Kapitola:
Pridaná: 5.5.2010, 21:10:09
Čítaná: 5318×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Frank, Gerard
Stručný dej: Detektív Frank má nový prípad. Podarí sa mu ho rozlúštiť?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » 1/2 2 » 2/2

Túto časť venujem Plyšine Cam. :)

„Nieee!“ kričal Frank. Jeho kamarát, jeho parťák umrel. Vždy všetko robili spolu a teraz ho tu len tak nechal. Frank sa obzrel. Muži sa nezjavili. Bolo to čudné. Určite niečo majú v pláne. Musí zmiznúť čo najskôr. Rozhodol sa, že pomstí smrť svojho priateľa. Vstúpil doňho obrovský hnev. Toto len tak nenechá! A celý gang strčí za mreže. Gerarda oprel o sedadlo a opäť dupol na plyn.

…

Frank sa konečne vrátil do kancelárie. Potreboval si nechať usadiť myšlienky. Bolo toho naňho priveľa za tento deň. Jeho ľudia sa o Gerarda už postarali. Teraz sa musí sústediť na ten gang. No chcel si trochu odpočinúť. Nevládal. Už dlho takú prestrelku nezažil. Pozrel sa na hodinky. Deväť hodín večer. Sadol si do svojho pohodlného kresla a zaspal.

Franka ráno zobudil mobil.

„Nikomu nedvíham,“ zamrmlal. No aj tak rozlepil oči a letmo sa pozrel na displej. Scott.

„Tak, to radšej zdvihnem. Áno?..Vďaka...Aha, myslel som si...Áno viem o nich dosť. Aj Gerard toho dosť pozisťoval...Hej...Teraz sa toho už nepustím...Fajn, vďaka.“

Hneď ako Frank skončil, rozhodol sa zavolať svojmu kamarátovi, šéfovi Britskej polície v Yorku.

„Joseph? Ahoj. To som ja, Frank. Potrebujem tvoju pomoc....Práve o to tu ide. Vieš, tí čo postrelili Gerarda sú istý gang. Nemôžeme sa stretnúť? Poviem ti o tom viac. Fajn. V reštaurácií. Dnes na obed. Vďaka.“ A zložil. Bolo desať hodín. Frank si spravil kávu a začal prelistovávať ešte papiere, ktoré mu Gerard nechal.

A vtedy si spomenul: „Benito Mavalieri. Na toho som takmer úplne zabudol. Gerard mi nepovedal všetko.“ Zapol počítač a cez utajený vyhľadávač si vyhľadal toto meno. Okamžite mu vyskočila tabuľka o pátraní po tomto mužovi. Vraj sa momentálne skrýva v Južnej Amerike. Frank čítal ďalej a ďalej. Zistil, že je to šéf gangu CCC. A na konci bola jeho fotka. Frankovi od prekvapenia vyprsklo z úst trochu kávy. Ani nepoutieral stôl, čo sa tak prilepil na monitor a podrobne skúmal fotografiu. Priblížil si ju. Vyzeral presne takisto. Rovnako ako ten muž, ktorý vtedy stál pri Gerardovom aute, pokojne, rozvážne, sebavedomo ako vodca gangu a príliš neskoro si uvedomil hroziace nebezpečenstvo. A vtedy auto vybuchlo. Takže je po ňom.

„Tým pádom je gang oslabený,“uvažoval Frank nahlas. „To by som mohol využiť.“ Chvíľu sa ešte hrabal v spisoch o gangu. No už by mal ísť na stretnutie s Josephom. Vzal si bundu, vyšiel von a svojím autom sa pobral do najlepšej mestskej reštaurácie.

Frank si sadol za stôl, ktorý bol najďalej od pultu a všetkých okolitých stolov. Nik neželaný ich nemusí počuť. Objednal si šalát s tuniakom a minerálku. Medzitým čakal na Josepha. Joseph zvykol meškať. Hocikedy mu niečo niekedy obmedzilo program. Ktovie, čo je to tento raz. Frank sedel v reštaurácii asi 20 minút, keď Joseph konečne prišiel.

„Prepáč, že meškám, ale vieš, mnoho problémov,“ povedal.

„Jasne, chápem. Nemáš to ľahké. Objednal som ti menu.“

„Ach, vďaka. Hmm...Frank, to s tým Gerardom mi je veľmi ľúto. Úprimnú sústrasť. Boli ste vážne dobrá dvojica.“ Frank si len zúrivo napichával kúsky tuniaka na vidličku.

