Kapitola:
Pridaná: 9.3.2010, 19:34:48
Čítaná: 1547×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Sara
Stručný dej: Sara bude už o pár dní bývať v paláci Limberte. Niežeby tam šla dobrovoľne, no musela, pretože jej otec sa vtedy vyberie na cestu okolo sveta. Čo ju v tomto tajomnom paláci čaká?

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Predtým 2 » Ako z krváku 3 » Prvá noc 4 » Záhada za záhadou

Bol čas večere a Sara práve jedla v mramorovej jedálni akúsi gumenú rybu s krvavočerveným kompótom. Sedela pri istom dedovi, ktorý bol tiež hosťom, čo usúdila podľa jeho teplákov.

„O chvíľu nám dajú rovnošatu, dievča. Aj ja som dnes prišiel,“ prihovoril sa jej až prekvapujúco ostrým hlasom, „všimol som si, že máme vedľa seba izby a myslím, že tým pádom máme aj spoločnú kúpeľňu. Niekedy by sme mohli pokecať.“ zubato sa zaškeril, načo naňho Sara len vrhla nedôverčivý pohľad.

Starec sa iba usmial, poskladal príbor na tanier a svižným krokom odišiel do svojej izby. Sara za ním len zamyslene hľadela.

„Slečna, slečna...!“ začula za sebou Sara neskôr, keď kráčala do svojej izby. Obzrela sa a zbadala sluhu s dlhými rozstrapatenými vlasmi a rozgajdanou rovnošatou.

„Musím vám ustlať posteľ,“ usmial sa na ňu priateľsky, „vy si zatiaľ, prosím, choďte umyť zuby.“

Sara ho poslúchla, no najprv naňho nepriateľsky zazrela. Prečo by jej mal rozkazovať nejaký sluha?

V kúpeľni sa, bohužiaľ, stretla so starcom, ktorý si práve vkladal protézu.

„Počul som, ako sa s tebou ten sluha rozpráva. Aj u mňa už bol, no neposielal ma umyť sa, „ čudoval sa, „veď by sa aj opovážil!“ dodal nahnevane.

„Prečo ste tu?“ spýtala sa ho Sara ticho. Dedo vzdychol:

„Ach...No vieš, nikoho nemám. Deti ma ignorujú, nevrátili by sa ani keby som im poslal milión, čo by sa taktiež nemohlo stať, pretože nemám nič. Nemám kde bývať. Ani po žene mi neostal dom, ukradli mi ho jej deti. A prečo by som sa ja, starý muž, mal s niekým biť? Za to to nestojí. A preto ma poslali sem, aby som mal kde bývať. Myslím sociálka. Bol som prekvapení, myslel som totiž, že sú im dosť ukradnutí nejakí opustení starčekovia. Nuž, národ sa zjavne mení k lepšiemu. Ale tu som tiež stratený. Nikoho nepoznám, nikoho nezaujímam...A keď mám byť k tebe úprimný, dievča, čo aj budem, lebo vyzeráš dôveryhodne, ani personál sa mi príliš nepozdáva. Pripadajú mi ako z nejakého hororu.“

Sara naňho len ľútostivo hľadela. Chudák, musí byť hrozné, keď už vás ignorujú aj vlastné deti. A v názore na hrad sa očividne zhodovali.

„Je mi vás ľúto.“

„Ale to mi nepomôže.“ odvetil stroho starký drsným hlasom.

„A čo môžem pre vás teda spraviť?“

No starec mlčal.

„Idem skontrolovať, čo tam robí ten porazený služobníček.“ hlesla, keď sa utrela.

Sluha Maribossa zatiaľ nervózne pobehoval po izbe a hľadal, či nezanechal nejaké stopy. Dnes mal Limberte novú obeť a on sa tomu teda vôbec netešil. No ak chcel slušný plat, musel robiť, čo mu Dark prikáže. A ak k nemu navyše bude aj milý, dostane vyšší plat. A dokonca už začínal byť na svojho pána aj háklivý.

Vtom sa rozleteli dvere a malá vošla dnu. „Ďakujem, môžete odísť.“ prikázala.

Maribossa sa uklonil a pobral sa do pracovne Sira Darka.

„Vaše veličenstvo, malá o chvíľu zaspí. Nič nevidela, počul som len, ako sa zhovárala s tým starcom, tiež novým. Takže je dosť možné, že jej povie, čo v noci robila, ak ju prichytí. Príde mi dosť senilný.“ oznámil svojmu pánovi bez dychu.

„Dajte jej ráno do čaju štipku škorice. Na najhoršie...činy je ešte čas. A láskavo nekonštatujte.“ prikázal mu Dark.

„Samozrejme, vaša výsosť.“

„Choďte.“

Maribossa poslúchol, s výdychom sa uklonil a vyšiel na chodbu. Keď však otvoril dvere, do náručia mu vpadol jeho smrteľný nepriateľ- sluha Aires Aruba.

„Vidím, že ty si predsavzatia nedávaš, však? Ani tie novoročné.“ poznamenal Maribossa.

„ Zato ty každý deň, však? Čo tvoj zvyk pchať sa Darkovi tak odpudzujúco do zadku?“

„ Sirovi Darkovi!“ skríkol Maribossa.

„Čo ja, čo ja, páni?“ ozvalo sa im zrazu spoza chrbta. Z dverí vyšiel Sir Dark s fľašou v ruke. Maribossa s Airesom Arubom na seba len nenávistne zazreli, uklonili sa Darkovi – Maribossa hlboko a Aires len slabým kývnutím hlavy – a každý odišiel za svojou prácou.

Duch námesačných pozoroval Saru, ako na ňu pôsobia jeho čary. Sotva zaspala, a už bol v jej izbe a zaklínal ju. Túto noc cítil nebezpečenstvo. On , sám pán noci, necítil istotu ako inokedy. Hviezdy jeho nepriateľky, mu voľky-nevoľky prezradili ich predpoveď. Vyhrážal sa im totiž, že ich nepustí von, zmierňovať účinky jeho sily. Túto noc sa mal v imaginárnej klietke námesačných objaviť narušiteľ.

Sara práve vyliezala s postele a začala sa prechádzať dookola po izbe, netušiac čo robí a čo má robiť. Duch sa spamätal z jej nežnosti a začal ju hypnotizovať. Pod jeho vplyvom vyšla z dverí a zamierila do izby pre sluhov. Spod vankúša vytiahla Maribossovi jeho milovaného škrečka, vošla do kúpeľne a bez toho, aby si to uvedomovala, napustila do umývadla vodu, škrečka ponorila hlboko do nej a počkala kým prestali na hladinu stúpať bublinky. Potom odišla.

Na dnes by stačilo, pomyslel si duch, je to len prvá noc. Táto malá si ešte užije nepríjemností až-až.

[ » na začiatok « ]