Kapitola:
Pridaná: 29.4.2010, 21:07:50
Čítaná: 2750×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Frank, Gerard
Stručný dej: Detektív Frank má nový prípad. Podarí sa mu ho rozlúštiť?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » 1/2 2 » 2/2

Venované Elizabeth a jej vlasom, bez ktorých by tento nápad nevznikol ;)

„Ahoj, Frank. Myslím, že máš prácu.“

„Ďalší prípad? Tak to vysyp,“ povedal Frank a zložil si nohy zo svojho pracovného stola. Frank bol profesionálny detektív. Hoci to bolo jeho povolanie, vždy sa radšej zaujímal o niečo iné. Veď všetky prípady boli vždy jednoduché. Sám dobre vedel, že je v ich meste najlepší.

„No tvojom mieste by som nebol taký ľahostajný,“ povedal Gerard, Frankov kolega a pomocník. „Tento prípad vyzerá dosť nedoriešene a zaujímavo.“

„Fajn, počúvam,“ povedal Frank a zapálil si cigaru.

„Je to vražda. Istý držiteľ Guinessovho rekordu bol zavraždený.“ Frank zbystril pozornosť. „Volal sa Adeesh Siddharta. Nik nevie ako bol zavraždený ani čím a kým. Jeho telo sme poslali na analýzu, no tento prípad treba čo najskôr vyšetriť,“ povedal Gerard.

„Hm, vážne zaujímavé,“ povedal Frank. „Sú známi nejakí podozriví?“

„Áno. Jeho slúžka Rádhika je hlavná podozrivá. Nik iný s ním totiž nežije, vrátane psa.“

„Fajn,“ Frank sa nečakane zdvihol z jeho pohodlného kresla, „toto vyzerá celkom zaujímavo, tak sa do toho pusťme. Gerard, vyhľadaj mi mená všetkých Adeesheho blízkych a zisti čo najviac o tej jeho slúžke,“ povedal Frank.

„OK. Dnes do tretej to máš na stole,“ povedal Gerard a odpochodoval do svojej kancelárie.

„Som zvedavý, ako tento prípad nakoniec skončí,“ zamrmlal si pre seba Frank.

Frank prišiel do kancelárie presne o tretej. Bol veľmi zvedavý na nový prípad. Ako vždy, na Gerarda sa mohol spoľahnúť. Kôpka papierov ho už čakala na stole. Sadol si do kresla, zapálil cigaru a pustil sa do čítania.

„Volal si ma?“ spýtal sa Gerard.

„Áno,“ povedal Frank. „Potrebujem tvoju pomoc. Tento prípad vyzerá dosť zložito. Ďakujem, že si mi dal aj nejaké informácie o Adeeshemu. Takže tu je písané, že je Ind. Áno, podľa toho mena, to je jasné. Má pomerne zložitý rodokmeň. No prečo sa usadil práve v Anglicku?“

„V Anglicku nemá žiadnu rodinu. Je to zaujímavé. No vyzerá to tak, že sám odišiel od rodiny, uvidíme, čo nám povie viac tá jeho slúžka.“

„Takže bol držiteľ Guinessovho rekordu. Mal najdlhšie vlasy...tu sa píše, že mali okolo 9 metrov.“

„Áno. Je možné, že ho chcel niekto iný prekonať, tak si najal vraha.“

„Pochopiteľné,“ zamrmlal Frank. „Myslím, že domnievaním sa, toho veľa nevyriešime. Už prišli nejaké výsledky od špecialistov? Poďme k nemu domov.“

„Nie, výsledky neprišli. Ešte robia pitvu. Mám tu zaparkované auto. Môžme ísť ním.“

Frank s Gerardom nastúpili do čierneho Audi. Ako správny detektív, každý si vzal pre istotu pištoľ.

Vyštartovali. Gerard si už vopred prezrel plán mesta, kde Adeesh býval. York nebol v britských pomeroch veľké mesto. Adeesh aj so svojou slúžkou bývali na Downing street, na kraji mesta.

„Tak mi povedz niečo viac o tom Adeeshovi,“ povedal Frank a zazíval.