„Takže čo to máš pre mňa?“ Spýtal sa hneď ako mu čašníčka priniesla cesnakovú polievku.

„Vieš úplne dopodrobna ako sa včerajší incident udial?“

„No, áno, čosi som si pozisťoval. Vraj to bol akýsi gang.“

„Áno volal sa CCC. Campare a Causa Celebritŕ. Ich šéf sa volal Benito Mavalieri.“

Josephovi náhle zabehlo trochu polievky s chlebom. „Vravíš Benito Mavalieri? Ten vodca? Po tom už pátrame veľmi dlho. Máme teraz ľudí v Južnej Amerike.“

„Môžeš ich odvolať. Je mŕtvy.“

Teraz už Josephovi zabehlo natoľko, až ho musel začať Frank búchať po chrbte, pričom Joseph poriadne sčervenel. „A to si ako zistil?“

„Predpokladám, že si videl jeho fotku. Vieš, včera, keď bola tá prestrelka, s Gerardom sme vyskočili z auta, lebo šlo vybuchnúť a dali sme sa na útek pred tým gangom. Medzitým jeho muži na nás strieľali a on stál vedľa Gerardovho auta. No, zjavne sa natoľko spoliehal na ochranu svojich mužov, že si neuvdeomil, že auto vybuchne. A uvedomil si to až neskoro. Takže, myslím, že neprežil...“

„To je neuveriteľné.“

„Však? Nikdy by som si nebol pomyslel, že takýto mafián môže byť zabitý vlastnou nepozornosťou. Nazad som sa nevracal. Radšej ani neriskujem. Jeho telo určite odvliekli jeho sluhovia.“

„Uhm, asi máš pravdu. No CCC je jeden z gangov, ktorí sú síce veľmi oslabení po strate šéfa, no jeho členovia budú bojovať. S tým si dúfam rátal.“

„A preto som ti zavolal. Mám plán. Určite budú mať nejaké svoje utajené sídlo v Yorku. Potreboval by som zistiť kde a potom ak by si mi dal nejaké posily, by sme to sídlo napadli. Samozrejme, celú skupinu by som viedol ja. Potrebovali by sme však dobré vybavenie. Tie gangy majú poriadne samopaly. Keď na ulicu vyšli s MP5 určite sa stretneme aj s M4A1 alebo Kalašníkovom.“

„Samozrejme, poskytnem ti pomoc. Ešte dnes ti dám vedieť o mojich ľuďoch. A dám ti aj môjho najlepšieho agenta Camila. Prepáč, no práca volá,“ nato vstal, pozrel sa na Franka trochu ľútostivým pohľadom a odišiel.

Neskoro večer Frankovi zazvonil telefón. Zdvihol: „Áno Joseph?...Máš? Výborne....A kedy sa s ním môžem stetnúť?..Hneď teraz? Príde ku mne? Tak ďakujem, už počujem zvonček, idem otvoriť. Maj sa,“ zložil a bežal k dverám. Frank mal malý dvoj - izbový bytík, no ten mu bohate stačil. Netrávil v ňom veľa času. Najradšej mal svoju kanceláriu. Otvoril dvere. Vo dverách stál ponižší chlapík, celý v čiernom s nakrátko ostrihanými svetlohnedými vlasmi a skúmavým pohľadom. Podal Frankovi ruku: „Som Camil,“ prehovoril hrubším hlasom.

„Frank Moose, teší ma.“

„O všetkom som sa dopočul. Myslím, že by som dokázal zistiť, kde sa ukrývajú.“

„Naozaj? A ako?“ Medzitým si sadli na vŕzgajúci gauč.

„Môžem sa vydávať za jedného z ich spojencov. Teraz bez šéfa budú bez ochrany. Preto budú chcieť čo najviac kšefto.v Ja sa budem tváriť, že im ich poskytnem. Medzitým zistím ich sídlo a dám vám vedieť.“

„Ste si istý, že chcete tak riskovať? Počul som na vás len samé dobré reči.“

„Je to moja práca. Začnem už dnes v noci. Vlastne, za chvíľu. Tak zajtra by som vám mohol dať vedieť,“ postavil sa.

„Výborne. Ja zatiaľ zostavím tím s Josephom.“

„Tak dovidenia,“ povedal Camil a odišiel.

„To bolo rýchle,“ povedal si Frank.

