Kapitola:
Pridaná: 29.4.2009, 18:13:19
Čítaná: 2418×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Lilly Elen Wolfmanová
Stručný dej: Možno niektorý poznáte moju poviedku Lilly. Toto je akési jej spracovanie, ale nebude to také ako predtým. Takže, tí, ktorí nepoznáte, pretrpte prvé trápne kapitoly, kým sa dostanem k podstate:) Ďakujem.

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Prológ 2 » Ani záškodníci nevedeli 3 » 24 hodín 3 » Od nôh až ku hlave 4 » (A ja viem? :)) 5 » Votrelec č. 755 6 » Koniec bezstarostnosti 7 » Ako dni bežali a jeden všetko zastavil

Ráno som prišla na to, kam chumáčik cestoval v noci- k Alexinej nosnej dutine. Radšej som si Dorážačku dala na plece , vzala knihy a putovala do klubovne. Bola ešte tma a nikto tam nebol. Rozložila som si veci na herbiológiu a začala sa (m)učiť. Po minulotýždňovom odpadnutí by bola príjemná zmena zabodovať.

V polovici biflenia látky, teda vlastne snaženia sa niečo naučiť, sa ozval dobre známy hlas.

„Ahoj.“

„Čau Chris. Čo tak skoro?“

„Nemôžem spať. A ty?“

„Musím sa učiť na herbiológiu“ *smutne som sa pozrela na hŕbu kníh pred sebou „Vôbec tomu nechápem.“

„Ak chceš, pomôžem ti.“ Nečakal odpoveď, lebo môj zúfalý výraz hovoril za všetko.

(M)učil ma asi dve hodiny a celá klubovňa sa zatiaľ zaplnila.

A vtedy vošiel ON. Bol to najkrajší chalan, podľa mňa, William. Sivé oči, hnedé nagélované vlasy, veselý úsmev. Zasnene som sa na neho dívala.

„Ahoj“ ľadovo ma z mojich snov zobudila Katie. V náručí niesla svojho kocúra.

„Kam ideš?“ spýtala som sa. Biely huňatý kocúr sa zahniezdil a zaprskal. Nemal ma moc v láske.

„Ale, idem von. Práve sa tam kúpe Thomas Sheep, a pri tom nemôžem chýbať. Vraj má rád mačky, tak beriem aj Zlatúšika.“ Tesnejšie si pritúlila kocúra.

No „Zlatúšikovi“ sa to asi nepáčilo, uhryzol ju do ruky a ubzikol.

„Ty Škrot! Už aj sa vráť!“ zakričala Katie a razom sa zmenila na nepoznanie- sálali z nej blesky a z cukrovej bábiky sa stala bosorka.

Od prekvapenia som zopakovala: „SKROT?“

Zlatúšik sa pri mojom zvolaní otočil a skočil na mňa.

Automaticky som si rukami zakryla tvár. Lenže to už nebolo treba, pretože Zlatúšil do zubov chytil Dorážačku a utekal preč.

„Ty vrah! Poď sem Killer!“ bežala som za ním smerom k východu. Potkla som sa o koberec a začala padať. Reflexne som sa niečoho zachytila. Konkrétne, nejakej ruky. Moja „opora“ to očividne nečakala a padla na mňa. Od bolesti som privrela oči. Všetci sa začali nahlas smiať. Dlho som sa musela premáhať, kým som sa odhodlala otvoriť oči a spoznala obeť naháňačky.

Bol to, ehm, William. Pozrel na mňa tými sivými očami a otvoril ústa a....

„Ahoj“ povedal a usmial sa „Ako sa máš?“

Myklo mi kútikmi úst. „Dobre“ /veď na mne leží najkrajší chalan školy/ .

Akoby vedel nad čím uvažujem, usmial sa. /PRE MERLINA! On má krásne zuby!/

No predsa- vážil niečo viac ako ja, a pomaly ma všetko začalo bolieť.

„Ehm... William... Môžeš prosím ťa, zliezť?“

Postavil a vtedy sa tam objavila Katie. Killera mala na rukách. Chumáčika v jeho papuly.

Na moje prekvapenie- prežil to. Teda chumáčik. No Killer po dnešnej príhode také šťastie mať nebude.

Zbalila som Dorážačku do vrecka a usmiala sa (trocha trápne).

Will žmurkol a odišiel. Ja som s blaženým úsmevom vyšla do izby.

Na Chrisa som celkom zabudla...

Niekoľko dní potom prebehlo v pokoji. Bola som v siedmom nebi, keď sa na mňa Will občas usmial a stačilo aby ma pozdravil a onemela som. Jednoducho, zabuchla som sa.