„Nemal veľa známych. Bol skôr samotár. Dôveroval len svojej slúžke, ktorá, ako to vyzerá, to zneužila. Rodinu opustil a z Indie odišiel za lepšou budúcnosťou. Bol vtedy ešte mladík, možno 25 ročný. V tom čase sa rozhodol, že chce byť slávny. Rozhodol sa o Guinessov rekord, ktorý práve dodržal. Takže teraz ho v dĺžke vlasov nahradil akýsi Japonec Akira Yuki a....“Gerard sa nečakane odmlčal. Frankovi to bolo podozrivé.

„Čo sa deje?“

„Niekto nás už dlhšiu chvíľu sleduje.“ Zrýchlil. Strieborné auto za nimi zrýchlilo tiež. Frank sa nenápadne obzrel. Sedeli v ňom akýsi chlapíci, celí v čiernom, čierne vlasy, potmavšia pleť. Dvaja muži na prednom sedadle sa na nich uprene dívali. Gerard nečakane zabočil do úzkej uličky. Frankom len tak trhlo. Stále ich sledovali. Gerard pridával. Bol dobrý šofér. No záhadné auto so záhadnými ľuďmi v ňom ich doháňalo. Gerard vošiel do ďalšej uličky. Ulička pokračovala ďalej rovno, no bola predelená asi 2 metrovým múrom. Pravdepodobne hranica nejakých hlúpych pouličných gangov. Boli v slepej uličke. Frank si pripravil do ruky svoju zbraň. Vtedy si všimol, čo chce Gerard urobiť.

„Neblázni!“ zakričal.

„Nemáme inú možnosť.“ povedal ticho Gerard. Dupol na plyn a zamieril na akosi zvláštne vykrivený sploštený prevrátený oborovský kontajner, ktorý smeroval nahor k okraju múru. Gerardovo Audi sa rozbehlo veľkou rýchlosťou po kontajneri a Frank sa ani nenazdal, už boli vo vzduchu, videl ako zanechali za sebou múr a videl ešte ako to strieborné auto zastalo a tí mafiáni vybiehajú z neho von a štverajú sa po kontajneri. Potom však náhle pocítil tvrdý dopad. V aute čosi zaškrípalo, Frank si udrel hlavu o strop auta, no našťastie, nič mu nebolo. Gerard bol tiež v poriadku. No auto začalo akosi zvláštne vrčať a škrípať.

„Von!“ skríkol Gerard a hneď na to obaja vyleteli von z dverí a utekali čo najďalej od auta. Frank zahliadol tých mafiánov. Strieľali po nich a naháňali ich. Frank sa na chvíľu zastavil a snažil sa v sebaobrane niektorého aspoň zraniť výstrelom. Postrelil jedného mafiána do ramena, druhého trafil priamo do hrude, no ostali ešte dvaja, ktorí spustili zúrivú paľbu samopalom MP5. Rozbehli sa priamo za Frankom. Frank si všimol ešte jedného, ktorý postával pri aute a díval sa na túto scénku s akýmsi pokojom a veľmi sebavedomým a nadriadeným postojom.. Zjavne si neuvedomil hroziace nebezpečenstvo. Jeho muži už boli dosť ďaleko od auta, no on stál priamo pri ňom. Vtedy sa mu rozšírili oči, ked zbadal ako sa z auta valí dym. No nestihol už ani vykríknuť. Ozval sa výbuch. Frank sa rozbehol za akýsi tehlový dom. Tí dvaja šialenci so samopalmi ho stále prenasledujú. Gerard tam stál a s vystrašenými očami ho pozoroval.

„Jedného som postelil do ramena, druhého som asi zabil, no ďalší dvaja majú samopaly a mieria sem ako šialení. Pri aute stál akýsi chlapík, vyzeral ako ich vodca, no auto explodovalo a viac som už nevidel,“ informoval Frank o situácii spoločníka.

„Neviem, kam sa schováme,“povedal Gerard v miernej panike.

„Hej! Pán Moose!“ ozval sa akýsi šepkajúci hlas spoza ich chrbta.

Frank sa zľakol. Ktosi ho oslovil menom. Otočil sa. Stála za ním akási stará vycivená ženská. Vyzerala ako Indka.

