Kapitola:
Pridaná: 6.10.2009, 20:51:43
Čítaná: 2744×
Hodnotenie: (počet hlasov: 10)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Robert, mama, otec, Danny
Stručný dej: Fantasy príbeh o chlapcovi z pekla. NEDOKONČENÉ.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, romantika

Kapitola: 1 » Prvá časť spomínania 2 » Druhá časť spomínania - Súd

„... A potom sa Mark potkol a spadol rovno v polovici schodov!“ vzrušene opisoval svoj deň Danny, očividne veľmi potešený, že je stredobodom pozornosti, zatiaľ čo si na chlieb natieral maslo. Robert, Dannyho starší brat sa zasmial a preložil si jednu nohu cez druhú.

„Dúfam, že sa mu nič nestalo?“ spýtala sa mama a v jej hlase bol náznak obavy, napriek tomu, že na tvári mala spokojný úsmev. Vychutnávala si voľnosť, akú jej a jej dvom synom mohla poskytnúť len niekoľkodňová neprítomnosť ich tyranského manžela a otca.

„Nié, kdeže,“ smial sa Danny, „veď už o pár sekúnd-“

Čo bolo o pár sekúnd sa už Robert s mamou nedozvedeli. Príčinou bolo šťuknutie zámky, zvuk, ktorého sa všetci traja pri stole tak veľmi obávali. Robert si zložil obe nohy na zem a ruky mal zovreté v pästiach, s napätím čakajúc, čo bude nasledovať. Dannymu od hrôzy spadol čerstvo natretý chlieb na nohavice, no bola to tá posledná vec, ktorá ho v tejto chvíli mohla trápiť. Mama sa pozrela na obe svoje deti so strachom v očiach a rukami im naznačila, nech idú do izby. Ani jeden z nich nevstal od stola hneď. Až keď mama potichu dodala „prosím“, Danny vstal a Robert ho neochotne nasledoval. Skôr, ako sa pobral za bratom do izby, pristavil sa pri mame.

„Mama, ak sa ťa dotkne-“

„Neboj sa, zvládnem to, tak už bež!“ súrila ho matka a dvere detskej izby sa zavreli práve v okamihu, keď sa v kuchyni zjavil Eugen. Bolo z neho cítiť alkohol a cigarety. Okrem toho smrdel potom. Tých pár vlasov, ktoré mal na hlave bolo strapatých. Krvou podliate oči upieral na svoju manželku a bez pozdravu po nej skríkol:

„Sprav mi rezne. Ihneď!“

Sandra však nebola žena, ktorá sa rada správala ako otrok.

„Kde si bol? Tri dni si sa tu neobjavil!“ spýtala sa a snažila sa mať pevný hlas, napriek tomu, že srdce jej splašene bilo.

„Čo ťa do toho, kde som bol?! Vyjadril som sa snáď jasne, či nie?! Chcem jesť!

Sandra mu z chladničky vybrala slaninu a odkrojila mu dva kruhy chleba - nôž by mu v tomto stave do ruky nikdy nedala. Eugen ju chytil za zápästie a ohol ho do bolestivého uhla. Sandra vykríkla od bolesti a snažila sa vymaniť si ruku z jeho zovretia.

„Tak ty si ma nepočula, ty špina?! Povedal som, že chcem rezne! Tento bordel si nechaj pre seba a pre tých smradov!“ zrúkol a hodil tanier so slaninou a chlebom do steny, kde sa rozbil a zostal po ňom len mastný fľak na stene, a črepy zmiešané s jedlom na zemi. Sandra sa neodvážila ani pohnúť. Stála na mieste ako stĺp a to bola chyba. Eugen sa zdvihol zo stoličky, pričom ju prevalil a s tresnutím dopadla na zem, a pohol sa smerom k svojej manželke, trasúcej sa pri kuchynskej linke. Sandrine ruky vyleteli k jej tvári, no prv než si ju stihla chrániť, Eugen jej dal facku, pri ktorej sa jej podlomili kolená a zosypala sa na zem.

