Kapitola:
Pridaná: 11.1.2009, 10:15:36
Čítaná: 1339×
Hodnotenie: (počet hlasov: 9)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Alison Sandersová, Sirius Black, Lilly Evans, ...
Stručný dej: Alison Sandersová je obyčajná čarodejnica, ktorá má to šťastie, alebo nešťastie, že chodí na Rokfort v tom čase ako slávna štvorka žáškodníkov...

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Alison Sandersová 2 » Nečakané priznanie 3 » Trapas! 4 » Nočná prechádzka 5 » Noir ange 6 » Príjemné nepríjemnosti 7 » Priznanie 8 » Všetkému je koniec! 9 » Nová priateľka 10 » Deň plný obáv 11 » Problémy 12 » Ako blesky z jasného neba 13 » Nový život, nový cieľ 14 » Nová Alison 15 » Rodinný poklad 16 » Marco Neux

Kapitola 15. Rodinný poklad

„ No tak, pán Wann, je to celkom slušná dohoda. Ja budem u vás pracovať bez nároku na plat, ale naoplátku chcem ja od vás malú izbu...“

„ Slečna Sandersová, pochopte vystačil som si tu doteraz sám. Prečo by som mal potrebovať nejakú pomoc?“ bránil sa majiteľ Deravého kotlíka.

„ Poviem vám to takto. Som študentka bez financií a bez domova ochotná pracovať zdarma v tomto... eh podniku, len za to, že by som tu bývala dva mesiace bez toho aby som platila nájom.“ Zdalo sa, že Alison už čoskoro Toma Wanna presvedčí. „ Ak to ale nebude prospešné tak ja odídem a ešte vám zaplatím aj nájom. Viem, že ste férový človek. Budem pracovať od rána od večera s niekoľkými dňami voľna.“ Nakoniec sa majiteľ Kotlíka podvolil. Alison dostala podkrovnú izbičku so starou posteľou , zaprášeným gaučom a nábytkom. „ Tak s týmto tu budem mať veľa roboty.“ Kufre a tašky položila na zem hneď vedľa dverí a usmiala sa. „ Ale aspoň to nemusím robiť ručne.“ A mávla prútikom na posteľ, ktorá mala hneď živšie farby. Prútikom sa namávala dosť vzhľadom na to v akom stave bola izba. Ku koncu, keď vymaľovala aj steny s únavou ľahla do postele.

Neležala tam ani päť minút, keď už jaj na dvere klopal Tom Wann.

„ Dáme sa do práce. Budete robiť servírku dobre?“

„ Jasné.“ Usmiala sa Alison. Keď len to tak to zvládnem ľahko. A naozaj práca jej išla od ruky. Usmievala sa na zákazníkov, a milo sa ich pýtala či si chcú ešte objednať ďatelinové pivo. Takto pracovala už dva týždne od rána do večera. Cez deň obsluhovala a večer po záverečnej upratovala. Sem tam do Deravého Kotlíka prispela svojou troškou a na stoloch už bolo bežné vidieť obrus a vázu s kvetmi. Prvý krát jej chcel Tom za vynadať, ale keď videl, že návštevníci sa tam cítia príjemnejšie zmĺkol a robil si svoju prácu ďalej tak ako Alison.

Tento týždeň mala Alison tri dni voľna a tak odcestovala z Londýna do Lutonu. Nevedela presne, čo tam chce robiť. Z ich domu zostala len akási zničená napodobenina, ale ju to tam stále ťahalo. Prišla na Lúčnu 36/4 a do očí sa jej tlačili slzy. Vchodové dvere boli vyvalené a roztrieskané na malé kúsočky. Okná boli povybíjané a rozbité. Na stenách boli tmavé fľaky po kúzlach alebo po krvi. Alison zvieralo srdce pri pohľade na rozbitý nábytok a zničené fotografie. Vyšla po schodoch hore do svojej izby. Nebola až tak zdevastovaná. No podľa toho ako tam bolo všetko porozhadzované usúdila, že niečo hľadali. Ale čo mohli hľadať u nej v izbe? Neskrývala nič iné okrem svojho denníka a ten stačilo skryť pred bratom. Obzerala sa okolo seba a našla denník. Zobrala ho do ruky a sadla si na zem. Listovala stránky, keď jej udrelo do očí, že okrem nej predtým denníček listoval aj niekto iný. Z denníka bola vytrhnutá časť stránky. Čo mohlo niekoho natoľko zaujať v jej denníku, že si to musel vziať so sebou? Nemala sa to však ako dozvedieť. Listovala v denníku ďalej a skoro pri konci našla papier, ktorý určite nebol z jej denníku.

