Kapitola:
Pridaná: 31.12.2008, 11:04:17
Čítaná: 4641×
Hodnotenie: (počet hlasov: 7)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Finlay, Alison, Malfoyovci, Dumbledore a i.
Stručný dej: Finlay žila mnoho rokov v klamstve. Jej rodičia si ju adoptovali a jej skutočnými rodičmi sú... nuž, je to niekto, na koho Finlay vôbec nie je hrdá! A teraz Fin mieri na Rokfort. Čo tam zažije? Bude mať kvôli svojim rodičom nepríjemnosti?

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Šokujúce zistenie 2 » Nákupy 3 » Alison 4 » Nečakaná premena 5 » Prezradené tajomstvo 6 » Osudové stretnutie 7 » Odmietnutie 8 » Konkurz 9 » Časovrat 10 » Protiliek 11 » Ďalšie tajomstvá 12 » Neobjavené schopnosti 13 » Finále 14 » Ďalšie problémy 15 » Objav 16 » Je alebo nie je? 17 » Vypočuté tajomstvo 18 » Zopár odhalení 19 » Prekvapivá budúcnosť 20 » Návrat

Zobudila som sa do krásneho letného slnečného rána. Chvíľu mi trvalo, kým som si uvedomila, kde som, no potom mi došlo. Spomenula som si na včerajší sen a na to, čo som videla pomocou časovratu a moja celkom dobrá nálada razom zmizla. Nemotorne som vyšla z postele, prezliekla som sa a zívajúc som sa došuchtala do Veľkej siene na raňajky. Tam ma už čakala Alison.

„Pobalená?“ spýtala sa s úsmevom. Preľaknuto som na ňu pozrela, rýchlo som vypila pohár tekvicového džúsu, nahádzala som do seba zopár hrianok a utekala som si pobaliť veci. Potom som sa vrátila do Veľkej siene. Alison ešte sedela pri stole a rozprávala sa s nejakým dievčaťom. Podišla som k nim a sadla som si. Z neznámych dôvodov ma začalo bolieť brucho.

„Fin? Si v poriadku? Tváriš sa tak zvláštne,“ oslovila ma Alison.

„Boli ma brucho,“ letmo som na ňu pozrela, vstala som a išla som si po veci. Rokfortský expres odchádza o pol hodiny a ja by som nerada zmeškala. Vošla som do spálne, vzala som kufor, Narcissu a vliekla som sa k východu.

„Pomôžem ti?“ začula som známy hlas. Dvihla som hlavu a zbadala som Freda.

„Ale čo ty?“ spýtala som sa s obavou v hlase.

„Ja už mám veci vo vlaku,“ usmial sa. „Tak čo, pomôžem ti?“

„Tak dobre,“ opätovala som mu úsmev a dovolila som mu, aby mi pomohol. Spoločnými silami sme natlačili kufor do vagóna.

„Ďakujem,“ poďakovala som.

„Rado sa stalo,“ žmurkol a odišiel. Smutne som si vzdychla, otočila som sa a išla som hľadať voľné kupé. Našla som ho na druhom konci vagóna. Vošla som dnu a s vypätím všetkých síl som vyložila kufor do batožinového priestoru nad hlavou. Potom som sa usadila k oknu a vychutnávala som si posledný pohľad na hrad. Pred očami sa mi premietali všetky chvíle strávené v ňom, či už smutné alebo veselé.

„Čauko,“ ozval sa od dverí Alisonin hlas. „Môžem si prisadnúť?“

„Jasné,“ prikývla som a odvrátila som sa.

„Nebude ti vadiť trochu spoločnosti?“

„Podľa toho, kto,“ nadvihla som obočie.

„Nikto, len Fred s Georgeom,“ odvetila. Len čo to dopovedala, vo dverách sa objavili Fred s Georgeom so šibalskými úškrnmi na tvárach.

„Ahojte, dievčatá, nebude vám vadiť trochu spoločnosti? Nezdržíme sa dlho.“

„Nie,“ odvetila som pohotovo. Na moje potešenie si Fred sadol vedľa mňa.

„Počul som, že si dobrá v šachu,“ otočil sa ku mne zrazu.

„No, zas až taká dobrá nie som,“ usmiala som sa.

„Ona nie je dobrá,“ zapojila sa Alison. „Ona je vynikajúca.“

„O to lepšie,“ potešil sa. „Stavme sa o päť galeónov.“

„Výborne,“ uškrnula som sa, no keď som zbadala Georgeovu tvár, môj úškrn zmizol. Naklonil sa k Fredovi a niečo mu pošepkal. Asi som vedela, čo sa stalo, preto som sa rozhodla naschvál prehrať, aby som im tie peniaze mohla dať. Ja ich nepotrebujem. Hra začala. Mala som niekoľko možností dať Fredovi šach mat, ale ani jednu som nevyužila. Figúrok na šachovnici ubúdalo. Ja som si všimla skvelú príležitosť dať sa vyhodiť a okamžite som ju využila.

„Šach mat,“ vyhlásil Fred so širokým úsmevom.

„Gratulujem,“ vytiahla som z vrecka galeóny a podala som ich Fredovi.

„Ja ich nechcem,“ povedal zrazu.

„Prečo?“ pozrela som naňho prekvapene.

„Ty si prehrala naschvál,“ nadvihol obočie.

