Kapitola:
Pridaná: 24.1.2010, 12:42:11
Čítaná: 3749×
Hodnotenie: (počet hlasov: 11)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Tina, Susan, Jim
Stručný dej: Tina a Susan a vracajú na Rokfort. Susan spomína svoju novú letnú lásku. Tina si z nej uťahuje. Avšak vo Veľkej sieni obráti svoj pohľad na učiteľský stôl, pretože aj ona niekoho miluje...

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika, tragédia

Kapitola: 1 » 1 2 » 2 3 » 3 4 » 4 5 » 5 6 » 6 7 » 7 8 » 8 9 » 9 10 » 10 11 » 11 12 » 12 13 » 13 14 » 14 15 » 15 16 » 16

16.kapitola Láska na život a na smrť

Zobudila som sa v tmavej a chladnej miestnosti, svetlo vychádzalo len z pár sviečok, ktoré levitovali vo vzduchu. Zacítila som, že na zápästiach rúk mam povraz. Mohla som sa našťastie hýbať, ale ruky som mala naďalej spojené.

,,Tinka, zlatko si už hore?“ začula som z tmy Severusov šepot.

,,Hej, som. Sev, čo sa stalo?? On nás sem premiestnil?“ pýtala som sa tíško.

Zacítila som chladný vánok, ktorý vial z malého zamrežovaného okienka. Dvere boli ťažké a drevené.

Spoza nich bolo počuť hlasy ľudí.

,,Áno premiestnil nás sem. Neviem, čo to bolo za kúzlo, ale obaja sme omdleli. Zlatko, ja chcem Ti povedať len, že...“ zhlboka sa nadýchol a hlas sa mu zatriasol.

Viem, čo chce povedať..Určite toto sú naše posledné chvíle v živote. Spomenula som si na celý svoj život, na rodičov, priateľov a myslela na lásku , čo cítim k Severusovi. Mrzelo ma, že už nikdy nebudeme sa tešiť na bábätko, spoločnú svadbu. Z oka mi pomaly vypadla jedna slza.

,,Mrzí ma to, Sev. Chcela by som toľko s tebou ešte prežiť,“ tichučko som vzlykala, aby ma nikto nepočul. Pozrela som sa mu do krásnych čiernych očí. Aj jemu slzy pomaly tiekli po lícach.

,,Milujem ťa Tinka!“ usmial sa na mňa.

,,Aj ja teba!“ mierny pokoj zaplavil moju dušu.

,,Ale, ale! Čo to tu máme?! Mladá láska?“ vošiel cez dvere Voldemort.

My dvaja sme sedeli na zemi, Sev sa pohol smerom ku mne. Stále sme boli zviazaný a prútiky sme nemali.

,,Máte tu nejakú zimu,“ chladne sa usmial a vyčaroval v krbe oheň.

,,Tak čo Tinka, ja sa ti hnusím. Ale so Severusom spávať môžeš,“ zakričal a prútikom namieril na moje telo. Kliatba Cruciatus ma zasiahla ako blesk z neba. V každom kúsku tela som cítila bolesť.

Severus sa postavil a niečo kričal, nerozumela som mu. Zrazu tá bolesť ustala. Ležala som na tej špinavej, studenej zemi a lapala po dychu.

,,To bolo nepríjemné však?“ naďalej sa Voldemort usmieval.

V tom vošla do miestnosti Bellatrix. Toto je môj koniec, tá ma umučí na smrť. Bellatrix prišla k Voldemortovi a sadla si na opierku kresla na ktorom on sedel. Vytiahla si prútik a pevne ho držala v rukách. Na perách jej visel úsmev, bolo vidieť, že sa veľmi teší.

,,Vy dvaja holúbkovia! Toto mi nenapadlo ani v najbláznivejšom sne!“ zasmiala sa. Postavila sa a prešla pomalou chôdzou ku mne. Kľakla si na zem a chytila ma za tvár.

,,Škoda, škoda Tinuška. Mali sme veľké plány s tebou..Ach, nerozumiem prečo preboha Snape?“ uškrnula sa a červeným lakovaným nechtom mi prešla od pier smerom k brade. Zaštípalo to, vedela som ,že ma poškriabala a tečie krv. Otočila sa a vyslala Crucatius na Severusa.

Sedela som tam, neschopná pohybu. Slzy mi stekali po tvári, no Sev ani nemukol. Určite , ale cítil tu neskonalú bolesť.

V tom sa otvorili dvere a stál tam malý, okrúhly smrťožrút.

,,Čo chceš Červochvost?! Nevidíš, že mám prácu? Ak to nebude také dôležité, tak po nich nasleduješ ty,“ postavil sa a oprášil si kabát.

