Kapitola:
Pridaná: 7.5.2010, 07:44:29
Čítaná: 2825×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Ataira Malousová, Dumbledore, Severus Snape
Stručný dej: Profesor Dumbledore znova zháňa učiteľa OPČM. Nik lepši ako Ataira Malousová mu nenapadne. Vyštudovala strednú školu a vo Fínsku sa na vysokej škole OPČM. Ako to Ataira príjme. Kto z učiteľského zboru ju zaujme a ako sa jej bude dariť s učením?

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Kapitola: 1 » Ataira 2 » 2.kapitola 3 » 3.kapitola 4 » Severus 5 » 5.kapitola 6 » 6.kapitola 7 » 7.kapitola 8 » 8.kapitola 9 » 9.kapitola 10 » 10.kapitola 11 » 11.kapitola 12 » 12.kapitola 13 » 13.kapitola 14 » 14. kapitola - KONIEC

„Ataira dúfam, že ti je už lepšie,“ povedal Dumbledore, keď som vošla. Odignorovala som jeho poznámku, zavrela som dvere a môj pohľad upútalo telo ležiace na zemi.

„Medan! Ako to?“

„Neviem. Zrazu z ničoho nič sa tu objavil. Nevieš o tom niečo?“

Bože, tak ma mrzí že som ho zabila.

Ale bolo to jeho želanie.

Ale aj tak. Nechcem už zabíjať. Nikoho. Nedokážem to.

„Asi viem ako sa to stalo. Po tom, čo som ho zabila som na neho položila ruku, tá mi zabrnela a jeho telo zmizlo. Asi prišlo k vám. Ale neviem prečo.“

Preplietol si prsty pred tvárou a pozrel na mňa.

„Ani ja. Ale keď už je tu, nemusím poň chodiť a pochovám ho. Ale teraz k tomu dôležitejšiemu. Získala si veľkú moc a musíme ju začať používať.

Zdvihla som jedno obočie a ticho čakala čo povie.

„Ako prvé musíme, či skôr musíš, zničiť horcruxy. Domnievam sa, že ich budeš schopná zničiť len tak s prútikom.“

„Inak sa nedá? Treba mať záložné plány ak jeden zlyhá.“

„Dá. Chrabromilovým mečom,“ ukázal rukou na meč visiaci vo vytríne, „ a jedom baziliska. Ale najjednoduchšie je pre nás prvá možnosť. Tvojou mocou.“

„Ako ich nájdem?“

„Buď ich skúsiš len tak privolať, alebo sa k nim premiestniš. Tebe by to teraz nemalo robiť problém, keďže sa aj do Rokfortu len tak premiestniš. Ja ti poviem ich približnú polohu.“

A začalo sa naše dohadovanie o horcruxoch.

Výborne. Je ich „iba“ päť. Prsteň, medailón, diadém, šálka a had. Ale nie hociaký. Rovno Nagini. Super.

„Teraz k Nagini. Musíš sa premiestniť k nej, zabiť ju a rýchlo ujsť.“

Čože?

„Myslíte, že to stihnem? Veď určite bude s Voldemortom.“

„Áno s tým rátam. Musíš ho nejako zabaviť.“

Ozaj si to predstavuje nejak jednoducho.

„A poviete mi ako?“

„Použi svoj ženský šarm a pôvab,“ povedal a žmurkol na mňa.

Postavila som sa a naklonila ponad stôl.

„Vám preskočilo? Mám zviesť Voldemorta? Veď pre neho predstavujem hrozbu. Bojí sa ma. A predsa som zabila Bellatrix. To mi neodpustí.“

„Všetko viem Ataira. Ale aj tak si veľmi príťažlivá žena a Tom je predsa len muž.“

Áno muž. NAJOBÁVANEJŠÍ MUŽ SVETA!!! Čo by som ho nezviedla? Jasné.

„Ale som vydatá.“

„Ako viem so Severusom už spolu nežijete.“

„To je len malá kríza.“ Snažila som sa zahovoriť.

„Naozaj? A preto nosíš jeho obrúčku na krku a nie on na ruke?“

Automaticky som ju chytila do prstov a schovala za habit.

„Ataira pochop to. Je to veľmi dôležité. Nekážem ti s ním spať. Len ho zviesť. Donútiť aby odišiel od Nagini a ty ju mohla zabiť a stihnúť sa odmiestniť. Inú možnosť ako to urobiť a prežiť pri tom nevidím.“

Špina jedna. Iba ma chce využiť. O to mu vždy išlo.

„Dobre!“ zúrivo som ďobla prstom do stola. „Ale toto bude posledné, čo pre vás urobím. Zničím všetky horcruxy. Vyhladím vám cestu. Ale potom odídem preč a necháte ma žiť.“

Chcela som odísť, ale zadržal ma jeho hlas.

