Kapitola:
Pridaná: 23.7.2009, 15:44:55
Čítaná: 1782×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Severus Snape, Lily Evansová
Stručný dej: Aj takto to mohlo vyzerať, keď sa Severus priznal Lily, že je smrťožrút.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma

Kapitola: 1 » 1 2 » 2

Západ slnka, krajina sa pomaly ponára do tmy. Listy stromov občas jemne zašuštia pod náporom jemného júnového vánku.

Zdiaľky sa zdá, že naokolo nieto nikoho, no stačí podísť zopár krokov a presvedčíte sa o opaku. Neďaleko jazera možno zazrieť obrysy postavy. Postavy vysokej, odetej do čierneho habitu s leskúcim sa odznakom prefekta na hrudi, postavy ležiacej na ešte horúcej tráve, zohriatej od slnka.

Po chvíli osoba, ktorá dokonale zapadá do pokoja, čo panuje všade naokolo, si sadne a zadíva sa na hodinky svietiace na bledej pokožke ľavého predlaktia. Hodinky ukazujú, že už dávno mal byť v hrade vo Veľkej sieni na večeri, ale nemohol tam ísť, kvôli nej. Opäť si ľahá na zem, ruky vkladá pod hlavu a pomaly zatvára oči, ponára sa do sveta kde je iba on sám spolu s...

,,Severus?!

Hlas akoby prichádzal z veľkej diaľky, ale predsalen otvorí obe oči a zahľadí sa do tých jej mandľových. Ako je možné, že ju nepočul prichádzať? Žeby zaspal? Jediný pohľad na ručičky hodiniek mu stačí na to, aby si overil, že je to tak.

Pozrie hore, stále tam nad ním kľačí bez pohybu, zavrtáva sa do jeho tváre tými očami, odvrátim pohľad. Ona čaká, čaká na vysvetlenie. Vysvetlenie, ktoré jej nemôže dať alebo môže no nechce. Nechce jej ublížiť, nedokáže jej povedať, že celé tie dni sa vyhýba jej spoločnosti, že nemá čas preto, lebo...Proste preto. zase bude musieť klamať.

Nie dnes už nie, musí jej povedať pravdu, ona si to zaslúži, ona jediná.

,,Ahoj Lil, čo tu robíš tak neskoro?" na tvári mám úsmev, v očiach nerozhodnosť a v srdci...bolesť?

,,Otázka by skôr mala zniet, čo tu rpbíš ty, o takomto čase sám. A mohla by som k tomu prihodiť otázky ako; Prečo ma ignoruješ a prečo sa mi vyhýbaš? A neskús mi tvrdiť, že si nemal čas lebo si mal veľa učenia!" zamračila sa po tom, čo jej pohľad skĺzol na moju tvár.

V ten moment som si to uvedomil, toto ma zabíja!

,,Porozprávame sa...,"

,,Porozprávame?" zopakovala zaskočene. neni to zrovna niečo, čo by som čakala...Zvlášť nie od teba.

Prevrátil som očami, viem, že to neznáša, ale nemohol som si pomôcť.

,,Sľúbiš mi, že budeš veriť všetkému, co ti poviem a nebudeš ma prerušovať?

,,Iba pokiaľ mi tu nebudeš vykladať niečo o tom, že nemáš na mňa náladu, pretože tomu neuverím!!" kútiky úst sa jej trochu roztiahli. Miloval som jej úsmevy, vždy boli také cháapavé. Uvidíme či pochopí aj toto.

,,Lily, toto nie je sranda," zastonal som.. ,,Prisahaj, že si nebudeš myslieť, že som sa zbláznil."

,,Dobre, dobre. Mám si k tomu radšej sadnúť?"

,, Veď už sedíš!"

,,Aha, vlastne hej, pokračuj."

Pritlačil som si prsty na spánky a pokúšal sa ukľuniť. Hovoriť o tom bude ako keby som mal tým všetkým prejsť ešte raz.

P.S je to moja prvá poviedka a jej prvá časť je trochu kratšia..musela som to seknúť tu, inak by to nebolo až tak dávalo zmysel :D...tak komentujte...a napiste ci mam pokracovat :)

[ » na začiatok « ]