Kapitola:
Pridaná: 20.3.2010, 12:16:09
Čítaná: 4723×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Harry Potter, Ron Weasley, Hermiona Grangerová, Ginny Weasleyová
Stručný dej: Harry sa po prázdninách cíti nejaký nesvoj. Čo sa deje?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » 1 2 » 2

Snažila som sa vymyslieť nejakú básnička..No nič moc

Nastúpili do kočov a nechali sa odviesť na hrad.

Ticho sa rozprestieralo širokou plantážou. Nikde, nikto, iba dvaja čarodejníci, ktorí sledovali osudy svojich zverencov.

Cesta na hrad trvala 15 minút. Medzi tým sa rozprávali. Harry si všimol významné pohľady od Hermioni. Znervózňovalo ho to. Snažil sa Harry nevšímať to, ale nedarilo sa mu.

Hermiona sa snažila prísť na dôvod zmeny Harryho. Veľmi, aspoň viditeľnej časti, jej niekoho pripomínal. Zatrepala hlavou. Muselo sa jej to zdať. I keď...

Koče im zastavili pred Rokfortskou bránou. Všetci 6 vystúpili a pridali sa k ostatným starším študentom. Prvákov museli odviesť do miestnosti, čo bola vedľa Veľkej siene. Pousádzali sa na svoje miesta pri stole zo štyroch zakladateľov Rokfortu. Po chvíli sa otvorila dvere Veľkej siene. Do vnútra napochodovali prváci v čele s profesorkou McGonagalovou. Pred vyvýšením stupienkom im pokynula rukou, aby zastali. Na stoličke bol položený Triediaci klobúk. Keď sa sieňou rozprestrel hlas Triediaceho klobúku:

„Ja triediaci klobúk,

to je jasná vec,

kde zaradím vás,

to je moja vec.

4 fakulty vytvorené boli,

zakladateľmi školy.

Kde sa dostaneš,

to vie iba ja,

tak nasaď si ma.

Chrabromil vždy verní,

Bystrohlav, rozum im nechýba,

Byfľomor, poctivosť, to je ich vlastnosť,

Slizolin, tam možno skončíš.

Teraz zle časy nastali,

spojme naše sily dokopy.

Zlo páchne všade okolo nás,

tak bojujme spoločne zas.

Povedal som, varoval vás...

Tak nech začne triedenie...“

Po piesni všetci začali tlieskať za výkon klobúka. McGonagalová zobrala do ruky pergamen a začala čítať: „Po prečítaní svojho mena predstúpite dopredu a dám Vám na hlavu Triediaci klobúk, ktorý vás zaradí do štyroch z fakúlt – Chrabromil, Bystrohlav, Bifľomor a Slizolin.“

„Abbotová, Gabriella.“

„Bifľomor,“ vykríkol klobúk.

„Blear, Justin.“

„Slizolin.“ Slizolínsky stôl vykríkol a začal tlieskať.

„Gallová, Janeth.“

„Chrabromil.“ A tak to išlo ďalej.

McGonagolová odložila klobúk, stoličku a sadla si na miesto. Zacinkala jemne vidličkou o pohár, aby žiaci venovali pozornosť, pretože sa všetci rozrečnili. Riaditeľ Albus Dumbledor vstal a začal hovoriť jeho každoročnú úvodnú reč: „Milí žiaci, noví i starí, dovoľte, aby som vás privítal v tomto novom školskom roku. Chcel by som Vám povedať, že všetci profesori ostávajú na svojich pracovných miestach, len s jednou menšou obmenou. Miesto profesora Obrany proti čiernej mágií prijala profesorka Eillen Brownová, prosím privítajte ju.“ Zodvihla sa zo stoličky čiernovlasá, asi 35 ročná profesorky a mierne sa uklonila. Očami prebehla celú sieň, pričom sa na sekundu zahľadela na Harryho Pottera, ale bol to naozaj on?

Odvrátila hlavu a sadla si. Sedela vedľa, večne zamračeného chladného profesora Severusa Snapea. Obidvaja mali čierne oči, čierne vlasy, čierne oblečenie, iba ich výrazy vyzerali inak. Ona, jemná, krehká žena. On, chladný, tvrdý muž.

Z premýšľania Harryho vytrhol až Dumbledor, keď zvolal: „Dobrú chuť.“

Na stole sa objavilo jedlo rôzneho druhu. Od pudingov až po zmrzlinu. Výdatná večera, pomyslel si Harry. Cítil Harry nie či pohľad na svojom chrbte. Ale mohol, iba tušiť, kto to je. Obzrel sa za seba a stretol sa s dvoma pármi očí. Profesora Dumbledora a profesorky Brownovej. Profesorka si ho obzrela od hlavy až k päte. Vyzerala byť zamyslená. Harry sa ďalej venoval svojmu jedlu na tanieri.

Po večeri a zaraďovaný sa rozlúčil s Nevillom, ktorý ostal s Lunou sa ešte rozprávať a s ním ostala aj Ginny. Tá musela ísť za profesorkou McGonagalovou a profesorom Dumbledorom. Harry, Ron, Hermiona sa odobrali do spoločenskej miestnosti pre fakultu Chrabromila.

Cestou sa rozprávali novej profesorke:

„Čo si myslíte o tej profesorke Brownové?“ spýtal sa Harry Rona a Hermioni.

„Podľa vyzerá schopne. Ale uvidíme na hodine. A, panebože, ako sa na ňu Harry podobáš. Ako by si jej z oka vypadol, a to doslova,“ povedala Hermiona. Ron len na súhlas prikývol. „Hej kamoš, Hermiona má pravdu.“

„Hm, keď myslíte. Zajtra pôjdem za ňou.“ Teda až ma Brownová nepredbehne, pomyslel si Harry trpko.

„Odvaha,“ vyslovila Hemiona, keď prišli pred obraz Bacuľatej pani. Tá sa pohupla dopredu – dozadu a pustila ich dnu. Stihla ich ešte dobehnúť Ginny. V ruke držala nejaké papiere.

„Toto Vám posiela McGonagalová. Sú to vaše rozvrhy.“ Podala každému jeho rozvrh. Vstúpili dnu a za nimi sa zavrel obraz.

„Pozri Harry, zajtra mám voľno. Super.“ Radoval sa Ron.

„Ja to nemôžem tvrdiť Ron. Mám hneď ráno Lektvary, 2 hodiny. A potom Premieňovanie.“ Zastonal Harry.

„Nezávidím ti, Harry.“ „Milé od teba Ron.“

„S toho si nič nerob Harry,“ vplietla sa do rozhovoru Hermiona, „ja mám to isté, čo ty Harry. Takže sme na rovnakej hodine Harry.“

„Hm, ráno ma Hermiona zobuť prosím ťa. Som unavený. Dobrú noc.“ Rozlúčil sa Harry.

„Dobre. Dobrú noc,“ odpovedala mu Hermiona.

„Idem aj ja, počkaj. Dobrú.“

„Aj tebe Ron.“

Obidvaja chalani vybehli po schodoch do chlapčenských spálni. Tam padli do postele ako mŕtvoly. Pred tým sa ale prezliekli do svojich pyžám. Harry po tom ešte dlho premýšľal nad slovami Hermioni.

Ste si taký podobný.“ S tými slovami zaspal.

[ » na začiatok « ]