„Ale budeme potrebovať pomoc vo vojne.“

Otočila som sa na neho a povedala: „To mi je jedno. Vyzerám možno takto ako sviňa, že vás v tom nechám samých, ale s rádom a ministerstvom smrťožrútov porazíte. A Potter sa s Voldemortom aj tak bude musieť vysporiadať sám. Týmto sa moja úloha skončí.“

„Ale...“

„Nie. Neprehovoríte ma. Nechcem zabíjať. Áno raz som vám povedala, že sa chcem podieľať na jeho zničení. Ale svoje som spravila. Teraz je rad na iných. Nemôžem to všetko urobiť len ja. Nechajte ma už odísť, nech môžem začať ničiť horcruxy. Čím skôr, tým lepšie.“

„Dobre. Nech je ako chceš. Prídeš mi povedať či si všetko splnila a potom môžeš ísť kam chceš. Ak si to avšak nerozmyslíš,“ dodal s nádejou v hlase.

„Nie, nerozmyslím.“

Otočila som sa a odišla do svojho kabinetu. Musím sa vyspať pred tým ako sa pustím do horcruxov. A musím vymyslieť plán ako to spravím s Nagini.

Ráno som sa zobudila s plánom v hlave. Umyla som sa, obliekla a odmiestnila sa na miesto kde je ukrytý prvý horcrux – prsteň. Vyslovila som zaklínadlo a horcrux mi pristál v ruke. Pozrela som naň, dala ho do vrecka a premiestnila sa k druhému – medailónu. Mal okolo seba pár ochranných zaklínadiel, ale pre mňa to bola hračka. Získala som ho, dala do vrecka a išla ďalej. Nasledovala šálka. Tá sa nachádzala v Gringottbanke v trezore Bellatrix Lestrengovej. Musela som sa premiestniť najskôr pred banku a zrušiť všetky ochranné kúzla. Mala som 1 minútu kým to nezistia. Premiestnila som sa do trezoru zobrala opatrne šálku, premiestnila sa naspäť pred banku a začala vyčarovávať zaklínadla, ktoré som na čas zrušila.

Uf, tesne ale stihla som to. Je to jednoduchšie ako som čakala.

Premiestnila som sa do kabinetu a vysypala horcruxy na posteľ.

Nechcem ich zničiť teraz. Voldemort by to mohol pocítiť a tak nechcem nič riskovať.

Diadém, ako mi povedal Dumbledore zoženie on. Prinesie mi ho do kabinetu aby som ho zničila. Dúfam, že to dodrží.

Ostáva posledný. Ten najťažší. Musím urobiť niečo, z čoho sa hnusím sama sebe.

Podišla som ku skrini a vytiahla si nové oblečenie. Prezliekla som sa, dala na seba dlhý čierny plášť a odmiestnila sa k Voldemortovi.

´Výborne´ akurát tu musia byť všetci.

Očami som blúdila až som našla čo som hľadala. Nagini stočenú na zemi veľa Voldemortovho kresla.

„Môj pane,“ povedala som a pokľakla pred Voldemortom.

„Opovažuješ sa mi ukázať na oči?“

„Pane. Prišla som vám všetko vysvetliť.“

Prosím, nech mi na to skočí.

„Myslíš si, že po tom čo si urobila ťa budem počúvať? Crucio!“

Kúzlo ma zasiahlo, ale necítila som skoro žiadnu bolesť. Ale aby to Voldemortovi nebolo nápadné zvalila som sa na zem a začala sa skrúcať akože v bolestiach.

Skočil na to.

Sklopil prútik a ja som sa pozbierala a opäť si kľakla. Videla som Severusa ako na mňa pozerá zvláštnym pohľadom.

Výborne. Už len tento mi tu chýbal. Nechcela som aby to počul.

„Prosím, môj pane. Vypočuj ma.“

„Tak dobre. Prečo si použila to zaklínadlo?“

„Pane, ja...ja som počula, že má nejakú moc. A chcela som sa aspoň kúsok priblížiť tej tvojej. Ale ako som zistila, keď som ho použila, na teba nebudem mať nikdy.“

Na chvíľu sa mu v očiach objavila radosť, ale hneď zmizla. Nahradila ho zúrivosť.

„Tvoje správanie v jaskyni nenasvedčuje tomu, čo mi tu rozprávaš.“

„Nepošleš ich prečo? Toto je iba pre tvoje uši môj pane,“ skúsila som s nádejou.

„Nie. Až keď to sám uznám za vhodné. A teraz odpovedaj.“

Kruci. Nejde to podľa môjho plánu. Nielen, že o tom budú vedieť všetci smrťožrúti, ale hlavne Severus. Síce čo sa trápim. Veď on má nemiluje.