,,Počkáš na mňa Bella! Nechaj ich zatiaľ na pokoji. Budú ešte trpieť. Hneď som spať, “ otočil sa na podpätku a Bellatrix, nenápadne prikývla.

,,Momentálne mám niečo na práci, nebojte sa o chvíľku sme zase u vás,“ usmiala sa a vyšla z miestnosti.

Temný pán dostal od Červochvosta odpoveď na svoje otázky. Mohol sa konečne dostať cez bariéru domu. Pomaly išiel smerom k domu, otvoril bránku. Namieril prútikom na dvere, ktoré sa prudko otvorili. Zazrel muža s čiernymi strapatými vlasmi ako niečo kričí. Zamával prútikom a muž ležal na zemi mŕtvy. Žena bola na hornom poschodí, snažila sa schovať seba a dieťa. Prosila ho, aby nezabíjal malé nevinné dieťa. Len jej dieťa nech nezabíja. Nemal v úmysle zabi ju.

,,Toto je moje posledné varovanie,!“ odvetil.

Zdvihol prútik a žena padla ako jej manžel. Dieťa tíško stálo v postieľke, pozorne namieril prútik do chlapcovej tváre.

,,Avada Kedavra!“

A vtedy sa rozpadol, nebol nič. Len bolesť a hrôza. Musel sa skryť.

V tichosti miestnosti sme sedeli so Severusom. Opierali sme sa o seba bokmi a hojdali sa zo strany na stranu. Bolo to upokojujúce. Šepkali sme si, pekné vyznania do uší a usmievali sa. Začuli sme nejaký ruch, bolo počuť hlasy ľudí, čo kričali. Svišťali okolo zaklínadla. Roztvorili sa dvere a tam stál usmievajúci sa Albus Dumbledore. Otvorili sme od úžasu oči a ústa. Neverili sme, že by sa sem niekto dostal. A v tejto chvíli tu stojí celý Fénixov Rád.

,,Asi by sme mali ísť! Cestou vám všetko vysvetlím,“ odvetil a prehodil cezo mňa teplý kabát.

Rozviazali nám ruky a my so Severusom sme sa konečne mohli objať. Stále sme tomu neverili, čo sa deje. Vyšli sme z miestnosti a tam sme uvideli zviazaných smrťožrútov. Nemohli sa odmiestniť. Pár ľudí z rádu na nich mierili prútikmi.

,,Aby ste vedeli, dvaja bývalý smrťožrúti sa odpojili od Voldemorta. To boli tí dvaja o ktorých ti Voldemort povedal, že zabili tvojich rodičov. No ja viem veľmi dobre, keď mi ľudia klamú. A oni neklamali. To Voldemort ich zabil! Teraz, momentálne všetci ľudia na svete budú oslavovať a trúchliť zároveň. Voldemort nemá svoje telo, zabil Lilly a Jamesa Potterovcov. No ich dieťa Harryho nedokázal, vytrhlo ho to z jeho tela,“ nadýchol sa Dumbledore.

,,Ako to? Je mŕtvy?“ spýtala som sa.

,,Myslím, že nie. No nemá svoje telo. Podľa mňa sa určite raz vráti. Musíme byť opatrní. Prepášte, ale musím ísť vyriešiť nejaké veci ohľadom malého Harryho Pottera,“ usmial sa na nás a odmiestnil sa.

,,Och môj bože Sev, vieš aké sme mali šťastie?! Ja tomu vôbec neverím myslela som, že nasledujúceho rána sa asi nedožijeme,“ začala som sa smiať.

Sev sa len usmieval a prikyvoval hlavou: ,,Tak veľmi ťa milujem!“

Nahol sa smerom ku mne a vášnivo ma pobozkal.

O šesť mesiacov neskôr

Stále bývame spolu v domčeku Fairy Valle, začínam sa zaokrúhlovať. Áno čakáme bábätko. Veľmi sa tešíme. Sev povedal, že bude naďalej robiť na Rokforte učiteľa elixírov. Veľmi ho tá práca baví. Možno neskôr si aj ja dokončím školu a budem učiť tiež. Som najšťastnejšia čarodejnica, lebo so Sevom je medzi nami láska na život aj na smrť. Aspoň po tom, čo sme všetko spolu museli prežiť. Sadla som si na pohovku a napila sa bylinkového čaju.

KONIEC

Prosím Vás dej nenadvazuje na knihy HP :) Ďakujem!

PS: Ďakujem veľmi pekne, že ste čítali moju poviedku, chcela som vedieť či vobec mám na to, aby som niečo napísala. Lebo veľmi rada, čitam rôzne FF..Mrzí ma, že neboli dlhšie, ale snažila som sa aby ste dlho nečakali na ďalšiu kapitolu. Takže ešte raz Vám všetkým ĎAKUJEM!!!! :)

[ » na začiatok « ]