Kapitola:
Pridaná: 1.7.2009, 18:30:04
Čítaná: 3375×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Elaenna, princ Rewards, čarodej Goldeye
Stručný dej: Príbeh obyčajného dievčaťa menom Elaenna, ktoré sa vďaka snu dostane do zázračného kráľovstva. Stretne tam princa Rewardsa, ktorého už predtým videla v sne a spolu musia nájsť bájny poklad, aby kráľovstvo prežilo.

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Sen 2 » Nový svet 3 » Večera s princom 4 » Záhadná vražda 5 » Poklad 6 » Stratení v lese 7 » Čarodej Goldeye

,,Vitajte! Vidím, že môj...teda váš...sen fungoval! Nebojte sa, sú neškodní, iba tak...ehm...hrozne vyzerajú,´´ dodal čarodej keď videl, ako sa Elaenna vyplašene pozerá na trpaslíkov. ,,No a teraz, nedali by ste si čaj alebo kakao?´´

,,Radi!´´ odvetili princ a Elaenna jednohlasne. ,,Poďte teda ďalej, nestojme tu len tak!´´ čarodej dvakrát tleskol rukami. Elaenna sa nestačila diviť: nočná obloha- teda, aspoň to vyzeralo ako obloha- sa zrazu roztrhla ako opona v divadle, odhaľovala krásne krýštáľové dvere, stromy ustupovali nabok a na zemi sa začal rozvíjať koberec- nebol to obyčajný koberec ako tie naše, ale bol celý z kvetov. ,,No nebojte sa! Poďte!´´ pobádal ich čarodej a nahnal trpaslíkov dnu, aby išli pripraviť jedlo. Princ vzal Elaennu za ruku a obaja vykročili po koberci. Bol jemný, mäkký a bolo z neho cítiť rôzne druhy kvetov od výmyslu sveta. Keď prišli ku dverám, Elaenna si všimla, že koberec za nimi celý čas mizol a kvety z neho odlietali na trávu na čistinke, kde zostali, akoby tam rástli odjakživa. Dvere sa otvorili dokorán a odhalili nádhernú palácovú vstupnú halu. Nebola ako v obyčajnom paláci. Po stenách rástli úpony ťahavých rastlín, rástli na nich kvety, ba uprostred sály bol strom, ktorý slúžil ako schody. ,,Tadiaľto!´´ povedal čarodej, prešiel k stromu a otvoril na ňom dvere- ktoré by si inak ani neboli všimli. Viedli do kuchyne a jedálne. Tie boli rovnako čarovné ako vstupná hala. Kuchyňa bola na pohľad celkom obyčajná, no v jedálni lietali motýle, namiesto stoličiek boli pníky a stôl tvoril jeden obrovský hríb. Okolo hríba-stola bol jemný, mäkký trávnik-koberec. Elaenna bola tým všetkým nadšená. Ani si nevšimla, ako sa tvári princ. Sadli si k stolu a pozrela naňho. ,,Princ? Ste v poriadku?´´ spýtala sa a mala na to aj dôvod. Tváril sa zasnene a pozeral na ňu, akoby videl zlatom žiariacu vílu s jagavými očami. Dá sa povedať, že vyzeral, akoby bol veľmi silne zamilovaný. Čarodej sa zasmial: ,,Vidím, že motýle nenechali na seba dlho čakať!´´

,,Čo...motýle...oni sú jedovaté?´´ zľakla sa Elaenna a zahnala sa po jednom. ,,Nie! Len tie ružové so zelenými fliačikmi sú motýle tvárí. Keď ťa uhryznú, cit, ktorý sa v tebe prejavuje najviac, sa dvojnásobne prejaví na tvojej tvári,´´ vysvetľoval čarodej a Elaenna hneď vedela, čo to znamená... ,,Pane, už je to jedlo!´´ jeden s trpaslíkov začal ťahať Goldeyea za habit. ,,Výborne! Tak ho prineste! A bol by som zabudol...doneste aj sérum proti motýľom tvárí, nech sa aj princ pokojne naje...´´

Trpaslíci priniesli teplé kakao, sladké pečivo, maslo, džem a zákusky. Samozrejme, aj sérum. Princ ho vypil a o chvíľu sa už zase tváril normálne, hoci sa trochu červenal a nepozeral sa na nikoho, iba do svojho taniera. Kakao bolo vynikajúce. Jeho chuť sa nedá opísať slovami, iba ak by sa aj vám podarilo stretnúť Goldeyea. Keď sa dosýta najedli, (princ stále na nikoho nepozeral, zato červenal sa teda riadne, čo silne kontrastovalo s jeho zelenými očami) čarodej sa spýtal: ,,Pred ďalšou cestou by ste si mali trochu pospať..´´

,,Pred ďalšou cestou? Poklad nieje tu u vás?´´ začudovala sa Elaenna. ,,Nie, moja drahá. Aj keď...Už to nieje ďaleko. Teraz si však naozaj musíte pospať. Zajtrajšia cesta bude veľmi náročná a zrejme na nej nebudete sami...´´ viac však čarodej nechcel prezradiť (,,Ani mama vám nehovorí, čo dostanete na narodeniny!´´) a poháňal ich do postele. Zaviedol ich do ich izieb a kamsi sa náhle vyparil. Elaennina izba bola svetlá a na strope sa vznášali hviezdy a akýsi mini Mesiac. Posteľ s baldachýnom bola taká mäkká, že Elaenna sa na ňu hneď hodila. Premýšľala...Tak princ je naozaj zaľúbený...Odrazu dostala zlý pocit...čo ak nie do nej...? Čo ak mu niekde zohnali inú princeznú a jemu sa páči ona a nie Elaenna? V jej izbe začali cvrlikať cvrčky. Bolo to upokojujúce a Elaenna v momente zaspala...

[ » na začiatok « ]