„Môj pane. To som hovorila iba kvôli Bellatrix. Myslela som si, či skôr dúfala som, že ty ma pochopíš.“

„Prečo si ju zabila?“

„Lebo bola moja sokyňa.“

Po tomto vyhlásení nastalo v miestnosti hrobové ticho.

Poobzerala som sa po prítomných a všetci na mňa neveriacky hľadeli. Môj pohľad sa stretol zo Severusovým. Tá bolesť čo v nich bola.

Nieeee. Nechcem mu ubližovať.

Ale je to teraz potrebné. On ti predsa ublížil ako prvý.

Áno, ale to neznamená, že mu to musím vracať.

Opla. Asi nie je vhodná doba na vnútorný monológ.

Voldemort kývol rukou a všetci pomaly odišli. Mávol prútikom a zamkol a zabezpečil dvere.

Na toto som čakala. Vstala som a pozrela mu zúrivo do očí.

„Ako vidím, chlapi sú slabosi.“

„Čo si to dovoľuješ?“ zúrivo vstal a vytiahol prútik ale ja som ho odzbrojila.

„Poviem ti, nikdy never žene.“

Prútik som namierila na Nagini a zabila ju.

„Nie...ty suka! Poďte sem! Zastavte ju!“

„Smola. Nik tu nie je. Ani ťa nepočuje. Sám si zabezpečil dvere.

Maj sa pekne.“

Žmurkla som na neho a odmiestinla sa do svojho kabinetu.

Pozrela som sa na posteľ a našla tam aj diadém. Namierila som prútik a zničila všetky horcruxy.

A je to za mnou. Cítim sa voľne? Slobodne? Nie. Ťaží ma váha samoty a vojny. Cítim sa svetom odstrčená.

Už len oznámim Dumbledorovi a padám. Nik ma neuvidí.

Chcela som odísť, ale prišla na mňa nevoľnosť. Vybehla som do kúpelni a vyvrátila skoro celý obsah žalúdka.

„Čo to?“

Bože! Rýchlo kde som dala ten test.

Našla som ho v skrini a urobila si ho. Pozitívny.

Som tehotná. So Severusom. Budem mať dieťa. Bez otca.

Pohladila som si rukou brucho a rozmýšľala. Nechám si ho. Ale nikto sa o tom nesmie dozvedieť. Severus ma aj tak nechal, tak mu to bude určite jedno.

Rozhodne som sa otočila a odišla za Dumbledorom. Rozlúčiť sa, ale o dieťati mu nepoviem ani slovo. Peňazí mám našporených dosť tak to zvládnem aj sama.

Otvorila som dvere a hneď začala hovoriť: „Horcruxy som zničila a zabila aj Nagini. Moja úloha skončila.“

„Viem Ataira. Ale chcem ťa požiadať ešte o jednu vec. Tým, že si zničila horcruxy sme sa priblížili k Voldemortvomu koncu.“

„Len priblížili?“ skočila som mu do reči.

„Áno. Ešte je potrebné urobiť jednu vec. Harry Potter musí zomrieť.“

Čože? Načo sa potom o neho tak staral, keď aj tak musí zomrieť?

Bola som prekvapená. Ale tvárila som sa, že mi to je jedno.

„A čo ma je do toho?“

„Ataira, čo sa s tebou stalo?“

„Nič sa nestalo. Malo by sa?“

„Si nejaká iná. Oznámim ti, že Harry musí zomrieť, a ty sa iba spýtaš, že či s tým máš?“

„Nie som iná. Len som konečne otvorila oči.“

Nechápavo sa na mňa zahľadel.

„To mi musíš vysvetliť.“

„Nie. Nič nemusím vysvetľovať, a ani nechcem.“

„Ataira si sebecká. Myslíš iba na seba, a je ti jedno, čo sa stane so svetom.“

„Albus, neodsudzujte ma ani slovom, ani myšlienkou, ani skutkom, pokiaľ neviete prečo robím, to čo robím. A teraz dovidenia.“

Vstala som a odišla preč. Preč z riaditeľni, Rokfortu, Anglicka. Osud som im nechala v ich rukách s vierou, že vedia čo majú robiť. Nemohla som im pomôcť. Niečo vo mne mi našepkávalo, že to nie je môj boj. Že nemám byť na tom mieste, ale niekde inde. Aj ja mám svoj osud. A postaviť sa mu, na to som nemala viac sily. Zdá sa niekomu moje konanie sebecké? Tak nech. Každý človek má nárok na kus sebeckosti. Aj keď viem, že po tomto ma budú anglický čarodejníci považovať za najväčšieho zbabelca, nedokážem tu ostať. Nie zo strachu, ale nedokážem ísť sama proti sebe.

[ » na začiatok « ]