Kapitola:
Pridaná: 30.6.2009, 01:23:28
Čítaná: 1809×
Hodnotenie: (počet hlasov: 6)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Serena Snapeová, Oscar Lupin, Bianca, Snape
Stručný dej: Osud si nevyberieš a často krát ti neostane nič iné, len sa s ním zmieriť... alebo bojovať? Záchrana jedného vlkolaka a upírky alebo dve beštie sa snažia zachrániť tú druhú namiesto toho, aby sa vzájomne zabili.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, romantika, tragédia

Kapitola: 1 » Prefektka 2 » Tréning guráže 3 » Ako sa patrí 4 » Nenávidení predkovia 5 » Myšy alebo žabky? 6 » Šťavnaté úplatky 7 » Večera 8 » Prebudenie 9 » Nájdená nádej 10 » Liek na rany 11 » Krásna, sebecká, moja

Ráno sa Serena zobudila v cudzom prostredí. Nikde necítila vôňu ľudskej krvi, len spálenú srsť a to ju okamžite vyhodilo z postele, kým si stihla uvedomiť, že ten pach pozná. Obzrela sa okolo seba. Nikdy nevidela túto miestnosť, ale jej štýl poznala a domyslela si, kde je. Pri jej posteli na stoličke sedel Oscar a sledoval ju.

„Dobré ráno,“ pozdravil ju.

„Prečo som tu?“ spýtala sa namiesto pozdravu.

„Neviem, či to tak ešte je, ale priviesť zakrvavené spiace dievča do klubovne plnej detí bolo kedysi veľmi nezvyčajné.“

„Mohol si ma nechať niekde ležať...“

„Nechal. Tu.“

„Ale... Prečo to robíš, Oscar? Nevyspal si sa, plachty budeš mať, teda máš od krvi a bude tu aj môj pach.“

„Vyčítaš mi snáď, že som ťa nechal vyspať?“

„Vyčítam ti... Že ťa nechápem!“

„Doteraz ti to nevadilo.“

„V niektorých veciach mi to vadí! V niektorých, ktoré som doteraz nemusela riešiť!“

Presunul sa zo stoličky na posteľ a keď sa odtiahla, chytil ju za zápästia.

„Aké veci?“ trochu ju k sebe pritiahol. Šuchla ešte nohou, ale inak sa nesnažila utiecť.

„Veci... Ktoré si praješ?“ spýtal sa a viac si ju pritiahol.

„Veci, ktoré nechápeš sama u seba?“

Vykrútila sa mu a odtiahla sa od neho. Vykĺzla na zem a odišla.

„Počkaj!“ vstal a šiel za ňou, no to sa už zabuchol vchod. Prestrelil to a vedel to. Lenže chcel, aby Serena pocítila to, čo cítil v jej prítomnosti on, nech to bolo čokoľvek, lebo ak je to niečo aspoň podobné lásky, môže ich to zachrániť.

Serena zistila, že spala dva dni. Večer chcela ísť za Oscarom, no nenašla dobrý dôvod. Vlastne nenašla nijaký dôvod a to ju znepokojovalo. Nechápala, prečo chce Oscara vidieť, ešte keď sa správala tak hlúpo.

Nakoniec predsa len šla. Rozhodla sa porozprávať s ním o všetkom. Po večeri, na ktorej chýbal, prišla k jeho bytu a chystala sa povedať heslo, keď sa portrét sám odklopil a v ňom sa objavil Oscar.

Ráno si to Serena nevšimla, no Oscar vyzeral horšie než zvyčajne. Mal slabé kruhy pod očami a celkovo vyzeral dosť zle.

„Čo chceš?“ spýtal sa rovno.

„Chcela som s tebou hovoriť, ale...“

„Prepáč, ale teraz... Je spln.“

„Aha... Prepáč, zabudla som. Tak inokedy.“

„Poď so mnou,“ chytil ju za pažu a viedol ju hradom.

„Pozri, ráno som bol mimo. Hrabalo mi a bol som... Ako som už povedal, mám... V sebe zviera stále viac.

„Nemusíš sa mi ospravedlňovať. Chápem to. Ty mi prepáč, že som to nevedela pochopiť vtedy. Musí byť ťažké mať pri sebe dievča, keď sa s tebou deje to, čo sa s tebou deje.“

„Vďaka za pochopenie.“

Bez slova sa od seba oddelili pri vchode a Oscar sa stratil v hmle.