„Schovajte sa sem,“ ukázala na akýsi poklop v zemi. „Nič iné vám nezostáva. Musíte mi veriť,“ povedala chrapľavým hlasom, keď zbadala Frankov nedôverčivý pohľad. Mala pravdu. Inú možnosť nemali. Frank otvoril poklop a pozrel sa dovnútra. Nič. Iba tma. Opäť sa nedôverčivo pozrel na vyziabnútú ženskú, no tá len prikývla. Frank skočil a Gerard hneď za ním. Stará žena za nimi poklop zavrela.

„Kto to je?“ spýtal sa Frank.

„Neviem. Ale sme pri Adeesheho dome. Podľa opisu by mi sedela ako tá jeho slúžka, tá Rádhika.“

„Kto boli tí muži?“

„To som ti nesthol povedať. Chcel som vtedy v aute ale sledovali nás. Je to istý taliansky gang, aspoň tak sa domnievam. Našiel som totiž isté staršie spisy a záhadné úmrtia istých držiteľov Guinessovych rekordov. Táto skupinka nazývaná CCC čiže Campare a causa celebritŕ čiže v našom preklade niečo ako Žiť pre slávu sa zaoberá akýmsi zabíjaním držiteľov Guinessových rekordov a upravovaním jeho rebríčkov. Myslím, že ten názov ich celkom vystihuje. Žijú akoby pre smrť slávnych ľudí. Tento gang má niekoľko desiatok členov, no všetci sú závislí od jeho šéfa. To znamená, ak by sme zničili šéfa, so zbytkom gangu by sme už nemali mať problém. Britská a talianska polícia ich už dlho hľadá,“ Kým Gerard rozprával, Frank vytiahol baterku a skúmal okolie. Ozval sa vrzgot dverí a do miestnosti vstúpilo slabé svetlo.

„Už odišli,“ povedala chrapľavým hlasom slúžka.

„Kto ste?“

„Som Rádhika Kálí a som slúžka zosnulého pána Adeesheho. Očakávala som vás, pán Moose. Bolo mi hneď jasné, že tohto prípadu sa ujme pravdepodobne najlepší detektív v Yorku.“

„Nezaoberajme sa teraz lichôtkami,“povedal Frank no mimovoľne vypol hruď a pohladil si úzke fúzy, „kto boli tí muži?“

„Ako povedal váš kolega, je to istá talianska organizácia CCC. Ich opis celkom vystihol. Adeesh o nich vedel a vedel takisto, že si poňho raz možno prídu. Nijak sa tomu nebránil Svoj čin z mladosti, že chce byť slávnym už dávno oľutoval,“ odmlčala sa.

„Ste hlavná podozrivá z jeho smrti. No teraz sa nám tu objavuje tento gang. Môžete povedať niečo na svoju obhajobu?“

„Neviem. Nemám žiadne dôkazy. Všetko sa to stalo včera. Robila som mu obed. Lasagne, jeho obľúbené jedlo. Pred obedom som ho ešte videla, ako si šiel umývať svoje vlasy. O tie sa vždy veľmi staral. Vrátil sa do svojej izby asi po polhodine umývania. Nechal si ich rozpustené. To bolo zvláštne, vždy si ich totiž uplietal do obrovského turbana and hlavou. No niekedy si ich nechával len tak voľne sušiť. Možno preto. No všimla som si v ten deň, ako niekoľko krát tento dom obišlo akési strieborné auto s tými talianskymi mafiánmi. Pánovi Adeeshemu som nič nevravela. Často krát tu chodievali rôzni záujemcovia, totižto tu naokolí sú isté domy na prenájom. Pár krát aj z auta vystúpili, premerali si okolie a nastúpili. Vtedy som zavolala pána Adeesheho na obed. Neprichádzal. Bolo mi to čudné, na obed vždy chodieval presne a zvlášť, toto boli lasagne. Tak som sa šla po polhodine pozrieť do jeho izby. Našla som ho na zemi mŕtveho a vlasy mal obmotané okolo krku a tváre. Myslím, že bol uškrtený.“

Gerard si to všetko poctivo pozapisoval do svojho zápisníka.

„Kam šli tí muži, čo nás sledovali?“ vyzeral Frank z okna.

