Kapitola:
Pridaná: 2.3.2009, 13:33:51
Čítaná: 2627×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Alison Sandersová, Sirius Black, Lilly Evans, ...
Stručný dej: Alison Sandersová je obyčajná čarodejnica, ktorá má to šťastie, alebo nešťastie, že chodí na Rokfort v tom čase ako slávna štvorka žáškodníkov...

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Alison Sandersová 2 » Nečakané priznanie 3 » Trapas! 4 » Nočná prechádzka 5 » Noir ange 6 » Príjemné nepríjemnosti 7 » Priznanie 8 » Všetkému je koniec! 9 » Nová priateľka 10 » Deň plný obáv 11 » Problémy 12 » Ako blesky z jasného neba 13 » Nový život, nový cieľ 14 » Nová Alison 15 » Rodinný poklad 16 » Marco Neux

Z predošlého stretnutia z Malfoyom sa zotavila prekvapivo rýchlo a už sedela u Lili v izbe na zemi a smiala sa. Vďaka nej na nejaký čas zabudla na trápenie a žila takmer rovnaký život ako predtým. Prázdniny plné zábavy a nič nerobenia. " A potom som ho zviazala a odišla som. Neskôr mi ho bolo ľúto a premýšľala som ako dlho tam asi ležal. Chudák..." Lili s ňou však nesúhlasila. " Och, prosím ťa, žiaden chudák. Ten blb si to zaslúžil. Veď ťa chcel zabiť. Použil proti tebe neodpustiteľnú kliatbu! Zaslúžil by si aj horšie než zviazanie." Alison si ľahla na malý huňatý koberček a usmievala sa. " Hm, asi máš pravdu. Neriešme to už." podoprela sa rukami a zahľadela na Lili. " Fajn, čo chystáme na tento týždeň?" Lili našpúlila pery a prižmúrila oči. Zrazu ich otvorila tak veľmi akoby sa niečoho zľakla a vzrušene Alison odpovedala. " Pôjdeme dole do mesta do jedného baru. Vraj je tu nový." Alison sa to začalo pozdávať. " Výborne, je pol siedmej... to už aby sme sa začali chystať!" Len čo to dopovedala Lili sa začala rehotať.

O dve hodiny už stáli v trolejbuse a hľadeli von oknom. Domy za oknom začali spomaľovať až celkom zastavili. " Výborne, sme tu poď." Schmatla ju za ruku Lili a pretláčala sa s ňou k východu. Keď zostúpili zo schodíkov na chodník Alison si šúchala rameno. " Nenávidím preplnené trolejbusy. Čo tí ľudia nie sú o takomto čase doma s rodinami? " rozhorčovala sa. Lili len pokrčila pleciami. Alison sa zhlboka nadýchla čerstvého vzduchu a otočila sa na Lili. " Okej, a teraz kam? " "Tadeto, poď." ťahala ju.

Prešlo päť minút a už stali pred barom. Otvorili dvere a zišli dole po schodoch. Bol to bar s dvoma miestnosťami. V jednej bol bar a kresielka okolo okrúhlych stolíkov. Tie isté boli vo vedľajšej miestnosti akurát namiesto kresiel tam boli sedačky čiernej a bielej farby. steny boli v oboch miestnostiach červené s čiernymi nápismi. " Vau, je to tu úžasné." žasla Alison a Lili sa spokojne usmievala. " Niečo také by som uvítala na Rokforte." zasmiala sa. " Lili? Lili Evansová?" Začuli spoza seba. Lili sa otočila a tvár sa jej rozžiarila. " Marco!" vykríkla. Alison zostala stáť v úžase. Ešte nikdy nevidela niekoho ako on. Bol vysoký, pod čiernym tielkom mu jasne bolo vidieť telo, ktoré strávilo nejakú tú dobu v posilňovni. Mal polodlhé bledohnedé vlasy a ofina mu jemne padala do čiernych očí. Bol úžasný a Alison na neho zhypnotizovane hľadela. Zrazu sa strhla, keď si všimla, že jeho oči sa z Lilinej tváre preniesli na ňu a on jej podával ruku. " Marco Neux." predstavil sa. Alison pozrela na jeho ruku a podala mu tú svoju. Zdvihla pohľad a zadívala sa mu do očí. " Alison Sandersová." Usmial sa na ňu a ona by dala čokoľvek na svete za to aby sa na ňu usmieval stále. Otočil sa k Lili. " Dlho som ťa nevidel. Čo tak zrazu si sa objavila?" Alison však nevnímala, čo hovorí. Neustále bola v šoku. Lili sa ešte chvíľu s Marcom rozprávala a potom odišiel preč za priateľmi. Pri lúčení sa s Lili objal a Alison podal ruku a letmo ju pobozkal na líce. " Tak keby niečo ozvi sa Lili. Rád sa s vami ešte stretnem." Na nič nečakal a odchádzal. Alison za ním hľadela a Lili sa usmiala. "Je pekný,že?" Alison na ňu šokovane pozrela. " Že či pekný. Lili prebuď sa. Veď on je... Ja nemám slov." Lili sa rozosmiala " Poď pôjdeme domov. Prídeme sem ešte niekedy v priebehu týždňa."

