Kapitola:
Pridaná: 7.9.2009, 22:44:04
Čítaná: 5043×
Hodnotenie: (počet hlasov: 7)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Tom Riddle sr., Merope Gauntová, Cecilia
Stručný dej: Tom Riddle starší rozpráva denníku svoj príbeh z časov pobláznenia Merope Gauntovou.

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » 1. zápis 2 » 2. zápis 3 » 3. zápis 4 » 4. zápis 5 » 5. zápis 6 » 6. zápis

25. august

Ahoj David!

Dnes sme konečne uvideli svetlá Londýna. Je to tu prekrásne, teda, zatiaľ sme len prešli pár ulicami, kým sme si našli ubytovanie, ale aj to čo som videl mi stači na to, aby som povedal, že sa mi tu bude páčiť.

Ráno sme sa vydali na cestu krátko po pol siedmej. Naraňajkovali sme sa a kým sme osedlali a napojili Tornusa, Emily nám nachystala chlieb a vodu na cestu. Rozlúčili sme sa a pokračovali sme na ceste k hlavnému mestu. Do obeda sme kráčali len s dvomi malými prestávkami na oddych. Londýn bol už len osemnásť míľ, keď sme sa zastavili, aby sme sa najedli. Nemali sme času na dlhé prestávky a tak sme sa po pätnástich minútach pobrali ďalej. Bolo nepríjemne horúco a kráčali sme cez trávu popri ceste, naokolo neboli žiadne stromy a nám dochádzali sily. Tornus síce vláčil obe batohy, no po takmer sedem hodinovej chôdzi sme boli aj tak vyčerpaní. Merope bola celá bledá, po tvári jej stekali kvapôčky potu a museli sme sa po pár minútach opäť zastaviť, lebo jej prišlo nevoľno, nebezpečne sa zakymácala a bola by spadla, keby som ju nezachytil. Vzal som ju do náručia a sadol som si. Rukou som ju hladkal po horúcich vlasoch. Povedala, nech jej podám jej batoh. Chvíľu sa v ňom naslepo prehrabávala, keďže mala hlavu zaklonenú ponad moju ruku a potom vytiahla malú ampulku s akousi slabomodrou tekutinou. Odzátkoval som ju a priložil jej ju k perám. Merope si trochu odpila a mierne ju striaslo; tekutina bola zrejme kyslá. Naplo ju na vracanie, no dal som jej napiť čistú vodu a po chvíli sa, nevedno ako, pozviechala. Najprv si sadla, oprela si hlavu o moje rameno a potom mi ponúkla tekutinu v ampulke. Trochu som si z nej odpil. Mala príšernú chuť, no akosi mi dodala silu. Napil som sa a pomaly sme sa aj s Merope zdvihli a pokračovali sme v ceste.

Od poslednej zastávky prešli asi dve hodiny. Neboli sme už tak plní života ako po vypití tej zvláštnej tekutiny, no kráčali sme ďalej. Po chvíli sme za sebou počuli hrmot a obzreli sme sa; za nami sa vliekol drevený voz ťahaný dvomi koňmi. Kolesá mu vŕzgali a vyzeral, že sa každú chvíľu rozpadne, no napriek tomu na ňom sedeli dvaja chlapi. Jeden držal v rukách popruhy a druhý sa opieral o drevenú dosku na boku voza. Chlap s popruhmi sa na nás zahľadel a potom sa ponúkol, že nás zvezie. Neváhali sme a nasadli sme naň, pričom sme so sebou vzali aj batohy, aby Tornus nemal zbytočne ťažký náklad. Chlapi sa nám predstavili; jeden z nich, ten s popruhmi v ruke, sa volal Alfonz a druhý bol Bernie. Spýtali sa nás, kam máme namierené a keď sme povedali, že do Londýna, Bernie zahvízdal. Povedal, že je tam veľmi pekne a teraz už viem, že mal pravdu. Cestou sme sa rozprávali a na voze sme si obaja príjemne oddýchli. Alfonz s Berniem zastali v malej dedine asi päť míľ pred Londýnom a začali z voza vykladať stohy sena. S Merope sme im pomohli. Potom sme si vyložili batohy na chrbát, chlapi nám zaželali veľa šťastia a my sme sa pobrali ďalej.

Cesta nám už netrvala viac ako hodinu, keď sme konečne vstúpili do Londýna. Je to tu také... Iné! Také moderné, je tu mnoho, pre nás doposiaľ neznámych vecí. Chlapci v baretkách postávali na uliciach s kopou novín v rukách a hlas mali už zachrípnutý od celodenného vykrikovania. Ulice sú tu plné maličkých, navlas rovnakých domčekov, v parku sa naháňajú deti, ba videli sme dokonca auto. Ešte veľa by som toho mohol porozprávať, no som už unavený, takže si to nechám na zajtra. Ubytovanie sme našli u nejakých starých ľudí. Bývame v podkroví jedného z tých maličkých domčekov. Na rozdiel od podkrovia u pani Emily je tu útulne a teplúčko. Máme tu hore veľkú, pohodlnú posteľ, kreslo a policu s knihami. Vedľa postele je prázdna polica, kam sme si vyložili všetky veci z batohov. Tornus býva v stajni spolu s ďalším koňom, ktorého majú domáci. Dostal nažrať a konečne si trochu oddýchne po dlhom cestovaní.

Dohodli sme sa, že budeme v podkroví bývať dlhšiu dobu. Platíme dve zlatky za týždeň. Je to dosť, no keď sa mi podarí zohnať robotu, budeme mať ešte niečo aj pre seba. Môžeme používať kuchyňu, takže si budeme aj sami variť. Merope už spí. Keď tak pozerám na tú posteľ a na svojho miláčika v nej, nemôžem už viac písať, musím si k nej ísť ľahnúť...

Tak sa zatiaľ maj, David!

Ospravedlňujem sa za zdržanie, ale no... nevydalo :D Prepáčte.

[ » na začiatok « ]