Serena sa s otázkou zloby pasovala tak dlho, že ju nechala vyhrať. Nezaujímalo ju už nič, keď dovolila svojmu skrytému „ja“ prejaviť sa, chcela to urobiť dôkladne. Začala sa starať len o to, aká je, ako pôsobí na iných, a nezaujímalo ju dianie okolo.

Teraz to bolo iné. Po dlhej dobe konečne myslela aj na iné veci ako na pomstu samej sebe.

A to v nej prebudilo bolesť.

Začalo sa to v tú noc cez spln. Telo jej začalo horieť, bolela ju hruď.

Opäť nemohla spať, tentoraz jej to nedovolili bolesti. Tie skončili až nadránom. Spolu s nimi však prišla ťažoba okolo nebijúceho srdca a zdalo sa jej, že sa zväčšuje.

V ten deň si uvedomila, že ľudská krv ju už tak neláka. Konečne sa mohla slobodne pohybovať.

Oscar chýbal na vyučovaní aj v sieni, čo ju neprekvapovalo. Išla za ním večer.

Tentoraz vyzeral lepšie ako počas návštevy, keď zistila, čo je. Nemal zlomený nos, a vlastne nijaké viditeľné poranenia na tvári. Horšie na tom bola jeho noha. Práve keď k nemu prišla, bol len v tričku a slipoch a ošetroval si ryhu na pravom stehne. Ťažoba na srdci zosilnela.

Bez slova si kľakla k jeho nohám, vybrala z balíka vreckovku a začala mu ranu čistiť.

„Nerob to,“ nakázal jej. „Serena, nerob to,“ odtiahol jej ruky.

„Počkaj,“ vykrútila sa mu a opäť mu čistila nohu.

„Daj mi niečo na desinfekciu,“ požiadala ho. Postavil sa a odišiel. O chvíľu sa vrátil s fľaškou čírej hnedastej tekutiny. Sadla si a rozotrela mu ju do rany, pričom syčal.

„To si si urobil sám?“ spýtala sa.

„Ani Boh nevie. Ja, iné zviera, možno som sa porezal... To je už teraz jedno.“

„Mal by si sa k tomu stavať menej ľahkovážne.“

„Ako ty?“ usmial sa. „Dnes v noci mi bolo veľmi zle.“

„Aj mne.“

„Ktovie prečo.“

„Ktovie.“

„Nechaj ma tak.“

„Nenechám.“

Šibla po ňom pohľadom a ďalej sa venovala jeho nohe.

„Nie je to preto, že by si ma nepriťahoval. Stále mám pred očami situácie, v ktorých si mi pomohol. Ale nemôžem sa zbaviť pocitu, že si niečo medzi mojím priateľom a príbuzným. Neviem ťa vnímať sexuálne. Môžem si predstavovať veľa vecí, ale nikdy nie s tebou.“

„Aj ja to tak cítim. Lenže mňa to tak neblokuje. A čím dlhšie som sám, tým intenzívnejšie je to. Nepotrebujem, aby si mi pripomínala náš vzťah, myslím naň vždy, keď sa na teba pozriem, no aj na stovku ďalších vecí, ktoré pri tebe nedokážem ovládať.“

„V tom sa líšime,“ postavila sa a zahľadela sa mu do očí. „Ja sa snažím tým obrazom vyhnúť a darí sa mi to.“

Zobral ju za ruku a pritiahol si ju.

„Už skončili tie časy, keď si mi dával pusu na dobrú noc,“ zašepkala.

„Máš pravdu. Už nemáš sedem.“

Odtiahla sa od neho a odišla. Nohy sa jej ešte chvíľu chveli.

Prišla aj na druhý deň. Nikde v hrade sa už neučilo, nemala čo robiť a vedela, že Oscar je na tom podobne.

Chvíľu na neho musela čakať uňho. Keď prišiel, trochu kríval a vyzeral namrzený. Sadol si k nej.

„Chcel som si zacvičiť, ale tá mizerná noha mi to nedovolí,“ oznámil jej, keď vošiel do bytu.