„Prišlo po nich akési auto a mierili na Main street.“

„To znamená, že sa tu môžu kedykoľvek vrátiť. Vyzerá to tak, že smrť Adeesheho majú na svedomí oni. Verím vám, že ste ho nezabili, Rádhika. Vidím, že ste neklamali. Gerard, vylúč ju prosím z nášho zoznamu.“ Frank mal vždy čuch na klamárov a podvodníkov. A videl, že táto drobná žena klamať nemohla. Bola príliš verná svojmu pánovi. Ako jeho pes.

„Mohli by sme vidieť Adeesheho izbu?“

„Samozrejme,“ povedala žena a zaviedla ich z pivnice na poschodie do útulnej haly. Prešli ešte menšími chodbami, dom bol pomerne veľký a ocitli sa v Adeesheho izbe. Izba bola veľmi prosto zariadená. Bola tam veľká posteľ, zopár turcekých kobercov, kreslo a knihy. A pri posteli bol kôš pre psa.

„Váš pán mal psa, ak sa nemýlim,“ spomenul Gerard.

„Áno. Veľmi za svojim pánom smúti.“

„Kde ste ho videli ležať? Už naposledy?“

„Tu,“ ukázala na isté miesto pri koši pre psa. „Boli tu už nejakí pánovia a prešetrovali to tu.“

Frank s Gerardom sa ešte chvíľu obzerali po izbe, no nebolo tam nič podozrivého.

„Uhm, ďakujeme. Gerard, asi by sme mali ísť. Myslím, že aj tak tu nemáme čo robiť. Výsledky z analýzy by mali prísť o chvíľu.“

„Dovidenia,“odzdravili obaja nahlas. Slúžka na nich iba pozerala smutným pohľadom.

Vyšli vonku.

„Smola. Moje nové auto. A zničí sa hneď v prvý deň,“ smutno prehovoril Gerard.

„Buď rád, že to nie krk. Len aby tí mafiáni neboli niekde skrytí a nečakali na nás.“

„Máš pravdu.“

Crrrrn...crrrn...Gerardovi zvonil mobil.

„To je Scott. Určite bude mať výsledky analýzy. „Áno?....Aha...Aha...Zaujímavé....Vážne?..Jasne, všetko mu poviem, nemaj obavy,“ a zložil.

„Scott má výsledky. Vravel, že na krku má Adeesh ranu po uškrtení vlasov. No rozhodli sa aj špeciálnou mikrobiológiou preskúmať jeho vlasy a zistili, že na jednom mieste vlasov, ktoré ho škrtili sú stopy po mikročiastočkách z jeho ruky a na inom mieste sú čiastočky z jeho bosej nohy. Vraj veľmi nedbal na osobnú hygienu okrem vlasov. A našli aj psie chlpy.“

„To je veľmi...Pozor!“ skríkol Frank. Mafiáni v čiernom mierili k nim so samopalmi v ruke. Frank s Gerardom naraz vytiahli pištoľ. Skočili za najbližší plot. Bolo im jasné, že asi nemajú šancu. Mafiáni sputili streľbu. Frank s Gerardom sa zatiaľ úspešne skryli. No nevedeli, čo ďalej. Vtedy si Frank všimol istý taxík. S Gerardom sa rozbehli k nemu a nasadli doň. Taxikár si zatiaľ v neďalekom bufete kupoval hamburger a taxík nezamkol. Dokonca aj kľúče nechal v motore. Frank neváhal a naštartoval. Za nimi sa začala prestrelka. Tí dvaja mafiáni strieľali na taxík, vybili všetky okná, no to už Frank dupol na plný plyn a ufujazdil čo najrýchlejšie preč.

„Fúha, ušli sme im,“ vydal zo seba povzdych. Pozrel na vedľajšie sedadlo, na ktorom sedel Gerard. Nehýbal sa. Z hrude mu vytekala krv. Frank tomu nemohol uveriť. Jeho spoločník, najlepší akého kedy mal, umiera. Nie! To nesmie dovoliť! Zabrzdil.

„Gerard, počuješ ma?“ Gerard sa trochu mykol, no bolo jasné, že umiera. Stihol zo seba vydať len: „Benito Mavalieri.“ A posledný krát vydýchol.

[ » na začiatok « ]