Kapitola:
Pridaná: 31.3.2010, 16:49:32
Čítaná: 2741×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Sara
Stručný dej: Sara bude už o pár dní bývať v paláci Limberte. Niežeby tam šla dobrovoľne, no musela, pretože jej otec sa vtedy vyberie na cestu okolo sveta. Čo ju v tomto tajomnom paláci čaká?

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Predtým 2 » Ako z krváku 3 » Prvá noc 4 » Záhada za záhadou

Dočkala si sa, Budleigh x)

„Sally! Sally zmizla!“ zobudil ráno Saru svojím vreskotom Maribossov hlas. Sara vyšla na chodbu a zmätene sa poobzerala. Maribossa sedel na zemi so spustenými ramenami a skrýval sa za brnenie. Z očí sa mu liali slzy sťa vodopád, vlasy mal ešte strapatejšie než včera a bol bosý.

Zrazu sa spoza rohu vynoril Sir Dark v honosnom županovom rúchu s hŕstkou sluhov a strážnikov okolo seba.

„Čo sa deje?“ zahrmel.

„Moja Sally! Môj staručký škrečok Sally!“ vzlykal Maribossa, „Neviem ju nájsť!“

„Si si istý, že si ju neudusil tým vankúšom, pod ktorým ju stále skrývaš? Už dávno to bolo totiž len otázkou času.“ uškrnul sa Dark, no keď zbadal Maribossove zúfalé, krvou podliate oči, nedalo mu a musel sa zmieriť so skutočnosťou, že Maribossa len tak neprestane.

„Tak dobre...Máš fotku?“ vzdychol už miernejšie.

„Nie a načo aj, prepána? Pobehuje po tomto prekliatom hrade viac škrečkov? Tu žijú len starí morbiďáci pod vedením blázna, ktorému kvapká na karbit!“ vrieskal Maribossa, pričom mu z úst tiekli sliny a kvapkali mu na rovnošatu.

„Von!“ zaburácal, no Maribossa ďalej sedel na dlážke a hlboké tmavé oči vyvaľoval na Darka. „Von, nepočul si? Na tomto hrade už ďalej nemáš čo hľadať. Morbiďák.„ odmerane mu prikázal Dark.

Sara naňho len odsudzujúco zazerala. Nechápala, ako Dark môže vyhodiť svojho najoddanejšieho sluhu. Vedela, že Maribossa je len vystresovaný a v tom zmätku nevie, čo hovorí.

Zrazu ktosi pristúpil k Darkovi a uklonil sa mu. Bola to žena asi v Morganovom veku s hustými čiernymi vlasmi zopnutými do prísneho uzla, s tmavočerveným rúžom na plných perách ako z reklamy na kozmetiku, a v červených padavých šatách s čipkovaným vzorom.

„Pane môj, mám pre vás súrnu správu, „ vravela a kútikom oka pritom hľadela na Maribossa, „no chcela by som to prebrať radšej v súkromí.“ Sir jej prisľúbil, že sa s ňou porozpráva.

Žena zrazu pristúpila k Sare a zvrchu na ňu zazerala. Sara cítila jej ostrú vôňu a bolo jej z nej zle, no vedela, že odísť by bolo neslušné a tak radšej vzdorovito hľadela žene do očí.

Medzitým sa na chodbe zhromaždilo takmer celé osadenstvo paláca: upratovačky so žltými rukavicami na rukách, kominár, pôvodne asi veľmi bledej pleti, no teraz s celou čiernou pokožkou, mníšky a mnísi s jemným úsmevom na perách, kuchárky – klebetnice, kútikom úst si šepkajúce pikošky a informácie o najnovšej hádke a prišiel dokonca i starký, ktorý zľaknuto pozeral raz na Saru, raz na Darka. Všetci sa rozostavili a s úctou – no ako si Sara všimla, zopár aj nahnevane- hľadeli na vládcu.

„Vyhodiť!“ kývol Sir Dark dvom sluhom, ktorí zdráhavo pristúpili k – možno už bývalému- kolegovi. Keď ho však chytili pod pazuchy a so šeptom ho vliekli k dverám, Sara to nevydržala a skočila do reči Darkovi, ktorý ich už-už chcel umlčať: „Nemôžete!“ a cítila ženin pohŕdavý pohľad, no ignorovala ho, „Nemôžete ho predsa len tak vyhodiť! Maribossa bol len zničený, že jeho najoddanejší priateľ zmizol a preto si neuvedomoval, čo hovorí! V tom šoku by nikto nebol schopný konať normálne! Umrela vám manželka, však? Len si spomeňte, ako ste sa vtedy cítili! Boli ste schopný pokojne si vypiť a kávu a vylúštiť krížovku?“

Prekvapený Sir Dark s ostatnými obyvateľmi zabudli zatvoriť ústa.

„Dajte ho zatiaľ len zavrieť do väznice.“ Prikázal Sir dvom natešeným sluhom. „Chceli ste niečo, Madame Normane Morgan?“ spýtal sa Dark ženy a odišiel s ňou do svojej pracovne. Pred vchodom však ešte venoval Sare nevysvetliteľný pohľad, ktorý nesľuboval nič dobré.

„Vravím ti, Anastacio, že toho škrečka zabilo to dievča.“ Presviedčala Darka Madame Morgan. On však len krútil hlavou.

„Prepáč, Normane, ale nemáš žiadne dôkazy. A malá tak či tak netuší, že to bola ona, takže by bolo nezmyselné ju trestať. Myslím, že bude lepšie, ak to necháme tak. Maribossu vyhodím a dievča bude mať pokoj v duši. A čo to znamená pre nás? Slušný balík peňazí od jej otca, keď si po ňu príde. Ak si teda príde. Nie, nie, Normane, toto dievča nie je ničím výnimočné.“ Povedal Dark a spravil za touto konverzáciou jasnú bodku.

„Sara! Hej, Sara! Otvor mi!“ začula Sara naliehavý šepot spoza dverí svojej izby. Domyslela si, že to bude starký a tak odložila sudoku a otvorila dvere.

Stál v nich spotený a zadýchaný starký a vyvaľoval na ňu oči.

„Sara! Sara, ja...Pusť ma dnu, prosím!“ dychčal zúfalo, tak ho rýchlo vpustila a vložila mu do rúk nedopitý pohár vody.

„Ďakujem...Sara, počúvaj: včera v noci, keď som šiel na toaletu, som ťa videl, ako s predpaženými rukami schádzaš dolu schodmi. A v noci zmizla stará Sally. Vysvetli mi, kde si bola, lebo inak budem nútený si niečo myslieť.

Sara naňho zmätene pozrela.

„Starký, ale ja som nikde v noci nebola.“ Povedala dôrazne ako bábätko z reklamy na Pribináček.

„Viem, že vyzerám dosť staro, ale až tak dlho na tomto porazenom svete zase nie som. Niečo sa tu deje a ja chcem zistiť, čo.“

„Tak si to zisti sám,“ plačlivo odvrkla Sara, „každý na mňa tak divne pozeral...Daj mi pokoj aspoň ty.“

Starký si len vzdychol, no pochopil pokyn na odchod a opustil Sarinu izbu.

Ja viem, že sa tu hrozne veľa rozpráva...x/

[ » na začiatok « ]