Kapitola:
Pridaná: 18.6.2009, 15:04:54
Čítaná: 1894×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Elaenna, princ Rewards, čarodej Goldeye
Stručný dej: Príbeh obyčajného dievčaťa menom Elaenna, ktoré sa vďaka snu dostane do zázračného kráľovstva. Stretne tam princa Rewardsa, ktorého už predtým videla v sne a spolu musia nájsť bájny poklad, aby kráľovstvo prežilo.

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Sen 2 » Nový svet 3 » Večera s princom 4 » Záhadná vražda 5 » Poklad 6 » Stratení v lese 7 » Čarodej Goldeye

Obaja nadránom zaspali. Celú noc sa zhovárali a vymýšľali rôzne problémy, ktoré by im mohol poklad vyriešiť.

Nasledujúce ráno ich všetko bolelo, cítili každý kameň. Princ vyzeral naozaj veľmi čudne, pretože bol zablatený a nevyspatý- to sa k nemu vôbec nehodilo. Na tvári mal smutný výraz zúfalého psíka, ktorý si nevie spomenúť, kam zahrabal kosť. Elaenna na tom nebola o nič lepšie. Nebola bohvieako zhovorčivá. Bola hladná a unavená. ,,Všetko bude v poriadku´´ donekonečna opakoval Rewards a na piaty pokus sa mu podarilo zložiť deku. ,,...naozaj...bude to v poriadku...´´

Elaenna sa obzerala okolo seba- všade samé stromy. Nič iné ani nečakala, vzhľadom na to, že boli v lese. Vytiahla mapu. Na jej prekvapenie, nijaká mapa na pergamene nebola- ale jasnočervená šípka, ktorá ukazovala na severovýchod od miesta, kde stáli. ,,Tadeto!´´ zavelila Elaenna- psychicky vyčerpaný princ sa zľakol, potkol sa a spadol. Elaenna mu pomohla vstať a objala ho. ,,Máte pravdu, princ. Bude to dobré...´´

Vydali sa teda znovu na cestu. Slnko už bolo dosť vysoko na oblohe, aby Elaenna mohla povedať, že je deväť hodín ráno- pravdaže, nášho času.

Šípka stále ukazovala na severovýchod. Princ a Elaenna boli takí unavení, že už vôbec nevnímali krásny les okolo seba. Smäd ich ubíjal.

Keď konečne dorazili k akémusi jazierku, princ kašľal na dôstojnosť- oblečený skočil do vody. Elaenna si ľahla na breh rieky do mäkkej trávy a očami hľadala niečo, čo by sa dalo zjesť. Odrazu pred ňou z ničoho vyrástla jabloň obsypaná jagavo červenými jablkami. Ihneď si jedno odtrhla a zahryzla doň. Bolo veľmi dobré, šťavnaté a sladké. Už po jednom odhryznutí sa cítila sýta a plná energie.

Princovi jablká veľmi chutili. Rozložil na zem deku, poukladal do nej jablká a zabalil ich na cestu. Vyzeral ako obzvlášť mokrý a mladý Mikuláš s vrecom. Elaenna sa ponúkla, že jablká odnesie, no princ rázne odmietol.

,,Si dievča! Ja nedovolím, aby nejaké dievča otročilo, zatiaľ čo ja si budem vykračovať popri nej!´´

Šípka na mape sa pomaly ale isto menila na zlatú, čo pravdepodobne znamenalo, že sa blížia k cieľu.

Slnko zapadalo a Elaenna s princom boli práve na čistinke uprostred lesa. Rozložili Elaenninu deku, zjedli pár jabĺk a plánovali, čo bude ďalej. Svetla naokolo ubúdalo a na čistinu dopadla striebristá žiara mesiaca.

Odrazu začuli naokolo hlasy. Boli hrubé a chrapľavé, akoby zvieracie.

Kríkov sa vynorili- boli strapatí, malí a bosí, no naisto to boli oni- trpaslíci. Elaenna si nebola istá, či sa ich bojí alebo nie. Princ ju chytil za ruku, stiahol ju za seba, vzal najbližšiu palicu pripravený zaútočiť. Elaenna mu chcela už-už povedať, že to nemá cenu, keď tu zrazu začuli ďalší hlas- Elaenne bol veľmi povedomý. ,,Hej! Nechajte ich, priatelia! Čo nevidíte, že ste ich prepadli uprostred noci?!´´

Spoza stromov vyšla postava v dlhom plášti takmer bez vlasov, no zato s veľmi dlhou bradou a zlatými očami- čarodej Goldeye.

[ » na začiatok « ]