Kapitola:
Pridaná: 18.2.2010, 20:46:46
Čítaná: 2736×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Harry Potter, Ron Weasley, Hermiona Grangerová, Ginny Weasleyová
Stručný dej: Harry sa po prázdninách cíti nejaký nesvoj. Čo sa deje?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » 1 2 » 2

po dlhej dobe ďalšia kapča

„Tak Fred a George, hoďte prví. Molly tam bude čakať na Vás.“ Dvojičky poslúchli, nabrali si hop- šup prášok do ruky a vykríkli: „Brloh“.

„Teraz ty Harry. Kufor ti zoberiem ja,“ povedal pán Weasley. Do ruky si Harry nabral hop- šup prášok a s takým istým výkrikom ako Fred a George vstúpil do zelených plameňov.

Ocitol sa v preplnene kuchyni v Brlohu. Bral to ako svoj druhý domov. Vždy sa tu cítil dobre a šťastne.

„Vitaj Harry, zlatko.“ Vítala Harryho pani Weasleyová.

„Ahoj Harry.“ Pozdravila ho Ginny. Cez prázdniny sa veľmi zmenila. Všimol by si to Harry aj skôr, ale mal dosť starostí s Voldemortom. A ešte stále má.

V kuchyni ho taktiež vítala Hermiona, Ron, dokonca prišiel aj Charlie z Rumunska, Percy sa ani neráčil poslať sem list, bol tu aj Snape, ktorý sa o niečom spolu s Dumbledorom živo bavil. Medzi tým Dumbledor pozdravil Harryho. Snape naňho hodil iba znechutený výraz. Lenže Harry si všimol malý náznak prekvapeného výrazu. Potriasol hlavou (Harry). Muselo sa mu to zdať. Nepotreboval okuliare, ale radšej si ich nasadil, aby ho niekto nepodozrieval z niečoho. Pozerala sa mu cez ne blbo. Celý čas sa všetci zabávali. Všade panovala dobrá nálada napriek tomu, čo sa dialo v okolitom svete. Zabávali sa do 1 hodiny v noci, kým ich, prekvapivo, až teraz pani Weasleyová vyhnala spať. Harry mal posteľ v Ronovej izbe. Hermiona v Ginnynej. Ostatní sa pred spaním rozlúčili a išli domov.

„Kámo všimol som si, že nejako si sa zmenil,“ poznamenal Ron Harrymu, keď vchádzali spolu do izby.

„Aj ty sa si zmenil Ron,“ oplatil mu Harry. No len Harrymu stúpol malý chrobáčik do hlavy. Vŕtalo mu hlave, čo s tým všetci majú.

„Dobrú noc Harry,“ poprial mu Ron.

„Aj tebe Ron.“ Tým padli do ríše snov.

Prvý aj posledný krát mal Harry pekný sen, kde všetci sa smiali a boli šťastní,

Poslední okamih radosti, ktorú nahradí azda krutá pravda a realita vo svete kúzelníkov i muklov.

Na druhý deň ráno stali všetci z posteli svieži ako rybičky i po tom, že išli neskoro spať. Dnes bol čas, aby sa vrátili naspäť do Rokfortu. Miesto, ktoré niekto nazýva domovom. A niekto, iba školou pre čarodejníkov.

O jedenástej ma odchádzať vlak z King´s Cross z nástupišťa 9 ¾. Veci do školy im už nakúpila pani Weasleyová. Deti sa zatiaľ bavili o škole a veciach, čo sa môže stať, ale ani nemusí.

Celé ráno sa každý s každým stretol, vrazil do niekoho. Pravdaže všetci nechystaní, len Harry s Ronom nemala všetko zbalené. Nemohli nájsť svoje prútiky.

A vtedy sa Harry všimol svoju zmenu. Prechádzal okolo zrkadla. Hľadel naňho chlapec, ktorý nemal vôbec strapaté vlasy. Boli tmavo čiernej farby, poslušne držali pokope. Bradu mal viac špicatú, vystuplé lícne kosti, dominantne z mužňovali tvár. A oči? Tie boli skoro čierne. Tie dve zelené kukadla už nevidel v svojo odraze. Zavrtel hlavou a stratil sa z dohľadu svojho odrazu.

Všetko bolo nachystané. Kufre nahádzané v Angeline pre 11 ľudí (?) a vyštartovali smerom k stanici.

Na stanicu prišli 10 minút pred odjazdom Rokfortského vlaku. Zohnali si vozíky na kufre a poskladali ich tam. Rozlúčili sa s pani a pánom Weaslyovými a nastúpili. Čakala ich cesta do Rokfortu. Dočasné miesto pre mladých vzdelavájucich čarodejníkov.