Moja malá Alison,

Viem, už nie si dievčatko. V čase keď toto čítaš si možno aj dospelá. Neviem kedy prídu a čo sa stane. Mali by sme sa schovať, ale tvoj otec vraví, že by sme nemali utekať. Obaja s tvojim bratom sú ochotní bojovať proti Smrťožrútom. Bojím sa, že to nezvládnu. Síce chodili na Beauxbatons, ale nemyslím si, že to je až taká dobrá škola. Ale to nie je dôležité. Ak by sme to neprežili, choď za profesorom Dumbledorom a popros ho o malé zrkadielko. Som si istá, že Voldemort sa bude báť prísť za ním a nebude sa namáhať posielať za ním Smrťožrútov. Ale nikomu o ňom nesmieš povedať. Ani Lili ani Lucy či Amber. A neopováž sa vynášať ho mimo hrad! V tvojich rukách bude veľký poklad našej rodiny. Viac ti už povie Dumbledore. Veľa šťastia miláčik. Dávaj si na seba pozor.

Ľúbime ťa a vždy budeme. Mama

Alison stekali slzy po tvári. Utrela si ich a papier schovala do vrecka. Nevedela či sa má hnevať alebo smiať nad ľahkomyseľnosťou jej príbuzných. Nechcela však na tom pochmúrnom mieste zostávať dlhšie a tak zobrala so sebou najdôležitejšie veci na pamiatku a odišla preč.

„ Dobrý večer Tom. Ako sa Vám tu bezo mňa darilo?“ usmiala sa na barmana, keď sa vrátila z Lutonu.

„ Mám tu menší zhon. Toľko zákazníkov som v Deravom kotlíku už dlho nevidel.“

„ Vidíte to, vravela som vám, že nebudete ľutovať. Stačí na stôl dať obrus a vázu s kvetmi a hneď to tu vyzerá prívetivejšie.“ smiala sa na výraze majiteľa podniku. Ten síce bol rád, že má viacej zákazníkov, avšak stále nepripúšťal, že má na tom zásluhy Alison. Zakaždým vravel, že vraj to je len tým, že sú prázdniny a ľudia chodia na nákupy do šikmej uličky. Aj teraz to nezabudol zdôrazniť. Alison iba mykla plecami a odchádzala do svojej izby. Sprvoti, keď vošla do izby nevšimla si, že na okne jej sedí sova. Teda pokým nezahúkala. „ Ach od koho si prišla?“ Ale ani pýtať sa nemusela. S určitosťou to bola sova od Lili.

Drahá Alis

Prešli dva týždne a o tebe ani zmienka. Boli sme s Jamesom hľadať ťa v Lutone, ale váš dom je celkom opustený. Písala som aj Lucy a tá písala Amber ani ony dve nevedia kde si. A nikto z chalanov. No nech si kdekoľvek sova ťa určite nájde. Tak ale teraz niečo príjemnejšie. Čo robíš počas celých dvoch týždňov sama? Pýtala som sa mamky či by si k nám mohla prísť cez prázdniny a s otcom boli nadšený. Už sa na teba tešia, samozrejme, ak budeš chcieť prísť. Jediný, kto sa neteší z návštevy mojich priateľov je Petúnia. Už ma to nestíha ani prekvapovať. To je hádam všetko. Odpíš mi po tejto sove.

S láskou verná priateľka Lili Evansová

Alison sa po prečítaní listu usmiala. Celkom za tie dva týždne zabudla na svojich priateľov. Otočila sa, sadla si za stôl a odpisovala.

Keďže Alison mala ešte dva dni voľno prechádzala sa po Šikmej uličke a po Londýne. K Lili mala ísť o ďalší týždeň a veľmi sa tešila. Avšak to ešte netušila, čo ju čaká za rohom.