Robert sa zdvihol z postele. Ruky na ušiach mu nepomohli - otcov krik by počul aj keby mu v izbe dupalo stádo slonov. Pozrel sa na Dannyho. Bratovi po tvári stekali slzy a hľadel na početné jazvy na svojich rukách.

„Danny, nech sa deje čokoľvek, nevychádzaj z izby!“ pošepol mu a kráčal ku dverám.

„Rob, ja idem s tebou,“ povedal Danny a tiež vstal. Utrel si slzy chrbtom ruky a pozrel na svojho brata.

„Nie, Danny, nesmieš tam ísť. Je príliš silný, mohol by ti ublížiť!“ Svojho brata mal Robert príliš rád na to, aby mu dovolil postaviť sa ich otcovi. Už neraz musel trpieť pohľad na Danielove krvácajúce rany a naposledy si povedal, že už to nikdy nedovolí.

„Robert, idem s tebou, nemôžem tu predsa zostať!“ po líci sa mu skotúľali nové slzy. Robert k nemu podišiel, objal ho a zatlačil späť na posteľ.

„Budem v poriadku, čakaj tu... Prosím,“ dodal a pozrel na brata. Práve v tom okamihu bolo v kuchyni počuť ďalší treskot. Robert vybehol z izby a naskytla sa mu scéna na mamu sediacu na zemi, opierajúc sa o kredenc. Rukami si chránila hlavu a ON sa k nej približoval. Robert sa naňho vrhol, a hoci mal len trinásť, bol to zdatný chlapec, vysoký a celkom silný. Otca to na chvíľu odpútalo, no zakrátko sa spamätal, chytil svojho syna pod krk, a pritláčajúc ho k stene ho dusil. Sandra vstala neuveriteľne rýchlo a snažila sa odtrhnúť ho od svojho syna. Eugen sa opäť začal “venovať“ jej. Robert dychčal opretý o stenu a držal sa za krk. Vtom sa otvorili dvere detskej izby a vychádzal z nich Danny a ruka s tenisovou raketou, sa mu triasla.

„Daniel!“ vykríkli Robert s mamou v tom istom momente.

„Zalez naspäť!“ zakričal mu Robert. Danny sa však nedal odradiť a rozbehol sa s raketou smerom na otca. Zahnal sa z celej sily a tresol ňou otca po chrbte. Eugen zvrieskol od bolesti a hnevu zároveň. V záchvate zúrivosti chytil chlapca oboma rukami, zdvihol ho do výšky, pričom ten sa len metal a vrieskal, a kým stihli mama s Robertom zakročil hodil ho celou silou na zem. Teda, mal to v pláne, no prv, než sa tam chlapcovo telo bezmocne zosypalo, narazil hlavou do rohu stola...

Danny ležal na zemi, a spod hustých hnedých vlasov mu vytekala krv. Okolo neho sa tvorila kaluž a chlapec neprejavoval žiadne známky života. Robert sa k nemu rozbehol a bol pri ňom skôr, ako jeho matka.

„Danny, Danny, prosím, otvor oči, Danny, prosím!“

Ale Daniel oči neotvoril. Ležal na zemi ako handrová bábika. Robert zvrieskol a bol to iste najhlasnejší zvuk, aký kedy v živote vydal. V zlosti chytil raketu, ktorá ležala neďaleko od tela jeho mŕtveho brata a rozbehol sa s ňou na otca s najväčšou nenávisťou, akú kedy k niekomu pociťoval. Eugen, stále v šoku a zmätený si svojho staršieho, a teraz už jediného syna ani poriadne nevšimol a onedlho padol na zem v bezvedomí po silnom údere do hlavy. Robert klesol na zem, štvornožky sa priplazil k tomu malému, nevinnému telu, okolo ktorého bola všade naokolo krv, stále vytekajúca zo spánku, odtisol od neho svoju vzlykajúcu matku, chytil ho do náručia, objal a prosil, nech sa preberie...

[ » na začiatok « ]