„Poďme si nájsť voľné kupé,“ navrhol Ron. Harry s Hermionou, iba súhlasili. Posledné volné kupé v poslednom vagóne.

Otvorili sa dvere. „Ahá, kohože tu máme? Krvyzrádca Weasley, muklovská šmejdka Grangerová a náš slávny Potti.“ Ozval sa nepríjemný hlas Draca Malfoya.

„Malfoy,“ prskol Harry jeho priezvisko. „Čo keby si si dal odpich aj so svojimi gorilami? Pretože nejako je tu malý priestor pre takých zbabelcov ako ste vy traja. Alebo si čítal knihu Ako správne byť smrťožrútom?“

„Potter len počkaj. Temný pán sa bude tešiť keď jedného dňa ťa prinesiem k jeho nohám.“ Oboril sa Malfoy.

„No presne- jedného dňa. Dňa keď bude Voldemort čuchať fialky odspodu a bude sa v hrobe obracať od zúrivosti, akých má zbabelých pätolizačov.“

Ron a Hermiona len prekvapene sledovali rozhovor najväčších školských rivalov.

„Ty.“ Malfoy vytiahol prútik, ale Harry bol rýchlejší. Cez prázdniny poctivo trénoval kúzla a zaklínadla.

„Ak ešte raz vytiahneš prútik proti mne, odskáčeš si to. Rozumel si, ty peroxidová hlava?“ Harry mal hlas chladný a hlboký.

Malfoy sa vystrašene otočil a odišiel. Ostala za ním iba “ohnivá“ čiara.

Harry sa otočil ku svojim priateľom. Už to neboli prekvapené výrazy, ale najskôr vystrašené. Až moc. Dvere sa otvorili. Harry sa inštinktívne obrátil a chcel vysloviť zaklínadlo. Ale nanešťastie sa zarazil. Boli to totiž Neville, Luna a Giny

„Ehm Harry? Môžeš ten prútik zložiť?“ prehovoril Neville, očami sledoval špic prútika.“ Pardon. len Malfoy ma naštval. Však vieš ako vždy.“ Ospravedlňoval sa Harry.

„To je v pohode. Môžeme si prisadnúť? Všade je už obsadené.“ Na súhlas Harry pokýval hlavou. Jeho kamaráti naňho hľadeli. Obšil sa. Nebolo mu to vôbec príjemné.

Po celú cestu už neprehovoril jediné slovo. Iba Hermiona, Ron, Neville, Luna a Ginny sa potichu rozprávali.

„Harry?“ Drgol niekto doňho. Zdvihol zrak a zahľadel sa do Ginnynich očí.

„Čo ti je? Celú cestu si taký tichý. Čo ťa trápi? Hm,“ pýtala sa ho Ginny.

„Neviem. Určite to bude všetko v poriadku. Je dobre sa s niekým porozprávať, keď ti je ťažko.“ Poťapkala Ginny Harryho po ramene.

Prečo sa všetko začalo rútiť dolu vodou. Osud si vždy nájde nesprávny čas, aby konal svoju prácu.

Na Rokfortskú stanicu, kde každý rok, prišiel vlak s rokfortskými študentmi. Každý bol oblečený do hábitov svojej príslušnej fakulty.

Harry, Ron, Hemiona, Ginny, Neville, Luna boli už oblečení ako ostatní študenti. V diaľke stál Hagrid s lampášom v ruke.

„Všetci prváci ku mne. Čavte decká,“ volal na malých prváčikov. Medzi tým stihol pozdraviť šesticu. Všetci sa presunuli ku kočom, ktoré ťahali testrali. Zvieratá, ktoré vidia iba tí, ktorí videli smrť. Harry a Luna boli jediní z tejto šestice, ktorí ich videli.

Pamätal si Harry svoje prvé stretnutie s týmito tvormi. Aj svoje druhé. Všetko si pamätal z 5 ročníka na Rokforte. Pamätal si aj svoje stretnutie s Voldemortom. S tou ohavou, ktorá mu zničila jeho, už aj tak, bezcenný život. Zabil mu blízkych, priateľov, rodinu.

Svoju zlosť, svoj smútok mal chuť vykričať do svetu. Až dovtedy, kým by mu hlasivky nezlyhali.

Nastúpili do kočov a nechali sa odviesť na hrad.

Ticho sa rozprestieralo širokou plantážou. Nikde, nikto, iba dvaja čarodejníci, ktorí sledovali osudy svojich zverencov.

[ » na začiatok « ]