Alison celé dni na nič alebo skôr nikoho iného nemyslela, len na Marca. Nakoniec jej to nedalo a opýtala sa Lili či by s ním nemohli ísť ešte niekedy do mesta. Tej to očividne neprekážalo. Veď je leto a Alison by malé rozptýlenie padlo vhod. Lili zavolala Marcovi a ešte v ten večer išli spolu do mesta.

" Čaute baby."

" Ahoj" odpovedali zborovo. " Tak kam pôjdeme?" spýtala sa Lili. Marco ledabolo pokrčil plecami. " Len tak sa prejsť. Je leto, teplý večer, načo sa budeme schovávať do nejakých barov a kaviarničiek." A vykročil s rukami vo vreckách smerom k parku. V ten večer sa výborne zabavili a nakoniec chodili celý týždeň všetci traja spolu von. Alison vedela, že už pôjde naspäť do Deravého kotlíka a nemá si robiť ilúzie no i tak ju to sklamalo, keď musela ísť na vlak do Londýna. Teda aspoň tam ju boli odprevadiť Lili s Marcom. Keďže Marco netušil, že Lili a Alison sú čarodejnice musela sa tváriť, že naspäť do Londýna bude cestovať vlakom. Pred odchodom vlaku sa s Lili tuho objali a obom sa tisli slzy do očí. " Tak v septembri v škole." Usmiala sa Alison, keď sa odtrhli jedna od druhej. Nakoniec k nej podišiel Marco a objal ju. " Som rád, že som sa s tebou spoznal bábika. Dávaj na seba pozor. A toto si pozri až vo vlaku." šepkal jej do ucha a do ruky jej vložil papierik. Odtiahol sa od nej a usmieval sa. Alison sa pozrela na ruku a znova na neho a usmiala sa. " Dobre, dosť bolo sĺz. Už je čas Alis." súrila ju Lili do vlaku. Alison sa neprítomne na ňu pozrela a potom prikývla. Otočila sa a vo dverách vagónu venovala Marcovi posledný letmý pohľad. Zavreli sa dvere a ona sa s kufrom v ruke otočila na mieste a zmyzla. Ani jednej by však vo sne nenapadlo, že Marco si to všimol.

" Alis, vstávaj." mykla sa pretože na hlavu jej dopadol vankúš. S nechuťou sa prebrala a namrzene pozrela na Lucy. " Vďaka za budík." Lucy ju práve vytrhla z jedného zo snov, ktoré sa jej snívali už týždeň. Celý týždeň, čo bola v Rokforte. Vstala z postele a obliekla sa. Zastavila sa, keď vo vrecku narazila na dva papieriky. Jeden bol list v jej denníku, ktorý jej tam nechala matka a druhý bol od Marca. Celkom na ne zabudla. Vložila ich späť do vrecka. Neskôr si ich prečíta. Teda ten Marcov, ktorý ešte stále neotvorila hoc na chvíľu, keď jej ho dal myslela skoro každý deň. A tiež premýšľala o to, že by už konečne mala ísť za Dumbledorom.

Dni v škole sa veľmi vliekli. Na každom predmete, na každej hodine im neustále pripomínali M.L.O.K.a. Denne mali v škole aj 8-9 hodín a tak prišli do klubovne vyšťavené a nemali náladu na nič. Aj dnes po škole prišli do klubovne a sadli si do kresiel pri kozube. Ani jednej sa nič nechcelo hovoriť. A aj keby to skúsili neboli by sa počuli, pretože James so Siriusom skúšali nové delobuchy. Preto ani nepočuli sovu, ktorá ťukala na okno. Až keď oň pohľadom zavadila Amber. Zdvihla prútik a okno sa otvorilo. Sova vlietla dnu a sadla Alison na kolená. Tá na ňu prekvapene hľadela. Tá sa musela pomýliť. No tak nemá m od koho prísť sova. " Asi sa musela pomýliť." Vzala sovu a položila ju na bydielko pri stole. Nestihla sa vrátiť do kresla a sova ju obletela a sadla si na operadlo. Alison na ňu nedôverčivo pozerala. Pokrútila hlavou a sadla si do kresla rozhodnutá sovu ignorovať. Tej sa to nepáčilo a začala ju dobať do hlavy. " Dobre, vyhrala si. Prestaň už." Postavila sa a odviazala sove list z paprčky. Sova spokojne zahúkala a vyletela von oknom. Mávnutím prútika zavrela okno a pozrela na list v ruke. Zdá sa, že iba ona jediná zostala prekvapená tým, že jej sova doniesla list. Hodila sa naspäť do kresla a otvorila list. Ako očami prechádzala nižšie po riadkoch zreničky sa jej zužovali a ona prekvapene pozerala na list. To nie... To nie je možné... Preboha... To musí byť omyl... Určite je to nedorozumenie... " To nie je možné..." vydala napokon zo seba a neustále šokovane hľadela na list v rukách.

____________________________________________________________________

Píšem s trochu väčším opozdením, ale nebolo veľa času vrhnúť sa do písania a hlavne, keď mám počítač v oprave. Dúfam, že sa kapitola páčila. Mne sa zdá trochu nudná, ale bohužial inak sa to nedalo. Tak ďakujem za to, že dávate Alison hviezdičky a za to, že ju čítate. Pripomienky a návrhy viete na akú adresu.

[ » na začiatok « ]