Na ďalší deň Frank s Josephom pripravovali agentov na akciu. Na misiu ich povolali asi sto. Boli to všetko profesionáli, takže Frank sa nemal čoho obávať. Stále ho zožeriala Gerardova smrť a chcel sa pomstiť ešte viac. Keď ešte v ten deň ostal dlhšie v pracovni, zavolal mu Camil.

„Frank Moose, prosím....Už to máte? Výborne. A kedy?....Už zajtra? O jedenástej? Fajn, ja sa pripravím a dám chlapom vedieť. Naozaj srdečná vďaka.“

„Takže už zajtra. To aby som si vyhrabal zo škatule kuklu a záchrannú vestu,“ povedal si Frank pre seba.

Na ďalší deň bol Frank trochu nervózny. Všetko to boli profesionáli, no čo ak jeden z nich opäť položí život? Bude ho to veľmi mrzieť. Sám nevedel čo robiť, no odstúpiť od toho už nechcel. Obdivoval Camila, ako dokázal objaviť sídlo gangu. Bol to naozaj ten najlepší agent. Dve hodiny pred akciou mu Camil zavolal. Oznámil, že sa stretnú rovno pri sídle gangu, je to vraj akýsi starý sklad. O desiatej večer stáli všetci agenti v rade a Frank im dával pokyny. Rozdelili sa do skupiniek a nasadli do áut. Každý mal na sebe kuklu, nepriestrelnú vestu, sériu nábojov, pištoľ a samopal. Frank šiel v aute sám. Nechcel riskovať, že by ho spoznali a ďalší muži by kvôli nemu mohli zaplatiť životom. Neďaleko hotela zbadal Camila. Zaparkoval trochu obďaleč, ostatní agenti sa držali v jeho blízkosti, no boli nenápadní. Pred hotelom bola stráž. Dvaja chlapi, ktorí vyzerali, akoby zaspávali.

„Ideme na to. Plán máme. Dúfam, že máte všetkých a všetko,“ povedal rázne Camil.

„Samozrejme.“

„V tejto pištoli mám uspávacie šípky, s tými zastrelím bodyguardov. Mali by byť asi dve hodiny v bezvedomí.“

„Výborne. Je radosť s vami spolupracovať,“ Frank sa pokúsil o úsmev.

Prikrčili sa za múrik a Camil vystrelil. Prvého strážcu zasiahla šípka do krku, kým sa ten druhý spamätal, čo sa deje, dostal šípku aj on. Klesli na kolená a zrútili sa na zem. Vtedy dal Frank ostatným agentom znamenie a čo najtichšie sa vkradli dovnútra.

Rozdelili sa na skupinky, ako to mali v pláne. Frank bol s Camilom a ešte jedným mladým agentom. Liezli po akýchsi rebríkoch, aby sa mohli dostať na hornú plošinu, ktorá bola oddelená iba zábradlím a pod nimi voľný priestor. Ako sa tak zakrádali, nečakane začalo pípať výstražné zariadenie. Objavili ich.

„Dočerta,“ zanadával Camil. „Určite majú niekde schované kamery. Povedali mi však, že žiadne nemajú.“

„Musíme sa pripraviť na boj,“povedal odhodlane Frank. Hneď ako to dopovedal, objavili aj ich skrýšu. Začali po nich strielať. Frank sa hodil za akúsi kovovú debnu, nabil si samopal vyliezol z úkrytu a spustil paľbu. Popritom myslel na Gerarda. Bola to pomsta. Bol v ňom hnev. Bolo mu jedno koľkých zabije. Podarilo sa mu asi troch mužov zlikvidovať, iných postrelil. Videl, že Camil strieľa tiež a zranil pomerne dosť členov gangu. Gang mal asi 70 členov. Všetci jeho členovia vyšli von a začal sa zúrivý boj. Frank strieľal o dušu. Vedľa neho mladý agent práve zabil Taliana, ktorý práve presne zamieril na Franka. Zachránil mu život. Frank cítil prudké trhnutia v sebe, no vedel, že vesta ho chráni. Prestrelka stále prebiehala. Ich agenti vychádzali odvšadiaľ. Gang bol obkľúčený, no stále bojoval. Keď Frank zabil jedného Taliana, ktorý ranil niekoľko jeho mužov a aj Franka postrelil do nohy, padlo mu k nohám bezvládne telo. Pozrel sa naň. Bol to Camil. Mal neprítomný pohľad. Bol mŕtvy. Frank odhodil samopal a snažil sa oživovať Camila, no nič sa nedialo. Nedýchal. V očiach mu ostal iba sebavedomý pohľad. Frank sa od zúfalstva rozplakal. Všetko nechal na svojich mužov, členov gangu ostalo veľmi málo. Aj tak sa o chvíľu vzdajú. Odniesol bezvládne telo dole pred sklad. Boj sa skončil. Najlepší agent je mŕtvy.