„Nezapálilo sa ti to?“

„Nie, iba to hrozne bolí. Určite mi zostane jazva...“

„Jazvy sú sexy.“

„Nie som snáď dosť sexy?“

„Si až príliš sexy.“

„Aké lichotivé. Práve si si podpísala ortieľ smrti unudením.“

„Prečo?“

„Lebo naše rozhovory už nebudú môcť prebiehať. Naše erotické poznámky kedysi neboli problémom, ale teraz sa menia na zbrane hromadného ničenia.“

„Nemusí ti byť ľúto... Aspoň si to už konečne ty.“

„Myslíš? Možno sa správam normálne, ale ak to na mňa opäť skúsiš, nenakopem ťa do gulí.“

„To je výzva.“

„To je vyhrážka. Ešte nie som tá stará Serena, ktorá si z tvojich pokusov nič neurobí... Odtiahni sa zase späť.“

Odtiahol sa tie dva centimetre, ktoré sa k nej posunul.

„Kto by povedal, že budeš taká netýkavka? Človek aby sa ťa bál aj dotknúť. Hádam by si ma nezažalovala.“

„Zdá sa ti, že nechám za seba niekoho riešiť svoje problémy? A nechať tak vinníka ujsť pred mojím trestom?“

„To by som si nedovolil tvrdiť. Ale tvojho trestu by som sa nebál.“

„No to by si sa čudoval.“

„Ty máš trest aj na svojich smilných priateľov?“

„Vymýšľam ich po nociach.“

„Viem o zaujímavejších aktivitách, ktorým by si sa mohla vtedy venovať.“

„Prestaň!“ zarazila ho odrazu. Cítila, že je toho na ňu priveľa a keby opäť niečo skúsil, už by sa neudržala. Vstala.

„Musím ísť.“

„Počkaj, čo je?“

„Nič, len mám prácu,“ vycúvala z izby a odišla.

Na druhý deň išla za ním opäť. Tentoraz bola pripravená a nebála sa, a tak keď vošla, nevyhodilo ju z miery, že si opäť čistí ranu. Hojila sa rýchlo, ale vytekal z nej hnis.

„Ty si to schválne čistíš teraz, že?“ spýtala sa a opäť si k nemu kľakla.

„Samozrejme, túžim po tom, aby si mi otierala hnis z nohy. Aké erotické.“

„Zaujímavé, že stále hovoríš o erotike, ale nikdy nie o romantike. Mám to chápať tak, že som vhodná len do postele?“

„Nie, ale toto nie je o láske. Priťahuješ ma ako žena. Ty ma snáď miluješ?“

„To som nepovedala. Len to vyznie tak... Surovo.“

„Keby som bol surový, už dávno by som ťa mal.“

„Myslíš, že by som sa neubránila, keby si ma chcel znásilniť?“

„Ty si ešte nebola,“ prešiel jej prstom po líci. „Sama s nadržaným chlapom.“

„Som stále s nadržanými chlapmi. Prečo?“

„Taký chlap má neskutočnú silu. Nemala by si šancu.“

„Len to skús,“ silnejšie mu pritlačila do rany, až musel zaťať zuby.

„Až sa tak stane,“ upozornil ju. „A stane sa tak, nedovolím ti ujsť.“

„Si si príliš istý. Ak by sa tak stalo, našla by som si bod tvojej zraniteľnosti.“

Zdrapil ju za ruky, vytiahol ku sebe na kolená a posadil ju. Prekvapene pozrela na jeho nohu, na ktorej sedela, no Oscar nedal najavo nijakú bolesť.

„Ty nevieš, čo chlap znesie. Každý mesiac si sám spôsobím hlboké rany, zvykol som si na bolesť. Na tvojom mieste by som si zaobstaral nôž.“

„Buď si istý, že zaobstarám,“ šepla. Naklonil sa k nej a obtrel jej pery o svoje. Odtiahla sa, no za ruky, ktoré jej stále držal, si ju pritiahol a pobozkal ju. Pritiahol si ju bližšie a nedovolil jej ujsť.

Keď sa prestala odťahovať, oprel sa dozadu o operadlo gauča a ďalej ju bozkával. Pocítila tlak v jeho rozkroku a odtiahla sa od neho.

„Nemôžem,“ zašepkala a postavila sa, s trhnutím rúk. Vybehla von, kde sa musela oprieť o stenu. Oscar na gauči zavrel oči a kopol do stola. Fľaška s dezinfikačným prostriedkom spadla na zem a rozliala sa nad koberec.

