Kapitola:
Pridaná: 24.8.2009, 20:36:53
Čítaná: 2774×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Tom Riddle sr., Merope Gauntová, Cecilia
Stručný dej: Tom Riddle starší rozpráva denníku svoj príbeh z časov pobláznenia Merope Gauntovou.

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » 1. zápis 2 » 2. zápis 3 » 3. zápis 4 » 4. zápis 5 » 5. zápis 6 » 6. zápis

24. august

Tak ťa opäť zdravím, David!

Ach, dnes sme sa nepohli ani o míľu a tak sme prežili ďalší príšerne nudný deň strávený počúvaním sťažností, ktorými nás zahrnula pani Emily...

Všetko sa to začalo tým, že v noci sme sa zobudili na strašný rámus. Vonku bola búrka a keďže sme s Merope spali rovno pod strechou, nemohli sme kvôli nej spať. Nakoniec sa nám to podarilo až nad ránom, keď lomoz ustal. Boli sme obaja unavení po prebdenej noci a tak sme okamžite zaspali. Nestihli sme sa však ani obrátiť na druhý bok, keď nás začala budiť Emily, ktorá bola očividne rozrušená a podráždená. Vraj či sme nezabudli na dohodu, že jej budeme pomáhať a blá, blá, blá. Tak sme neochotne vstali a obliekli sme sa. Starenka si očividne neuvedomila, že nám dosť prekáža jej prítomnosť, kým sme sa obliekli, naďalej čakala pri rebríku trčiacom z diery v podlahe s rukami prekríženými a prísnym pohľadom na tvári.

Na raňajky sme dostali to isté, čo včera na večeru – chlieb s masťou. Chlieb bol suchý, no aj tak to bolo výdatné posilnenie pred ťažkou prácou, ktorá nás čakala. Pretože – ako sme zistili, keď sme otvorili dvere vedúce z domu – búrka spôsobila nemalé škody; úroda v záhrade bola polámaná, na zemi sa povaľovalo množstvo ešte nedozretých jabĺk a hrušiek. Vysoká fazuľa sa už neťahala po kolíkoch, ležala spadnutá na premáčanej zemi. Nuž, museli sme to dať všetko do poriadku, čo nám zabralo celé dopoludnie. Myslím, že tá fazuľa sa jej už aj tak neuchytí; silný dážď niektoré rastliny so slabšími koreňmi dokonca vytrhol zo zeme. Tornusa a kravy sme vypustili na pole za záhradou, no na mokrej tráve sa veľmi pásť nechceli. Búrkové mraky ešte stále zabraňovali slnku aby vyšlo na oblohu a tak sme s Merope usúdili, že počkáme do zajtra a až potom budeme pokračovať. Aj tak by sme už nestihli veľa prejť.

Za obedom (kapustová polievka a šošovicový prívarok) sme sa museli zúčastniť tých najnudnejších činností na svete – prezeranie jej zbierky čipkovaných obrusov, triedenie kompótov v malom špajzy a to najhoršie zo všetkých – počúvanie príbehov z jej detstva, ktoré boli tak nezáživné, že Merope po chvíli zaspala v kresle a ja som sa aspoň mohol vyhovoriť, že sme unavení a že si chceme odpočinúť pred zajtrajškom. Vyniesol som Merope na povalu (čo bolo dosť problematické, keď sme išli po rebríku) a uložil som ju na koberec, no pred tým som pod ňu podložil akési staré oblečenie, ktoré som našiel vzadu na povale – ochladilo sa a nechcel som, aby Merope prechladla.

Chvíľku som sa ešte prehraboval v starej debne s knihami a našiel som si nejakú dobrodružnú, ktorá vyzerala celkom lákavo, takže ju teraz idem čítať...

Ozvem sa zajtra, zatiaľ ahoj, David!

[ » na začiatok « ]