Kapitola:
Pridaná: 19.2.2009, 21:27:04
Čítaná: 2000×
Hodnotenie: (počet hlasov: 8)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Carmen McGreen, Alan McBeal, Kingsley, Martin, Johanna, Potter
Stručný dej: Príbeh o aurorke, ktorá sa nechtiac zaplietla do vyšetrovania vraždy mukelskou políciou. Spozná policajta Alana a udalosti naberú nový smer.. (nedokončená)

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Obvinená 2 » Prenasledovanie 3 » Lupienky z ruže 4 » Prijatie 5 » Hrebeň a päť pencí 6 » Osudná strata 7 » Úraz 8 » Večera 9 » Zlý sen alebo skutočnosť? 10 » Výkrik do prázdna 11 » Duch čarodejnice

Carmen sedela na posteli a lapala po dychu. Kingsley, ktorý bol vtedy pri dverách, k nej rýchlo priskočil a chytil ju za ruku.

„Upokoj sa.“ Hovoril upokojujúco.

Keď sa Carmen spamätala, obrátila sa ku Kingsleymu. Všimla si neznámeho muža a hneď si ruku vyšklbla z jeho zovretia.

„Kto ste?“ spýtala sa ho a pritom naňho vystrašene hľadela.

Po posteli sa začala od Kingsleyho posúvať. Netrvalo dlho a Kingsley videl iba jej štíhle nohy, ako jej ležia na posteli. Zadusil smiech a snažil sa tváriť vážne.

„Carmen to som ja Kingsley!“ vystal a obišiel posteľ, ale to už stále Carmen na posteli a snažila sa ujsť.

„Aký Kingsley?“

Bolo jasné, že po kúzle Obliviate je dezorientovaná. Okrem toho, bola pár dní v bezvedomí.

„Tvoj šéf. Poď sem. Neboj sa!“ natrčil jej ruku.

Carmen chvíľu váhala, ale potom jeho ruku prijala, zišla z postele a sadla si na ňu. Kingsleymu najskôr skĺzol pohľad na jej odhalené nohy, ale potom jej chytil ruky a pozrel jej do očí.

„Vieš kto si?“

Pokrútila hlavou. Kingsley si vzdychol. Typická Molly, keď je nahnevaná, tak má strašne silné kúzla.

„Si Carmen McGreen. Čarodejnica a jedna z vedúcich na ministerstve mágie na oddelení aurorov. A ja som tvoj šéf Kingsley Shackebolt.“ Dúfal, že to nie je priveľa informácii naraz.

„Mágia? Ja som čarodejnica? To čo je za nezmysel? Kde je Alan?“ spýtala sa ho vystrašene.

Nato prudko vstala a len v nočnej košeli bežala ku dverám.

„Carmen!“ Zakričal Kingsley, ale to už Carmen bežala po schodoch.

Bolo jej jedno, že je neupravená, že má strapaté vlasy a že je veľmi odhalená. Potrebovala nájsť Alana. Čo ak teraz niekde zomiera? Chce mu pomôcť, chce byť s ním! Musí byť s ním.

„Carmen! Už si sa zobudila? Si v poriadku?“ spýtal sa jej nejaký mužský hlas, práve keď chcela otvoriť dvere.

Prudko otočila hlavu a pozrela sa na muža, ktorý mal okuliare a čierne vlasy a na čele mal jazvu v tvare blesku. Videla, ako sa zapýril, keď ju videl v takomto stave. Pozrela sa na seba a zakryla si to, čo sa dalo, rukami.

„Kto ste?“ spýtala sa ho trochu prikrčená.

„Som Harry Potter. Tvoj kolega a tiež samozrejme člen Fénixovho rádu rovnako ako ty.“ Zamračil sa, „Carmen naozaj si v poriadku?“

„Harry, zlatko, s kým sa tam rozprávaš?“ spýtal sa nejaký ženský hlas.

Za mužom, ktorého nazývali Harry, sa objavila ryšavo vlasá žena. Bola trochu pri sebe a práve utierala jeden tanier. Keď zazrela Carmen usmiala sa.

„Ahoj, Carmen. Ako sa máš, si v poriadku?“ spýtala sa jej milo a popritom vtisla Harrymu do rúk tanier aj s utierkou, podišla ku Carmen a a jemne ju chytila za ruku a plece.

„A kto ste vy?“ spýtala sa jej Carmen.

„Som Molly Weasleyová, samozrejme pre teba Molly.“ Žmurkla na ňu, ale to ju už ťahala späť hore schodmi do jej izby, z ktorej práve vychádzal Kingsley.

„Kam si sa rozbehla, Carmen?“ spýtal sa jej.

„Chcela som odísť.“

„A kam?“ zamiešala sa do debaty Molly.

„Za Alanom.“

„Za tým policajtom?“ neveriacky sa spýtal Kingsley.

„Ty ho poznáš? Je v poriadku? Prežil to?“ začala sa Carmen vypytovať, vyvaľujúc oči na Kingsleyho.

„O čom to hovoríš?“ spýtal sa jej nechápavo.