Postupne aj ostatní agenti začali znášať pred sklad mŕtve telá. Zo 100 agentov bolo 17 mŕtvych, 33 zranených, z toho traja ťažko ranení. Toto Frank nečakal. Spoliehal sa, že ich neobjavia a napadnú ich nečakane. Že nik nezomrie. A už vôbec nie Camil. Ktosi zavolal sanitku. Prišlo niekoľko sanitiek, ktoré odnášali bezvládne aj vládne telá nosidlami do áut. Frank sklonil hlavu k zemi a kráčal k autu. Nemôže sa na to pozerať. Je mu to tak ľúto. Ale pomstil Gerarda. Táto jediná myšlienka ho hriala. A odstránili jeden z najhorších gangov.

Frank hodil na drevenú vyrezávanú rakvu kúsok hliny. Poslednýkrát sa pozrel na drevený kríž, na Gerardovo meno na ňom, na jeho krátky život a so smutným pohľadom v očiach odchádzal. Bol už pri bráne, keď za ním dobehol Joseph. Od tej akcie spolu neprehovorili. Frank na to nemal odvahu.

„To, čo sa stalo, no, zabudnime na to,“ prehovoril Joseph.

„Kvôli mne ti zahynul najlepší agent,“ povedal Frank akýmsi cudzím hlasom.

„Aj to sa stáva. Ale aspoň si pomstil Gerarda. A myslím, že pre Camila to bola česť – vždy túžil umrieť v boji. Vložil do toho všetko.“ Nastalo ticho.

„ A mimochodom, už si vyriešil ten prípad s tým Adeeshom?“ urýchlene zmenil tému Joseph.

„Ach to. Áno. Včera cestou domov ma to napadlo.“

„Takže ho zabila Rádhika?“

„Nie, kdeže. Bolo to niečo ako nechcená samovražda. Adeesheho zabila vlastná pýcha - jeho rekord.“

„Čo? To ako?“

„Na vlasoch sme našli chlpy psa. Vieme, že Adeesh svoho psa miloval. To znamená, že krátko pred smrťou alebo takmer v čase smrti sa so psom hral. Bol to vraj veľmi hravý pes. Tak si vieme predstaviť, ako behal hore – dolu. Na Adeesheho vlasoch sme našli iba odtlačky jeho tela. Nikoho iného. Odtlačky ruky a nohy. Minule mi ešte Scott volal o polnoci, že našli dokonca mihalnicu. Z toho som vydedukoval – a hlavne podľa Rádhikinej výpovede: Adeesh mal v ten deň rozpustené vlasy. Po dlhom umývaní jeho vlasov zašiel do svojej izby, kde sa hral so svojím psom. Vieš si predstaviť, aké boli jeho vlasy dlhé, takže sa do nich zaplietol a časť vlasov mu musela zakryť výhľad. Proste prekryla oči – odtiaľ bola tá mihalnica. Je zjavné, že Adeesh sa motkal, čím sa domotal možno ešte viac a v panike si chcel rýchlo zamotané vlasy strhnúť z tváre. No našla sa stopa jeho chodidla – jeho vlasy boli už priveľmi zamotané, mal ich dokonca obmotané okolo krku. Adeesh nechtiac pristúpil nohou časť vlasov, ktoré boli už beztak dosť napnuté a týmto ich napol až smrteľne. Vlasy sa mu utiahli okolo krku – boli veľmi silné a tvrdé – takže sa začal hneď dusiť dostal do krátkeho bezvedomia a umrel.“

„Páni Frank, si úžasný. Vidno, že si najlepší v meste. Dnes príď ku mne do kancelárie, že to spíšeme. Prepáč, veľmi sa ponáhľam, to odôvodnenie je fakt geniálne, nezabudni prísť. Maj sa,“ a rýchlo odišiel.

„Keby sme mali trochu viac času, Gerard, nemuselo by sa to stať.“ Frank sa naposledy otočil, pozrel na teraz už kôpku zeme a so slzami v očiach odišiel.

Som zvedavá na vaše názory...;)

[ » na začiatok « ]