Kapitola:
Pridaná: 13.12.2008, 16:17:03
Čítaná: 2195×
Hodnotenie: (počet hlasov: 18)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Harry Potter, Ron Weasley, Lily Potterová, James Potter, Sirius Black, Fénixov rád
Stručný dej: Harry s Ronom majú tesne pred dvojitou svadbou, keď ich nečakane navštívi niekto z minulosti. Podarí sa im nezmeniť minulosť?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » (bez názvu) 2 » (bez názvu) 3 » (bez názvu)

Ani som nespala, aby som to dopísala, decká, takže dúfam, že to stálo za to :d

Dočítania!

________________________________________________

„Ránko,“zazýval Ron a nazrel pani Weasleyovej cez plece. „Čo bude na raňajky?“

„To, čo si kúpiš, mladý muž,“odvetil Sirius a podal mu plátenú tašku a nejaké muklovské peniaze.

„Neblázni, Sirius, nemôžeš ho poslať do obchodu,“zamračila sa pani Weasleyová a vzala Ronovi tašku z rúk. „Vôbec to tu nepozná a... čo ak by sa niečo stalo?“

„Tak choď ty, Molly, mne je to jedno, len aby som dostal niečo na jedenie,“uškrnul sa. „S Arturom a Jamesom ideme potom do Šikmej uličky, takže...“

„Kam idete?“

„Do... Šikmej uličky,“usmial sa Sirius. „Vieš, treba to tam trochu...“

„Prečo mi Artur nič nepovedal?“spýtala sa pani Weasleyová a začínala byť červená v tvári.

„Lebo o ničom nevie,“zasiahol Ron a žmurkol na Siriusa. „Vieš, mami, vymyslel som to ja, lebo chceme s Harrym zistiť aká je situácia a musíme si niečo kúpiť.“

Sirius na neho vďčne pozrel, keď pani Weasleyová vyfúkla vzduch a vyzerala pokojnejšie.

„Len aby, ale ak sa dozviem, Sirius Black, že ste zase boli v tom pochybnom obchode!“namierila na Siriusa ukazovák a privrela oči. „Neručím za seba!“

„Ok,“prikývol a ona vyšla von s prútikom zovretým vo vrecku.

Sirius sa zvrtol a chcel sa pobrať do izieb hore schodami, no Ron ho zastavil: „O akom obchode hovorila?“

„Ak pôjdeš s nami, Ron, tak uvidíš,“uškrnul sa a zmizol.

Harry zaklopal na spálňu rodičov a nakukol dnu. Jamesa nebolo vidno, no Lily si česala vlasy v krátkej saténovej nočnej košieľke.

„Oh, mami,“zamračil sa Harry a odvrátil tvár so zbožným želaním, nech si na seba prehodí župan.

„Aj tebe dobré ráno, Harry,“usmiala sa na svoj odraz v zrkadle a zasmiala sa na jeho rozpakoch. „Počkaj ešte kým príde James nahý zo sprchy.“

„Mami! Sprcha je na druhej strane chodby!“zavrčal a prehodil jej cez plecia plášť.

„Ja o tom viem,“odvetila a zapla si plášť pri krku. „Preto sa medzi siedmou a ôsmou ráno radšej nikto nezdržiava na tejto chodbe.“

Harry nechápavo pootvoril ústa a pokrútil hlavou. „Asi som mal ostať v svojej dobe.“

„Nerob si z toho ťažkú hlavu, srdiečko,“uštipla ho na líce. „Hlavne, že si to po ňom nezdedil.“

Harry sa previnilo zasmial a poškrabal sa na hlave. „No, hej.“

„Ešte aj klamete rovnako nemožne,“skonštatovala Lily otvárajúc skriňu. „Zelené tričko, alebo čierne?“

„Ako chceš,“odsekol prezerajúc si svadobnú fotku, ktorá bola zastrčená v ráme zrkadla. Bola to tá, ktorú mu neskôr Hagrid prilepil do fotoalbumu, ktorý mu dal ako darček. Ten album mal veľmi rád, bol to dôkaz o tom, že jeho rodičia žili, že sa ľúbili a že boli šťastní kým žili pokojným životom.

Na chodbe sa ozvalo písaknie a dvere sa otvorili. Harry sklonil hlavu nižšie, aby sa nemusel pozrieť na odraz jeho nahého otca v zrkadle a len letmo pozdravil cez plece.

„Aa, Harry,“počul za sebou jeho hlas.

„Obleč sa, James, tvoj syn sa za teba hanbí,“zavrčala Lily a podala mu nohavice. „A právom, podotýkam.“

James niečo zahundral a poslušne si navliekol nohavice. Harry si zatiaľ pozeral výhľad z okna. Včera večer už toho nebolo veľa vidno, z ich okna sa vlastne mohol pozerať len na múr protiľahlého domu, ale jeho rodičia mali veľké okno, z ktorého bolo vidieť ponad múr. Bol tam špic strechy ďaľšej budovy a kam len dovidel...

