Kapitola:
Pridaná: 17.9.2009, 21:59:25
Čítaná: 1987×
Hodnotenie: (počet hlasov: 1)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Mark Wilson
Stručný dej: Moje meno je Marek Wilson. Môj život je veľmi komplikovaný. Strata dvoch výnimočných ľudí ma dosť poznačila. Vo svojom detektívnom svete som pochopil, že nakoniec vždy príde spravodlivosť. Vo svete je neustále plno násilia a problémov, ktoré treba riešiť a ja pôjdem naďalej v šlapajách môjho najlepšieho kamaráta, ktorý zomrel práve pri pokuse zredukovať na svete percentá kriminálnych problémov...

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Návrat (krimi) 2 » Aktuálne heslo (krimi) 3 » Plánovaná nehoda (krimi) 4 » Vianoce (krimi) 5 » Normálna zmena (krimi) 6 » Adrenalín (krimi) 7 » Adrenalín stúpa (krimi) 8 » Bez rizika (krimi) 9 » Maturita (krimi) 10 » Znovu lúčenie (krimi)

V minulých dieloch ste sa dočítali:

Som Marek Wilson a v mojom živote sa dejú zvláštne veci.

Za záhadných okolností sa udialo mnoho vecí, ktoré boli miestami dosť kruté a za ešte záhadnejších okolností sa mi tieto prípady podarilo vyriešiť.

Deanova mama mala na svedomí haváriu autobusu. Teraz je už za mrežami ako všetci tí iní, ktorí nerešpektovali pravidlá, podľa ktorých treba žiť a medzi nimi najmä pravidlo: „Ži a nechaj žiť

Maturita

PART 34

Po týchto všetkých problémoch, ktoré mám konečne za sebou som sa opäť mohol venovať príprave na moje maturitné skúšky. Tie tu boli čo nevidieť.

Pondelok...deň skúšky z jazyka a literatúry. Tak to mi teda nejde, ale vynasnažil som sa zapnúť všetky mozgové závity, ktoré som mal aj nemal.

Mal som nervy. Veď koho už len zaujíma, že dcéra otca Goriota sa volala Anastazia de Restoe...

Utorok...skúška z cudzieho jazyka...streda..matematika...štvrtok..môj prvý voliteľný predmet-kriminológia...piatok...Náuka o spoločnosti: Práva človeka.

Tak a mal som to za sebou. Všetky skúšky.

Výsledok bol pre mňa dosť pozitívny. Z matematiky som mal dvojku a z ostatných predmetov som zmaturoval na jednotku...

Tento deň bol dosť depresívnym aj pre Piza.

Lenže jeho výsledok nebol o nič horší ako ten môj.

A bolo to tu. Posledný deň na strednej škole. Všetci štvrtáci sme sedeli v prvom rade a na sebe sme mali zelené taláre.

„Piz Bizmar“ Riaditeľ čítal mená a tak sme si postupne všetci zašli po diplomy.

Svojmu najlepšiemu kamarátovi som tlieskal asi najviac zo všetkých a pokriky, ktoré on určite nepočul boli venované jemu.

Vystriedalo sa ešte veľa mien, až...

„Marek Wilson.“

A zrazu som nič nepočul. Vreskot, ktorý v tejto malej katedrále vypokul, bol ohromujúci.

Kráčal som na stupienok ku riaditeľovi s vedomím, že to ešte nie je stupeň víťazov.

Nepočul som nič, iba hluk a všímal som si riaditeľa, ktorý v ruke držal môj diplom alebo Piza, ktorý vyskakoval a tlieskal asi najhlasnejšie zo všetkých...

„Za poriadok v našej škole ďakujeme aj vám, pán Wilson“ Povedal mi riaditeľ, keď mi podával diplom.

„Bolo mi cťou študovať na tejto škole. Verím, že v riešení problémov ma tu niekto zastúpi.“

Usmial som sa a ďalej som kráčal výskajúcim davom. Tí všetci ľudia volali na slávu mne. Naozaj mne...

Bolo po slávnosti.

Blížili sme sa s Pizom k jeho autu s úmyslom ísť na koncoročný večierok, ktorý sa konal v jednom miestnom hotely. Zarezervovali ho spolužiaci.

Keď sme konečne nastúpili do auta, zhodili sme zo seba svoj talár a čiapku.

Piz naštartoval a už sme sa pohli.

Stredná škola je za nami. Všetko ostatné je teraz nepodstatné.

Necestovali sme dlho, keď sme si všimli, ako nás jedno auto dobieha a snaží sa nám vojsť do cesty.

Blížilo sa stále viac a viac. Vrazilo do nás zozadu.

„Je blázon?“ Vykrikoval Piz, ktorý bol za volantom.

A zrazu bolo to auto s nami na jednej rovine.

Vtedy sme videli jeho šoféra.

Keď ten svet je taký malý. Dean sedel za volantom a v tvári mal pomstychtivý výraz.

„Dean, čo to robíš?“ Vykríkol som, keď do nás vrazil zboku a celé auto sa zatriaslo.

„Už nie Marek. Nebudeš ničiť môj život. Najprv Seth a teraz mama.“

Dean do nás opäť vpálil.

„Dean, no tak zastav! Vyriešime to inak.!“ Kričal som na neho, ale bolo to márne. Dean do nás neustále vrážal a auto sa už dlhšie neudržalo na rovnej ceste.

Ešte jeden silný náraz a my sme sa zrútili dole bokom rovno do priekopi.

Posledné, na čo si pamätám bol silný náraz a ako som videl, že ten druhý šofér prudký náraz tiež nezvládol.

Dean sa rútil do priekopi spolu s nami...

-------------------------------------------------------------------------------

Ukončenie série už v nasledujúcej časti!!!!

Prosím o hodnotenia a komentáre...Ďakujem!!!

TO BE CONTINUED

[ » na začiatok « ]