Kapitola:
Pridaná: 4.7.2009, 20:53:03
Čítaná: 1781×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: ...
Stručný dej: ...

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Kapitola: 1 » Posol smrti 2 » Nástupca 3 » Mrhanie 4 » Zbohom 5 » Spolu

Neodišiel, zostal a hľadel na ňu. Nemohol, ale tak chcel... Lenýe keby sa jej dotkol, bolo by to, akoby sa jej dotkla Smrť. A ona by stratila všetko, čo jej matka pridelila.

Nevedel, čo urobiť, tak tam len stál a hľadel na ňu. Bola krásna ako vždy. Lúče zapadajúceho slnka jej pozlátili vlasy a pokožku. Vyzerala ako víla...

„Snape!“ ozval sa bezvýrazný výkrik. Zvrtol sa. Niekoľko metrov od neho stála Smrť.

„Máš prácu,“ upozornila ho, kráčajúc k nemu. Sklonil hlavu a odišiel za mŕtvym študentom.

Studený vzduch zmizol a Diana otvorila oči. Prečo nezostal dlhšie...?

Pred ňou sa objavil mladá žena v bielych šatách. Jemné bledé vlasy jej v tom jemnom vánku viali a aj napriek tomu, že už nebolo teplo ako na poludní, bola bosá.

Diana vystrašene cúvla.

„Už?“ zašepkala. Žena pokrútila hlavou.

„Neprišla som ťa zobrať za sebou. Chcem ťa len o niečo poprosiť.“

Diana si uľahčene vzdychla. Keby teraz odišla...

„Keď som ťa sem vrátila a dala ti život, dala som ti schopnosť zabiť a zahľadiť stopy. Vtedy som však nevedela, ako hojne budeš zabíjať. Diana, pre teba nie je smrť nič, lenže hranica medzi životom a smrťou je krehká a ty narúšaš dlho budovanú rovnováhu. A čo sa stane, keď prestane stíhať?“

Diana zahanbene pozrela do zeme. Nemyslela na tieto veci, snažila sa nevšímať si ich.

„Žiadam ťa, aby si už nevyhľadávala prítomnosť Severusa Snapa. Ak zabiješ viac ako jedného muža týždenne, odoberiem ti tvoje schopnosti. Budeš obyčajná mukelka. Úplne.“

Rýchlo na ňu pozrela, no prikývla. Nenávidela sa za svoju túžbu, ktorá ju tak ovládla, ale milovala ten chlad rozliehajúci sa v jej vnútri a preto neľutovala.

„Rozmiem. A keď sa naskytne zvláštny prípad?“

„To sa uvidí podľa situácie. Ale neprejde ti zneužívanie tvojich schopností.“

„V poriadku. Je to všetko? Som unavená.“

Smrť to mala vo svojej existencii ťažké. Smrťou sa stala v roku 500 p n l a to preto, že Smrť pred ňou zabil vlastný manžel. Dôvod, prečo by kvôli láske nikto nemal porušovať pravidlá. Zaprisahala sa, že sa nikdy nezamiluje, že nijaké city nebude nikdy prejavovať. Napriek tomu mala tú smolu, že ju zviedol mladý posol. Mal krásne zelené oči a silno čierne vlasy, čo však nebolo nič v porovnaní s jeho šarmom a inteligenciou.

Jej dcéra po ňom zdedila drzosť a ambicióznosť. Až priveľkú. Chcela mať viac moci ako mala, chcela byť mocnejšia. A jej mama musela zakročiť.

A dnes stojí pred veľmi zaujímavým rozhodnutím. Už dávno si všimla Dianin záujem k tomu čiernovlasému chlapcovi. Ani nevedela, že už je to zrelý muž. Ani len si neuvedomila, že je to práve on, čo spojuje svety, v ktorých posledný rok žila. Že práve on je ten, kvôli ktorému tu zostávala. Podstúpila peklo, aby ho mohla raz za pár mesiacov stretnúť, pričom sa k sebe správali ako rozhádané psy. Vtedy si nebola istá, čo medzi nimi je, ale teraz si uvedomila, aké jednoduché to bolo. Celý čas to mala pod nosom a neuvedomila si to...

Diana stála za stolom, okolo ktorého boli pousádzaní členovia spoločenstva. Upíri chýbali, Tak ako pred týždňom, aj teraz sedeli vlkolaci spolu, pri nich boli po upíroch voľné miesta a oproti nim ľudia. Katie zazerala cez stôl na Toma a naopak, on blýskal pohľadom po nej.

Luna, naopak, bola naklonená cez stôl a držala napriahnutú Deanovu dlaň.

„Ste zase spolu?“ spýtala sa Diana bez záujmu tých dvoch. Prikývli a usmiali sa.