Celý hrad sa pripravoval na večernú koncoročnú oslavu. Serena si nebola istá, či na ňu chce ísť. Vadilo jej priveľa ľudí a bolo jej zle. Ťažoba okolo srdca sa ešte zväčšila a postúpila do celého tela. Krv jej oteplela a pálila ju pod chladnou pokožkou.

K večeru bolesti ešte zosilneli. Bola nútená zostať v posteli. Nevedela, či je to možné, ale dostala horúčku, zrejme z tej teplej krvi. Biancu poslala na večeru a sama sa zababušila do perín, lebo jej bola zima.

Jednu horúčku vystriedala druhá, silnejšia. Striedavo ju zalieval chlad a horúčava, takže sa striedavo odkopávala a prikrývala. Po hodine už nemala silu ani zdvihnúť perinu, triasla sa a všetko ju bolelo. Celé telo ju pálilo, žily akoby sa jej otvárali. Srdce jej išlo prasknúť.

A potom to prišlo. Jej telom otriaslo zadunenie, vychádzajúce z jej hrude. Celé telo jej zahorelo, nadvihla sa na posteli a vykríkla od bolesti. Prišlo ďalšie zadunenie a ďalšie horenie. Každá čiastočka jej tela sa rozhorela ako fakľa. Ťažko sa jej dýchalo a boleli ju pľúca.

Začala sa neovládateľne triasť, skopala zo seba perinu a začala sa zvíjať.

Trpela celú noc. Keď zasvietil do spálne prvý slnečný lúč, všetko prestalo. Serena prudko dýchala a celé telo ju bolelo, no už necítila nijakú páľavu. Vedľa nej sedela Bianca a Oskar a ten vyzeral tak zle, ako ešte nikdy.

Keď Serena prekonala počiatočný šok, uvedomila si, že niečo je iné. Cítila sa otupená, obyčajná. Necítila krv ako zvyčajne, len pot. Ale cítila svoje srdce. Silné, pokojné a pravidelné.

Bol to najkrajší pocit na svete.

Oscar sedel na stoličke, sklonený, opieral sa o kolená lakťami a pozeral na ňu podliatymi očami.

„Prosím ťa, nechaj nás samých,“ požiadal Biancu bez toho, aby na ňu pozrel. Odišla a zatvorila za sebou dvere.

„Bianca ma zavolala pred desiatimi minútami. Kričala si a zmietala sa v horúčke. Mala šťastie, že u mňa to práve skončilo.“

„Čo sa stalo?“

„Myslím, že niečo, čo sa stalo prvý krát v histórií. Stali sme sa ľuďmi.“

„Ale... Ako?“ nechápala.

„Zamilovali sme sa.“

„To je len tvoja hypotéza, však?“

„Nie, je to fakt. Bol som za riaditeľmi a tí mi povedali, že jediná možnosť, ako sa stať človekom, je spojiť svoju dušu aj telo s upírom. Nikdy sa to nestalo, lebo ešte nikdy sa upír nezamiloval do vlkolaka a naopak, takže si neboli istí. To, čo sa včera stalo, zrejme muselo byť to spojenie, tela a duše.“

„Aha, ty si si myslel, že len sex má tú magickú silu, čo? Preto si to robil...“

„To, čo sa stalo, sa mohlo stať len za vzájomnej lásky.“

„Mala by som byť vďačná, čo? Čo sa to so mnou vlastne dialo?“

„Zovrela ti krv a rozbúchalo sa ti srdce, celé tvoje telo ožilo, orgány začali pracovať, vitálne funkcie sa obnovili. Mne sa, naopak, prečistila krv - ranou v nohe mi vytiekla zlá krv a nahradila ju čistá.“

Serena sa pozrela na jeho nohu. Celú roztrhnutú nohavicu mal krvavú a aj na topánke mal fľaky. Odhrnula dva pásy pretrhnutej látky a objavila skoro neporušené stehno.

„Zahojilo sa to asi pred minútou. Hrozne to svrbí.“

„Kam si dal krv?“ spýtala sa.

Gauč je od nej celý, ale potom som ju nechal tiecť do misiek. Sedem a pol litra. Budem ju predávať ako ochranu pred upírmi.“

[ » na začiatok « ]