Kapitola:
Pridaná: 20.9.2009, 22:59:40
Čítaná: 4299×
Hodnotenie: (počet hlasov: 7)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Janka, Nataša, Simona
Stručný dej: Ahojte, som Simona Kailová. Mám sedemnásť rokov a dve sestry Janku a Natašu. Sme trojičky, ale nie jednovaječné, takže ani jedna sa na seba nepodobáme. Nemáme ani jednu rovnakú črtu alebo vlastnosť. Sme úplne odlišné, ja som najvyššia, druhá v poradí je Janka a tretia je Nataša. Keď sa postavíme vedľa seba, tak vytvárame somárske schody, ako mama vravieva. Aj farbu vlasou máme odlišnú, ja mám bledohnedé vlasy, Janka má špinavý blond a Nataša má čisto čokoládové vlasy. Veľmi jej závidím, ale mamina mi vždy povie: ,,Takú farbu vlasou ako máš ty, takú nikto iný na svete nemá.“ To ma vždy povzbudí. A asi si kladiete otázku, prečo som ani raz nespomenula otca. S maminou sa rozišiel pred siedmimi rokmi. Vedel plynulo po anglicky tak sa odsťahoval do malého mestečka neďaleko Seatlu. Je to Forks. Mama nás tam na nejakú dobu posiela, tak uvidíme aké to tam bude.

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Odchod 2 » Privítanie 3 » Stres 4 » Zoznamovanie 5 » Odpovede 6 » Skok

6.SKOK

Edward ma odviezol domov. Janku a Natašu viezol Jakub s Marekom. Keď Edward zaparkoval pred domom, bolo tam už Johnové auto. Stále mal požičané firemné.

Edward vystúpil a prešiel okolo auta k mojím dverám.

Otvoril ich a ja som pomaly vystúpila. Ešte raz som si obzrela jeho veľký, čierny jeep a pomaly som kráčala k dverám.

Ale nechcela som od Edwarda odísť, tak som zastavila a chvíľu som váhala či ho pozvem ďalej. Otočila som sa a už som bola rozhodnutá, že ho pozvem ďalej a predstavím ho Johnovi.

,,Edward, nechcel by si ísť na chvíľu dnu?“ spýtala som sa ho a zamyslela som sa nad tým čo som povedala.

Oprel sa o auto a na niečo čakal.

,,A ty by si ma pozvala dnu?“ Usmial sa.

,,Á-Áno, prečo nie?“ Pokrútila som hlavou.

,,No, ešte ráno som ťa zhodil na zem a ešte len dnes sme sa spoznali.“

,,A je na tom niečo? Podľa mňa nie.“ Strčila som ruky do zadných vačkov riflí.

,,Nie, nie je. Okrem toho, že sme sa len dnes spoznali.“ Stále bol proti a mne to liezlo na nervy. On mi rozpráva to, že sme sa ešte len dnes spoznali a už ma objímal a dal mi pusu.

,,Tak ideš ďalej alebo nie?“ skríkla som. Už som nevydržala ten nátlak.

Pomaly sa približoval ku mne. Keď sa priblížil, tuho ma objal a nos si zaboril do mojich vlasou.

Otáčali sme sa keď som si zrazu všimla, že John stojí v okne a na toto všetko sa pozerá.

,,Prepáč.“ Šepla som.

,,Nič sa nestalo.“

Uvoľnil ma s náručia a ja som pomaly smerovala k dverám.

Edward išiel za mnou. Ja som si položila jednu otázku. Kde je Janka s Natašou, keď išli autom? Táto otázka sa mi stále točila v myšlienkach.

Radšej som na to nemyslela a snažila som sa nájsť kľúče.

Odrazu mi dvere otvoril John.

Zostala som stáť ako obarená. Nedokázala som zo seba povedať ani ahoj.

Edward stál za mnou a bol úplne pokojný.

,,Dobrý deň pán Kail.“ Pozdravil Edward a podal Johnovi ruku.

,,Ja som Edward Cantwell.“ Predstavil sa.

,,Ahoj, poďte ďalej.“ John si podal s Edwardom ruku a išiel do kuchyne.

Vydýchla som si a nasledovala som ho.

,,Vidíš, nie je to také zlé.“ Šepol Edward.

Prevrátila som očami a ďalej som pokračovala v ceste do kuchyne. Vošla som dnu a sadla som si na stoličku oproti Johnovi. Edward si sadol vedľa mňa a chytil ma pod stolom za ruku. Mykla som sa a John sa hneď pozrel na Edwarda.

,,Čo sa stalo?“ spýtal sa John.

,,Nič, nič len som sa mykla.“

,,Takže, Edward, ako dlho poznáš Simu?“

Na túto otázku som čakala. Vedela som, že to bude prvá vec, ktorá ho bude zaujímať.

,,No, od dneska.“ Povedal Edward a ja som si plesla po čele.

,,Ja nebudem pri tomto vypočúvaní. Idem hore, keď budete hotový zavolajte ma.“ Obidvaja na mňa pozerali, ale mne to bolo jedno. Schytila som tašku a vybehla som hore do izby.

Hodila som tašku na posteľ a bežala som si zapnúť počítač.

Počas toho ako sa počítač zapínal, tak som sa prezliekla nech nie som v tých veciach celý deň.