Katie na chvíľu odtrhla pohľad od Toma a pozrela na ich spojené ruky. Na malú chvíľu jej oči posmutneli, no keď sa zahľadela naspäť na Toma, opäť boli nevraživé.

„Zrejme ste si všimli, že v poslednej dobe málo zabíjam,“ začala Diana. „Odchádzam.“

Nikto sa ani nepohol. Buď boli zarazení, alebo sa ich tá správa nijako nedotkla.

Prvý sa ozval Neville.

„Prečo?“

„Už nemám tie schopnosti, vďaka ktorým sme boli tak úspešní. Nemám nič, čo som mala a prečo a prečo som tu bola. Nechávam to na vás.

„Najprv upír a teraz ty?“ otočila sa na ňu Katie.

„Nechaj ju, keď tu nechce zostať, nemáš právo ju súdiť,“ zahriakol ju Tom. Pomaly sa na neho otočila, pohľadom by aj vraždila.

„Si neobjektívny.“

„A ty chceš ako vždy všetko riadiť a súdiť.“

„Len nechcem, aby sme zostali len piati!“

„Nevieš počítať?“ zasmial sa.

„O chvíľu zrejme odídu aj Luna a Dean a potom ostatní a...“

„A zostanem tu sami?“ dokončil ticho.

„Teraz tu nie sme sami,“ rovnako ticho odvetila ona.

Kým sa hádali, nakláňali sa cez stôl, no teraz sa mlčky opreli na stoličkách. Ostatní sa tvárili, že nič nepočujú. Diana prelomila ticho.

„Chcela som vám to len oznámiť. Odchádzam, dom je váš.

Postavila sa. Ostatní tiež.

„Dovidenia. Alebo... Zbohom.“

„Tom!“

Za mužom kráčajúcim v tme bežala mladá žena. Dobehla ho a chytila za vlajúci plášť.

„Tom!“

Zvrtol sa a zablýskal po nej očami.

„Nechaj ma, Katie,“ zavrčal.

„Nenechám,“ odvetila tvrdohlavo.

„Nebuď...“

„Hlúpa?“

„Hey.“

„Som! Nie, bola som! Bože, vypočuj ma!“ zavolala, keď sa jej vytrhol a kráčal ďalej.

„Choď preč! Odíď, keď sa ma tak bojíš!“

„Ale ja sa ťa nebojím, Thomas!“ zakričala.

„Tak by si sa mala začať!“

Znovu sa za ním rozbehla, no on sa zvrtol, vystrel ruku a skočil po nej. Pritlačil k stene jedného domu s rukou na jej krku, no hneď ju pustil. Spadla a rozkašľala sa.

„Tak vidíš! Som zlý.“

„Nie si zlý!“ zachrčala a horko - ťažko sa postavila. „Thomas, mne je to fakt ľúto! Nechcela som... Vtredy...“

„Mala si pravdu. Som vlkolak, život so mnou nie je možné.“

„To som... Len som sa bála, strach zanietil môj úsudok.“

„Lenže tvoj strach bol oprávnený! Pochopil som, že ja by som nemal mať rodinu, nemal by som vystavovať ľudí nebezpečenstvu!“

„To je BLBOSŤ! Pochopila som, Tom! Si človek, len v ten jeden deň... Aj na to sú ale lieky! Elixíry!“

„Myslíš, že to neviem? Dopujem sa nimi každý mesiac!“

„Ale nezmení sa to, ak budeš žiť normálne! No tak, Thomas!“ po líci jej stiekla slza.

„Choď preč, Katie, a nájdi si niekoho, kto za to stojí.“

„Čo ak nechcem? Čo ak chcem teba?“

„A to odkedy?“

„Nehraj sa so mnou!“

„Som vlk.“

„To znamená, že sa so mnou môžeš zahrávať? A ty si myslíš, že...?“

„Že čo?“

Pristúpila k nemu a pohladila ho po líci.

„Neodháňaj ma,“ poprosila ho.

„Prečo?“

„Mám ťa... Ľúbim ťa.“

Videla, že nevie, čo má robiť, a tak si stúpila na špičky a pobozkala ho, teda skôr si o neho jemne obtrela pery.

Odtiahla sa od neho.

„No tak, Tom.“

„Ľúbim ťa,“ zašepkal. A preto ti hovorím - odíď odo mňa. Zabudni.“

Zložil jej ruku zo svojho líca a odišiel do tmy.

„Ja ťa len tak nenechám...“ zašepkala zlomene.

Netrvalo dlho a... Thomas a Katie sa prebudili vedľa seba.

Ja viem, zas vlkolaci, ale poznáte ma! Neodpustím si ich... chcelo by to Remusa. Neboooojte, nebude tam :D

[ » na začiatok « ]