„Carmen potrebuješ si pospať.“ Povedala upokojujúco Molly.

„Už som spala dosť!“ namietala.

„Molly, ja s ňou zostanem.“ Sľúbil Kingsley.

„Dobre, musím ísť uvariť obed.“ Povedala Molly, venovala ešte jeden pohľad Carmen a potom odišla.

„Sadnime si.“ Povedal Kingsley.

Carmen si poslušne sadla na posteľ. Kingsley sa rozhodol využiť príležitosť a v duchu sa uškrnul.

„Čo sa deje, láska moja?“ spýtal sa jej.

Carmen zdvihla jedno obočie, ale nechala to tak.

„Ide o Alana. Postrelili ho. A ja mu musím pomôcť.“ Povedala Carmen a nervózne sa jej natriasala noha a netrpezlivo pozrela na dvere.

„Alan, je v poriadku. Carmen, to sa ti iba snívalo, kým si bola v bezvedomí.“ Upokojoval ju Kingsley.

Carmen na neho pozrela so zdvihnutým obočím. Potom sa zamračila.

„Klameš, ja som tam bola! Videla som to!“

„Carmen...“

„Neuverím ti, pokiaľ ho neuvidím!“ stála si za svojim, vstala a pozrela naňho.

Kingsley vstal tiež. Podišiel k nej.

„Prečo myslíš na toho policajta? Čo si zabudla na mňa?“ spýtal sa jej smutne držiac ju za ruky.

Carmen bola zmätená. Nevedela, čo si má myslieť.

„O čom to hovoríš?“ spýtala sa ho zamračene.

„O tomto...“ povedal a začal ju bozkávať na pery.

Carmen to najprv šokovalo. Nevedela čo robiť. Kingsley ju medzitým stihol objať a privinúť k sebe. No ona miluje Alana, je to jej láska, muž, ktorého si vysnívala. Muž, ktorý bol iba jej, stvorený pre ňu...

Odtisla ho od seba, ale stále ju držal v objatí.

„Kingsley, ja...“

„Nič nehovor.“ Povedal smutne, „Obleč sa. Počkám ťa dolu.“

Ešte raz jej pozrel na pery a potom sa otočil a Carmen pozerala ako smutne odchádza, až kým jeho plášť nezmizol za dverami.

„Kam idete?“ spýtala sa prísne Molly Weasleyová, ktorá stála pri dverách, ruky mala založené v bok a v jednej držala varechu.

„Musíme ísť niečo vybaviť.“ Povedal Kingsley trochu vyhýbavo, „Neboj sa, so mnou bude v bezpečí.“ Povedal, keď uvidel Mollin pochybovačný pohľad.

„Ideme?“ spýtala sa Carmen, ktorá sa ponáhľala dole schodmi a teraz pozerala striedavo na Molly a Kingsleyho.

Kingsley otvoril dvere a umlčal Molly pohľadom, tá sa zamračila, ale nič nepovedala, iba sa otočila a bez pozdravu sa pobrala do kuchyne.

Carmen nasledovala Kingsleyho von. Zatvoril za nimi dvere a chytil Carmen za ruku. Tá sa prekvapila a keď pocítila taký zvláštny, taký... stláčajúci pocit. Odrazu sa obaja ocitli pred akousi budovou. Vyzeralo to ako nejaký fastfood. Carmen sa obzerala, keď v tom ho zbadala.

„Alan!“ vykríkla a utekala k nemu.

„Carmen, nie!“ vykríkol Kingsley, ale už bolo neskoro.

Okolo sa začali zjavovať muži v čiernych plášťoch, no ostatní ľudia, akoby ich nevideli. Obkľúčili ju. Carmen si ich najprv nevšimla, ale potom videla, ako sa k nej blížia a naťahujú k nej ruky a odmiestňujú sa s ňou. Alan si ju nevšimol, len nezaujato neprítomne kráčal ďalej.

„Alan!“ po lícach jej tiekli slzy.

Nevidel, nepočul...nič, čo by naznačovalo, že ju nejako zaregistroval.

Kingsley nestíhol pribehnúť, aby ju zachránil. Akurát skočil na miesto, kde predtým bola ona a desať smrťožrútov a uniesli ju. Zdvihol sa na kolená a pozrel sa na zem. Zlyhal. Neochránil ju...

„Alan...!“ozval sa zúfalý výkrik v Alanovej hlave.

Zastal a chytil sa za hlavu. V ušiach mu zaľahlo. spoznal ten hlas...

Carmen...

_______________***_______________

Ahojte!

Áno viem, že pomaly píšem. Ale chcem vám povedať, že nepíšem pravidelne, ako ste si už všimli a raz za čas tu niečo pridám...

pochopím, ak si to neprečítate, lebo naozaj dlho som nič nenapísala...ale asi znova TOTO TU rozhýbem...nech to má nejaký koniec...:)budem sa snažiť, áno?

Ešte raz sa ospravedlňujem za to, že tak pomaly píšem...sľubujem, že sa polepším...

Bernie

[ » na začiatok « ]