„Nie je to tu veľmi pekné,“usmiala sa Lily a zatiahla záclonu. „Len veľa budov a veľmi škaredých. Vieš, muklovský priemyselný park.“

„James! James!“počuli volať Siriusa na chodbe a vzápätí sa ozval nepríjemný zvuk ako vrčanie hrdzavejúcich reťazí.

„Remus prišiel!“usmial sa Sirius, keď zvuk stíchol a on stál v spálňových dverách. James si rýchlo obliekol aj tričko a vybehol za ním.

„To bol zvonenie?“spýtal sa Harry šúchajúc si ušné bubienky.

„Niečo v takom zmysle,“prikývla Lily a kývla smerom k dverám. „Poď, nie si zvedavý, čo má Rem nové?“

Harry ju nasledoval do kuchyne, kde už sedel Remus v spoločnosti priateľov, Rona a pani Weasleyovej, ktorá sa stihla vrátiť a pripravovala raňajky.

„A?“naliehal James na Remusa. „Čo si urobil?“

„Povedal som mu, nech si nemyslí, že sa pridám na jeho stranu, že mám istú hrdosť a aj keď som vlko...“Remus sa zasekol a pozrel na Rona a na Harryho.

„To to v poriadku, Remus,“usmial sa Harry a podal mu ruku. „Ja o tom viem. Som Harry.“

„Áno, James mi písal,“odvetil Remus a po stisku ruky pokračoval v rozprávaní. „Aj keď som vlkolak ako on, neprejdem na jeho stranu.“

„A on ťa nechal len tak odísť?“vyvali James oči a prezeral si Remusa, akoby neveril, že je to on.

„Nie, našťastie som mal prútik a vieš, že keď nie je spln, sú takmer nanič,“odvetil Remus, no nevyzeral, že by ho to tešilo. „Nemali poskytnuté vzdelanie. Polovica nemá ani prútik a druhá má, ale nie svoj.“

„Môžeš byť rád, ty si tam ako vrstva vzdelancov,“uškrnul sa Sirius. „Jediný, kto využíva mozog.“

„A práve preto ma nenávidia,“uzavrel Remus a milo sa usmial na pani Weasleyovú, ktorá mu podla šálku horúcej kávy. „Ďakujem, Molly, si poklad.“

„Aj tak nechápem prečo ťa tam Dumbledore posiela,“zamračila sa Lily.

„To ty ani nepochopíš, Evan... Potterová,“mávol Sirius rukou, akoby chcel povedať, že by bola strata času jej niečo vysvetľovať.

„James.“ Povedala Lily dôrazne a pozrela na manžela.

„No, vieš, je to tak trochu adrenalín,“uškrnul sa, no potom zvážnel. „A musíme vedieť kto všetko na ja našej a kto na ICH strane. Remus sa občas zjaví, presviedča ich, že to nie je správne a tak ďalej.“

„Chcel som sa medzi nich začleniť, tváriť sa, že som jeden z nich, ale Dumbledore mi to nedovolil,“priznal Remus sklamane. Hoci nič viac nepovedal, bolo jasne vidieť, že sa cíti pokorený a nedocenený, ako vlastne každý chlap, ktorý si myslí, že má na viac. „Asi vie prečo to robí.“

Na chvíľu zavládlo ticho, potom Remus energicky zdvihol hlavu a pozrel na Siriusa. „A čo vy? Zase ste sa tu celý deň flákali?“

„Ani náhodou!“vypol hruď Sirius. „Včera sme mali robotu od rána až do noci. Boli sme na ministerstve, kde to začína vrieť. Vyzerá to tak, že Fajuls sa s Voldemortom nemieni spojiť, aby boli silnejší, oni sa začínajú podkopávať. Nedáva to zmysel, všetci sú z toho zmätení. Čakali sme, že sa spoja a vytvoria nejkú superkomunitu zabijakov. Poobede sa priamo na ministerstve navzájom zabili dvaja špehovia. Veril by si, že Henrich Terrius z čarovných tvorov robil pre Voldemorta?“

„No nie,“vyvali Remus oči. „Veď som sa s ním ešte pred dvoma týždňami zhováral. Vždy bol ku mne slušný. Nebol pod Imperiusom?“

„Možno,“pripustil James. „Ale možno by bolo lepšie, ak by nebol. Zachoval si čistú hlavu a hoci bol na druhej strane, rozhodoval sa sám čo je dobré a čo nie.“

Harry zistil, že mu pomaly uniká niť rozhovoru a viac sa sústreďuje na varené vajíčka, ktoré vyzývavo stáli na kuchynskej doske. Jeho prázdny žalúdok o pár minút dostal po čom túžil a posilnený dobrými raňajkami si začal usporadúvať myšlienky.