„Prehrala som úplne poctivo,“ protestovala som, no ich to veľmi nepresvedčilo. Aj tak som ich však prinútila vziať si tie peniaze. George odniekiaľ vyhrabal Rachotiacu sedmu, ale ja som sa nezapojila. Sledovala som krajinu ubiehajúcu za oknom vlaku a rozmýšľala som, čo budem robiť cez prázdniny, keď ma napadlo, že ja vlastne činnosť mať budem. Pred niekoľkými dňami sa mojim adoptívnym rodičom narodilo bábätko, tak im s ním môžem pomáhať. Pri tej predstave som sa usmiala. Mám veľmi rada malé deti a práca s nimi ma neuveriteľne baví. Vtom sa v kupé ozval neuveriteľný rachot. Vyľakane som sa otočila a zbadala som oškvŕknutého Freda. Začala som sa nekontrolovateľne smiať a ostatní spolu so mnou. Fred sa najprv tváril urazene, no potom sa začal smiať aj on.

„Och, to už je toľko?“ zahlásil o chvíľu Fred. „My vás opustíme, dievčatá. Prajeme príjemný zvyšok cesty a pekné letné prázdniny.“

„Aj my vám,“ odvetila Alison s úsmevom. Cesta ubiehala neskutočne pomaly a ja už som sa začínala nudiť. Vytiahla som kúsok papiera a ceruzku a začala som si kresliť.

„Čo kreslíš?“ spýtala sa sestra a naklonila sa ku mne. Po chvíli si ku mne sadla a pozerala sa. Netrvalo mi to dlho a moja kresba bola hotová.

„Wow, to je nádherné,“ vzdychla. „To sa ti naozaj podarilo. Požičiaš mi to?“

„Jasné,“ podala som jej moju kresbu, ona vybehla z kupé a hodnú chvíľu sa neukázala. Ubehlo pätnásť minút a ona konečne prišla aj s mojou kresbou v ruke. Víťazoslávne vošla dnu a podala mi papier.

„Už ju máš aj podpísanú.“

„Zbláznila si sa? Ty si za ním bola?“ zhrozila som sa.

„Len som ti bola zohnať autogram,“ pokrčila plecami a sadla si oproti mne.

„A čo ti na to povedal?“ začala som vyzvedať.

„Najprv sa ma spýtal, kto to kreslil. Tam som mu povedala, že ty. No a potom som mu povedala, nech to podpíše.“ Pozrela som na moju kresbu s podobizňou a podpisom Freda a vzdychla som si. Potom som sa zahľadela von oknom. Po chvíli som si všimla, že vlak spomaľuje a uvedomila som si, že už sme prišli na nástupište 9 a trištvrte.

„Tak a je to tu,“ vzdychla si Alison. „Časť, ktorú neznášam – lúčenie.“

„V tom sme rovnaké,“ usmiala som sa a po lícach mi začali tiecť slzy.

„Napíš mi.“

„Jasné,“ prikývla som, zložila som si kufor a pomaly som vychádzala z vlaku. Rozlúčila som sa s Fredom, Georgeom a Alison, prešla som cez prechod a ocitla som sa na muklovskom nástupišti. Chvíľu som sa obzerala, potom som zbadala otca s mamou – na rukách mala malé bábätko. Ešte raz som si smutne vzdychla, túžobne som sa obzrela a pomaly som vykročila k nim.

„Ahoj, Fin, zlatko,“ privítala ma mama s úsmevom. Tiež som sa slabo usmiala a po lícach sa mi neprestávali rinúť slzy.

„Neplač, moja, veď sa tam vrátiš,“ upokojoval ma otec, čo mi vôbec nepomohlo. Cestou domov som sa pokúšala zadržať slzy, no veľmi sa mi to nedarilo. V aute som sedela, ako vždy, vzadu, tentoraz mi však spoločnosť robila mama. Posunula som sa k nej a zahľadela som sa na malé dievčatko zabalené v perinke. Mala krásne veľké modré oči. Pohladila som ju prstom po bacuľatom líčku a usmiala som sa. Chytila môj prst do svojej drobnej rúčky a strčila si ho do pusy. Zasmiala som sa a chcela som ho vytiahnuť, no vždy, keď som potiahla, malá sa zamračila a skoro sa rozplakala, tam som musela jedine čakať, kým ju to prejde. Mama ma našťastie zachránila tým, že jej do pusy strčila veľký červený cumlík. Cesta nám netrvala dlho. Ešte sme sa zastavili v obchode kúpiť pre bábätko plienky a išlo sa domov. Tam sa v podstate nič nezmenilo, akurát do mojej izby pribudlo trochu viac nábytku, ale mne to neprekážalo. Mala som dosť veľkú izbu a sama som ju nevyužila. Vybalila som si veci a na stenu nad posteľou som si nalepila moje dve kresby – môjho mŕtveho kamaráta testrala a Freda. Keď už som bola konečne vybalená, sadla som si, že si trochu odpočiniem, keď vtom niekto zazvonil.

„Fin, zlatko, choď, prosím ťa, otvoriť,“ začula som mamin hlas z kuchyne. Prevrátila som očami, nemotorne som zliezla zo stoličky a došuchtala som sa ku dverám. Za nimi ma čakalo nepríjemné prekvapenie. Otvorila som ich a zbadala som vysokého muža s modrými očami a dlhými blond vlasmi. Lucius Malfoy.

--------------------------------------------------------------------------

Tak, a je tu posledná kapitola Fin. Ďakujem všetkým, ktorí ste ju dočítali do konca. Ešte vás chcem na záver poprosiť, aby ste mi napísali, či chcete aj pokračovanie v podobe druhej časti, inak sa mi naozaj neoplatí pokračovať. Samozrejme, aj na túto kapitolku si prosím hodnotenie hviezdičkové aj komentárikové. Ďakujem.

Venované všetkým, ktorí Fin dočítali až do konca

[ » na začiatok « ]