„ Čo tak zrazu sama v Londýne Sandersová?“ škeril sa na ňu blonďavý dlhovlasý chalan.

„ Môžem tu byť tak isto ako ty.“ „Ale na to som sa ťa nepýtal. Kdeže máš fotrovcov?“ uškrnul sa. Veľmi dobre vedel, že Alisoniny rodičia sú mŕtvi.

„O čo ti ide, Malfoy?“ opýtala sa stroho a z jej hlasu sa vytratila všetka farba.

„ Skús porozmýšľať Sandersová.“

„ Pozri, nemám chuť strácať tu čas kecaním práve s tebou.“ Otočila sa a odchádzala. Z ničoho nič sa otočila a zašepkala protego. Malfoy stál nahnevane oproti nej no usmieval sa. „ Nádherne, Sandersová, kto by to bol na teba povedal?“

„ Nanešťastie, pre teba si si vybral nesprávneho protivníka.“ Usmievala sa. V žilách jej kolovala nenávisť a chuť pomstiť rodinu. „Povedz, už aj ty robíš jedného z poskokov Voldemorta?“ Malfoy zasyčal a nafúkol sa.

„Ako sa opovažuješ ty jedna...“ Alison sa zasmiala. Tešilo ju, keď ho videla nahnevaného.

„ No tak, čo? Aj teba si označili ako označovali muklovia prostitútky ľaliou?“

„ Dnes budeš trpieť, Sandersová.“ „Crucio“ Alison zasiahla kliatba a spadla na kolená. Telom jej prechádzali strašné kŕče. Z úst sa jej dral výkrik bolesti. Avšak tak rýchlo ako bolesť prišla aj odišla. Ležala na zemi a zhlboka dýchala z očí jej tiekli slzy a mala pocit, že všetky vnútornosti jej zhoria.

„ Prepáč, nesprávna kliatba.“ Smial sa Malfoy. Alison pomaly vstala a triasla sa na celom tele. Nevedela, čo má robiť. Bolelo ju celé telo. Takú bolesť akou oplývala kliatba cruciatus ešte nikdy v živote nezažila a bola by najradšej, keby už nikdy nemusela zažiť.

„ Čo si to vravela o protivníkoch? Myslím, že si sa pomýlila. Ty si natrafila na nesprávneho protivníka.“ pokračoval Lucius Malfoy.

„ Máš pravdu, natrafila som na nesprávneho protivníka. Protivníka, ktorý používa takú mágiu akou ja opovrhujem. Čo je momentálne moja nevýhoda.“

„ Na to ti poviem len jedno: Avada Kedavra!“ Toto už Alison čakala a tak sa hneď uhla.

„ Stanovme si nejaké pravidlá hry, čo na to povieš?“ nečakala na odpoveď a pokračovala ďalej „ Žiadne Neodpustiteľné kliatby.“

„ Asi ťa sklamem, ale takú hru ja nehrám.“ Usmieval sa Malfoy. Zrazu sa za ním ozval veľký rachot. Otočil sa za zvukom, keď zistil, že to je len mačka otočil sa spať a v tom Alison na neho vyslala kúzlo.

„ Petrificus totalus!“ Malfoy spadol na zem ako lata a nemo sa díval pred seba. Alison sa nad neho sklonila. „ Aké jednoduché kúzlo a pozrime sa, čo dokázalo? Načo mi budú Neodpustiteľné kliatby, keď sa viem ubrániť tými obyčajnými.“ Zasmiala sa a predtým, než odišla Malfoya zviazala. Telom jej ešte stále prechádzali kŕče a pred očami sa jej zahmlievalo. Už sa nevedela dočkať kedy príde do Kotlíka a ľahne si do postele.

_______________________________________________________

Ozvala som sa fakt po dobre dlhej dobe... Skoro som na Aison zabudla. Nebudem tu vypisovať mnoho. Len vám všetkým ďakujem, že čítate Alison a dávate jej bodíky. Moc to pre mňa znamená. Netuším, kedy sa znova ozvem, ale tak zatiaľ toto.. Pripomienky, návrhy: sovia pošta a Nanuska01@azet.sk

[ » na začiatok « ]