

Keď som si ho zobrala do ruky a zavrela dvere chladničky, cítila som že je môj. Pribalila som ho do tašky a nakukla som do skrinky na sladkosti. Tam nebol žiaden prútik a bola plná. Zobrala som si čokoládu, že ju zjem.

Sadla som si za môj stolík, a schmatla som notebook, kde som písala. Otvorila som ho a písala:

Niečo sa stvorilo, niečo zomrelo.

Niečo je nové, niečo staré.

Niečo má zostať a niečo nie.

Všetko má budúcnosť.. Život určí zlú, alebo dobrú.

Ale my ju môžme zmeniť. Niečo zmeniť nemôžeme, ale niečo áno.

Pokúsme sa...

Ďakujme a prosme.

Lahodná chuť jahodovej čokolády sa mi rozplývala na jazyku.

Jahodu som mala veľmi rada.

Zavrela som notebook, no moje pocity nie. V hlave sa mi písalo ešte veľa slov..

Pricupkal ku mne náš pes Akim. Mali sme ešte jedného ktorý sa volal Cam. Akim bolo malé šteniatko rasy Zlatý retriever. Bolo biele, a keby ste ho videli zdal by sa vám neodolateľne zlatý.. Cam bol pes Border kólia. Tiež to bol krásny pes.

Psy zo sebou dokonale vychádzali.

Plánujeme si kúpiť ešte vlčiaka, lebo nám často kradnú slivky, jablká, hrušky a iné ovocie. Dokonca večer už boli na našej záhrade.

Bolo skoro ráno, a ja som už bola na zástavke. Bolo tam len pár osôb. Jedna pani, trochu staršia, mohla mať okolo štyridsať rokov. Bol tam aj jeden muž z krátkym zeleným tričkom ktoré mu vialo vo vetre.

Za pár minút sa tu zastavil autobus.

Cakana sa rozlúčila z rodičmi a nastúpila na to isté miesto, kde sedela predtým.

Teraz nespala. Tašku si dala na vedľajšie sedadlo, a ona pozerala von oknom. Za ním bola krajina plná stromov, každý rovnaký.

Založila som si čelenku lebo mi ofina padalo do očí.

No zrazu niečo silne zapískalo, a bolo to vnútri autobusu. Bola to sova! A nikto si to nevšimol.. Všetci sa venovali ďalej svojim činnostiam. Dievča počúvalo MP3, žena čítala knihu a muž ďalej spal. Nik nič nepočul.

Do dlaní mi vkĺzla obálka.

Otvorila som ju a čítala som:

Vážená slečna Cakana Bancová

s potešením Vám oznamujeme, že ste boli prijatá na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Na druhom pergamene je zoznam všetkých pomôcok do školy.

Škola začne 1. septembra.

Minerva McGonagallová, zástupkyňa riaditeľa.

Vaša teta o všetkom vie.

Tak to mi teta pekne vysvetlí!

Čo to má všetko znamenať? Dúfam že nie som blázon.

Sova odletela a Cakanu tam nechala samú a zmätenú.

Dala si dole čelenku a začala rozmýšľať, čo to všetko je. Rokfort. Škola. McGonagallová. Teta. Pomôcky. Riaditeľ...

Zaspala.

Snívalo sa jej o čudných vetách.. Len sa zjavovali vety.

Je to klam! Never tomu.. Len tvoja hlava je omámená.

Je to pravda! Ako a čo by tvoju hlavu oklamalo? Veríš tomu, že tvoju hlavu niečo oklame?

Never mu, je to klam! Nikdy to už nepoužívaj!

A čo.. Neboj sa, je to pravda a skutočnosť.

Už bola u tety. Znova sa ľudia predierali k dverám.

Aj Cakana si prerazila cestu, a na sen celkom zabudla.

No na ten čudný list nie.

Určite jej teta všetko vysvetlí.

---------------------------------------------

Dúfam že sa vám to páči.

Ale je tam taká trochu zápletka v trojke, takže tá bude trochu dlhšia, ak vám nevadí.

Akurát jem kukuricu.. Mňaamm.. A takú veľkú, nie takú normálnu. A je dosť svetlá. Neviem prečo je taká veľká, ale to nevadí. Dúfam že vám nerobím chute.

[ » na začiatok « ]