Sadla som si za stôl a prvé čo som spravila som išla na internet.

Pozerala som si e-maily či mi nepísala mama, ale nič. Ani jeden

e-mail. Tak som sa nahnevala, počítač som vypla a sadla som si na posteľ.

Prešlo desať minút a ja som bola strašne nervózna s toho, že neviem čo sa dole deje.

John určite Edwarda týra svojimi otázkami. Idem sa pozrieť čo sa tam deje a urobím to tak, že si pôjdem na brať vodu.

Vymýšľala som plán ako sa dostať dole, no nakoniec som sa rozhodla, že tam pôjdem a podľa situácie urobím čo mi napadne.

Rýchlo som zbehla dole a pomaly som vošla do kuchyne. Edward a John sa stále rozprávali. Zobrala som si pohár a troška som narobila rachot. V tom som zistila, že sa na mňa obidvaja pozerajú.

Pomaly som sa otočila a ukázala som im pohár.

,,Prišla som si nabrať vodu.“

,,Edward mi rozprával o svojej rodine.“ Povedal John a usmial sa.

Ja som si povzdychla a radšej som si nabrala vodu.

,,Ja idem pozerať zápas a vy si robte čo chcete.“

Johnova veta ma zarazila. Pozerala som naňho s otvorenými ústami.

Robte si čo chcete, on sa asi zbláznil, to je po prvý krát čo mu nevadí, že mám doma chalana , ktorého som ešte len dnes spoznala.

Edward sa postavil a podišiel ku mne.

,,Ako, si to spravil?“ Čudovala som sa.

,,Čo?“ nechápal.

,,No, to, že ťa má rád.“ Nechápavo som sa pýtala.

,,Neviem.“ Šepol a objal ma.

,,Vieš, čo poďme hore a tam sa porozprávame.“ Vytrhla som sa s náručia a bežala som hore.

Vbehla som do izby a sadla som si na posteľ. Čakala som dokým príde Edward a v hlave sa mi tvorili všetky možné otázky na ktoré som chcela poznať odpoveď. Mám pocit ako keby som Edwarda poznala večnosť a pri tom som ho spoznala ešte len dnes ráno.

,,Máš to tu pekné a útulné.“

Stál medzi dverami a opieral sa o rám dverí.

,,Sadni si, chcem poznať odpovede na pár otázok.“ Ukázala som na voľné miesto vedľa seba.

,,No dobre teda, tak sa pýtaj.“ Posadil sa a čakal na moju prvú otázku.

,,Kde je Janka s Natašou?“ prvá otázka, trošku nezmyselná ale bola to otázka.

,,Išli k nám domov.“

Edward sa ku mne pritiahol a cítila som jeho dych na krku.

Stuhla som a začala som sa báť.

,,Aká je ďalšia otázka?“ Šepol.

Nedokázala som ju ani vysloviť.

,,Ako to, že ma tak priťahuješ a to ťa poznám len pár hodín.“

,,Neviem, lebo tú to otázku si kladiem aj ja.“ Stále šepkal a mne už s jeho dychu naskakovali zimomriavky.

Otočila som sa k nemu a pozerala som sa mu rovno do očí. Naše tváre boli len pár centimetrov od seba.

,,Zavri oči,“ povedal.

Zavrela som oči a o chvíľu som cítila jeho pery na mojich.

Odtiahla som ho od seba, ale on si ma pritiahol zasa k sebe a začal ma bozkávať.

,,Dosť,“ šepla som.

Odtiahla som sa od neho a postavila som sa.

,,To malo byť čo?“ spýtala som sa rozčúlene.

,,Ja, ja neviem,“ Sklonil hlavu a posadil sa.

,,Prepáč.“ šepkal.

,,To....nič..... Ja som len nepochopila čo som to spravila a to som ťa ešte len dnes spoznala.

,,Dá sa povedať, že sme do toho skočili.“ Povedal Edward a hlavu si položil do dlaní.

,,Neobviňuj sa, za nič nemôžeš.“ Podišla som k nemu, čupla som si a zdvihla som mu hlavu.

,,Ďakujem.“ Venoval mi bozk na čelo.

Nikto z nás nevie čo sa stalo. Edward je prvý chalan ktorý sa mi hrozne páči a myslím si, že som tu len preňho. Ja viem je to divné, že som ho ešte len dnes spoznala ale ani on ani ja sa tomu nevieme ubrániť.

Edward u nás zostal až do večere. Rozprávali sme sa o detstve a iných veciach. Edward mi povedal niečo o svojich rodičoch. Napríklad to, že jeho mama je zdravotná sestra v tunajšej nemocnici a, že jeho otec je šerif polície. Ja som mu povedala, že John vlastní tunajší obchod s turistickými potrebami.

Edwarda som pozvala ešte aj na večeru a potom išiel domov. Dohodli sme sa, že ráno pre mňa príde. Janka s Natašou prišli až po večeri a stále rozprávali o tom aký sú Jakub a Marek úžasní.

Johnovi to nejako liezlo na nervy a radšej išiel spať. Ja som urobila to isté, ale ešte pred tým som si dala malú sprchu. Potom som už bola pripravená si ísť konečne ľahnúť.

[ » na začiatok « ]