Kapitola:
Pridaná: 17.1.2010, 13:07:15
Čítaná: 2342×
Hodnotenie: (počet hlasov: 6)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Tina, Susan, Jim
Stručný dej: Tina a Susan a vracajú na Rokfort. Susan spomína svoju novú letnú lásku. Tina si z nej uťahuje. Avšak vo Veľkej sieni obráti svoj pohľad na učiteľský stôl, pretože aj ona niekoho miluje...

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika, tragédia

Kapitola: 1 » 1 2 » 2 3 » 3 4 » 4 5 » 5 6 » 6 7 » 7 8 » 8 9 » 9 10 » 10 11 » 11 12 » 12 13 » 13 14 » 14 15 » 15 16 » 16

15.kapitola Láska na život a na smrť

O pár dní som zacítila bolesť v znamení, rýchlo som sa obliekla a premiestnila na miesto, kam ma Voldemort privolal. Ocitla som sa v lese neďaleko od Rokvillu. Poobzerala som sa a spoza stromov vyšiel Voldemort.

,,Tak čo? Pripravená? Tu máš neviditeľný plášť daj si ho na seba!“ rázne povedal.

Obliekla som si plášť, bol to zvláštny pocit, keď som dvihla ruku a nevidela si ju.

,,Dumbledore je v krčme u Kančej hlavy. Určite si dá svoju obľúbenú medovinu,“ podával mi v ruke malú fľaštičku.

,,Toto mu tam nalej, ale nech ťa nikto nevidí! Spôsobuje muky, nič iného nerob! Žiadne napovedanie, budeš ticho. Rozumieš? Inak dostaneš trest!“ zavrčal na mňa.

,,Potrebujem ho živého, ale mierne oslabeného. Chcem s ním hovoriť,“ pokračoval.

Nepatrne som prikývla hlavou a dala si jed do vrecka. Nohami som šúchala sneh smerom ku Kančej hlave. Voldemort sa odmiestnil a ja som išla ako začarovaná. Otvorila som ťažké drevené dvere, krčma bola plná ľudí. Nikto si ani nevšimol, že som vošla. Pár čarodejníc sedelo pri bare a ostatní pri stoloch. Dumbledora som hneď zazrela ako sedel tam sám vo fialovom plášti a klobúkom na hlave.

Pomaly som sa k nemu približovala a dávala pozor, aby som do niekoho nevrazila. Už som skoro bola blízko, keď sa Dumbledore obrátil a pozrel cezo mňa na barmana.

,,Poprosím ťa ešte jeden pohárik tej úžasnej medoviny, “ usmial sa.

Teraz bola moja chvíľa barman prichádzal s pohárikom , ako ho pokladal na stôl nahla som ruku a pridala pár kvapiek jedu. Otočila som sa na odchod a videla som ako sa Dumbledore napil. Bolo mi to veľmi ľúto, ale čo som mala robiť. Otvárala som dvere a počula kašlanie od jeho stola. Všimla som si muža s modrým krútiacim okom pri bare, ktorý sa pozeral priamo na mňa.

V zapätí som pocítila druhý krát privolanie Voldemorta.

,,Tak ako to dopadlo?“ spýtal sa keď som sa premiestnila ku nemu. Stále sme boli v Rokville.

,,Vypil to! Zdalo sa mi, že ma nejaký chlap videl aj cez plášť,“ pokračovala som.

Mykol plecom a povedal: ,,Počkáme tu na neho, o chvíľku pôjde tadiaľto.“

V tichosti sme stáli, zima bola dobrá. Sneh som mala po členky. Počuli sme ťažké kroky ako kráčajú po snehu.

Otočili sme sa a prichádzal Dumbledore, nevyzeral dobre. Pod plášťom, kde ma nebolo vidieť mi vypadla jedna slza pri pohľade na neho.

,,Dumbledore! Očakávame vás! “ uškrnul sa Voldemort.

Dumbledore sa mierne zmučene na neho pozrel a hovorí:

,,Kde je Tina? Viem, že to ona mi dala ten jed do nápoja. Videl ju Moody. Urobil si z nej sluhu?“

Zrazu Voldemort zo mňa strhol plášť, pozrela som sa Dumbledorovi do očí a mierne sa na mňa usmial. Vedel, že inak by som to nespravila. Vyšiel zo mňa vzlyk, keď to Voldemort zbadal oči sa mu zúžili. Napriahol sa a vrazil mi takú facku, že som sa šmykla na tom snehu a padla.

Dumbledorovi zablyskli oči hnevom a rovno sa postavil aj napriek bolestiam.

,,Nedovolím, aby si jej ubližoval!“ vybral prútik a namieril na Voldemorta , takmer ho zasiahlo červené svetlo. V tom momente bleskovo mával prútikom aj Voldemort. Svetla strieľali všade okolo mňa, obdivovala som Dumbledora, že niečo také dokáže aj napriek tomu, že má v krvi jed.

Po kolenách som sa vzdialovala od nich, aj tak som vedela, že keby som nejako zasiahla tak nikomu s tým nepomôžem. Zrazu som mala pred sebou niečiu ruku, dvihla som oči a tam stál Severus.

Pevne som sa ho chytila a postavila sa na nohy. Pohladkal ma po líci, určite videl odtlačok Voldemortovej ruky.

,,Mali by sme ísť!“ pozreli sme sa spoločne na ich súboj.

V tom momente okolo presvišťal fénix a postavil sa Dumbledorovi na pleci. Ten ho zachytil a fénix s ním odletel do hradu. Voldemort si sa obrátil smerom k nám a videl nás dvoch ako sa držíme za ruky.

,,Tak to teda nie!!!“ zakričal Voldemort skôr ako sme si stihli uvedomiť nás oboch nejakým kúzlom paralyzoval.

V mysli mi prebehol strach a stratila som vedomie. Zobudila som sa až v tmavej miestnosti, kde bol len chlad a zima.

[ » na začiatok « ]