Dni šli až prišiel koniec októbra. Ako každý deň, aj dnes som obedovala s Alex vo Veľkej sieni. A ako na každom obede, Katie nám rozprávala svoje „vážne“ problémy. A tradíciou sa stalo, že ja a Alex sme sa na nej smiali. No jedna vec nebola až taká zvyčajná...

„S Danym sme boli sami v miestnosti, pod stolom, keď sme približovali a vtedy... Will!“

Pri tom mene som sa strhla „Katie, on vošiel dnu?“

„Will“ ukázala na mňa.

Zapýrila som sa a otočila. Stál tam William a žiarivo sa usmial. Katie si energicky napravila image a´la ružový cukríček.

„Ahoj“ pozrel na mňa.

„A-a-a-ahoj.“ Vykoktala som po chvíli ticha.

„Nechceš ísť so mnou na Helloweensky večierok?“ spýtal sa.

Pozrela som na neho ako hypogrif na novú jaskyňu „Č-č-čo?“

Pokrčil plecami „Ak si to chceš premyslieť tak...“

„NIE!“ prerušila som ho hysterickým výkrikom. „Teda áno!“ ďalší výkrik.

Zatváril sa zmetene.

Rýchlo som pokračovala „Áno, chcem ísť na ples, nie, nechcem si to premyslieť.“

Znova sa usmial. „No dobre.“ A odišiel.

No ja som sa usmievala viac. A nie len vtedy. Od toho dňa, pondelka, som sa vznášala v oblakoch.

„Lilly, ty ideš na večierok s... Willom?“ s nadvihnutím obočím sa spýtala Angela.

„No, áno“

Zablyslo sa jej v očiach a zamračila sa.

„Čo sa ti na ňom nepáči?“ naštvane som na ňu vyskočila.

„Je to sukničkár a slušne povedané- debil.“ Chladno odvetila.

Očervenela som od hnevu „Veď ho ani nepoznáš!“

„A ty áno? Radím ti, nechoď s ním.“ Stále pokojne povedala.

„Pôjdem, s kým budem chcieť!“ zrevala som a behom šla do hradu. Slnko mi žiarilo na vlasy a jeho intenzita by sa dala porovnať s intenzitou môjho hnevu.

„Vypadáš perfektne.“ S obdivom som sa dívala na Alex. Mala na sebe dlhé bordové šaty a bola dokonale nalíčená.

„Ďakujem“ mierne sa začervenala. Potom sa krátko usmiala a odišla. S Russom sa stretne pred Veľkou sieňou, ako nadšene hovorila.

Ja som sa vrátila k mojim tyrkysovým šatám. Vybrala mi ich Angela, kvôli mojím očiam, ako vysvetľovala, a blonďavou hrivou.

Pomaly som schádzala dole schodmi. Will už čakal a usmieval sa. Chytil mi ruku, pobozkal ju (asi je od muklov) a ťahal ma preč.

„Mám nový oblek. Je od VERČÁRIHO.“ Povedal a podľa odmlky a výrazu čakal odpoveď.

„Pekný“ moja stručná odpoveď, lebo mňa oblečenie nikdy nezaujímalo. Muklovské secon-handy a ČARY-HANDRY mi úplne stačili.

On však nebol s mojou odpoveďou spokojný. Zvraštil obočie a spustil dlhý monológ. „Stál štyridsať galeónov. Chápeš, kvalita je kvalita“ veľavýznamne na mňa pozrel.

Rozpačito som mlčala a nevedela čo robiť.

Sieň bola už plná, sadli sme si na dve posledné miesta. Ako na zavolanie sa postavil Slughy (zástupca McGonagalky).

„Vítam vás na Helloweenskom večierku. Dobre sa bavte!“ /Na neho krátka reč./

Nechcela sa mi len tak sedieť, preto keď pustili valčík, otočila som sa na Willa „Ideš tancovať?“

Zamračil sa „Nie. Nechcem si pomačkať oblek. Nie si smädná?“

/Aspoň niečo/ „Trocha. Dala by som si tekvicový džús.“

„Tak prines aj mne!“ prikázal a priblbo sa usmieval na neďalekú skupinku dievčat.

Nahnevane som vstala a zobrala dva poháre džúsu. Keď som sa vrátila, Will práve koketoval s Bernie, bystrohlavskou stíhačkou. /Tak to teda nie!/ bez väčšieho rozmýšľania som do neho vodila jeden z pohárov. Willove oblečenie a Berniene šaty „mierne“ zmenili odtieň. Potom som sa rozbehla von.

Lovu zdar!

V budúcej kapitole bude aj dej... To je prekvapenie, čo?:D

Rollnička.

[ » na začiatok « ]