„Čo sa očakáva od nás, oci?“spýtal sa po chvíli.

James zamyslene dopil pomarančový džús. „Od vás nič, Harry. Mysleli sme, že príde veľký čarodejník, ale teba nikto nepozná.“

„A s prepáčením,“uškrnul sa Sirius. „Genialitu si nemal po kom zdeniť.“

Ron sa začal smiať. „Vidím, že my nevieme veľa o vašej dobe a vy nič o našej. Harry, že nie je ničím známy? Povedzme to tak, že Merlin je pri ňom ako...“

„Ron!“zahriakol ho Harry a Ron stíchol.

„Ale nie, dopovedz to, Ron,“pobádala ho Lily zvedavo. „Ako čo?“

„Seberovný, stačí?“dokončil Ron s ospravedlňujúcim sa pohľadom upretým na Harryho, ktorý sa začal červenať.

„Nedrístaj, Ron. Dumbledore je mu seberovný a ja sa mu ani zďaleka nevyrovnám. „No myslím, že to malo nejaký dôvod, muselo mať, keď ťa vyhodilo u nás,“prehovoril k mame.

Lily vzdychla a oprela si hlavu do dlaní. „Hej, muselo.“

Sirius, James, Remus a Artur sa vkradli do Harryho a Ronovej izby. Harry si nebol istý, ako fungujú miestnosti v tomto dome, no zdalo sa , že sa zväčšujú podľa počtu osôb v jednej izbe na úkor susediacich izieb. Keď sa teda dnu vtlačili všetci chlapi izba dosiahla asi najväčšie rozmery akých bola schopná.

James si sadol na posteľ k Harrymu a prehodil mu ruku okolo pliec. Artur sa prikradol k Ronovi.

„No, chlapi, tak ako sa rozdelíme?“spýtal sa Sirius a sám zabral celú posteľ, keď sa rozprestrel vo všetkej svojej nádhere. „Arti ide určite, vieme prečo, aj Harry s Ronom a ja.“

„Ja by som zostal, oddýchnuť si,“zastonal Remus a privrel oči.

„Ok, takže Remus nejde a ešte by mal zostať niekto na stráženei domu,“povedal Arthur a pozrel na Jamesa.

„Ja zostanem,“ponúkol sa Harry. „Ron mi môže kúpiť čo potrebujem a ani sa mi veľmi nechce ísť.“

„Ale oni hneď zistia, že ideme k Ma...“

„Môžem sa chvíľu tváriť, že som otec. Keď vypadnete rýchlo, ani si nevšimnú zámenu. Len musíš byť otočený stále chrbtom,“otočil sa Harry k otcovi. „To zvládneme.“

„Mal si pravdu, Harry,malo to dôvod,“zaškeril sa James a postrapatil synovi vlasy.

Sirius, James, Artur a Ron prechádzali Šikmou uličkou. Obchody neboli pozatvárané, ale takmer v každom výklade vysel nápis: NA PREDAJ, NA PRENÁJOM, ZĽAVY, EXTRA ZĽAVY NA VŠETOK TOVAR a podobné.

„Už sa to tu rúca,“podotkol Ron a prezrel si výklad s knihami o čiernej mágii. „Idem kúpiť habity skôr než obchod predajú.“

„Fajn, chlapče. Idem s tebou,“ponúkol sa Artur a spolu zaliezli do Malkinovej ochodu, alebo skôr do toho, čo z obchodu zostalo.

„Potrebuješ niečo špeciálne?“spýtal sa Sirius, keď s Jamesom osameli na poloprázdnej ulici.

„Nie, a ty?“opätoval otázku James lenivo sa rozhliadajúc po ľuďoch. „Ale myslím, že ten chlapík tak hľadá niečo špeci.“

„Niečo veľmi, veľmi špeciálne,“prikývol Sirius a vytiahol prútik. Na dvere jedného z obchodov búchal starý zarastený chlap v starom oblečení a deravých topánkach. Z domu sa ozýval ženský hlas: „Choďte preč! Ja vám nič také nepredám! Nechajte ma na pokoji!“

„Problém?“zavrčal Sirius a namieril prútik chlapovi do tváre. „Jeden pohyb a si v Azkabane.“

James sa postavil z druhej strany a dvihol prútik ešte vyššie k chlapovej tvári.

Vtom obaja vykríkli.

„Šéfko!“zaškeril sa Sirius a strčil si prútik za opasok. „Aká náhodička! Dobré... em... prestrojenie.“

„Čo tu dofrasa robíte?“zavrčal Scrimgour a odtiahol ich trochu nabok. „Jednodňové voľno kvôli rodine? Ešte dnes večer sa hlásite u mňa v kancelárii, viete prečo, pán Black?“

„Lebo inak budeme mať padáka,“zahundral Sirius a nasadil previnilý výraz. Neznášal, keď s ním jeho šéf zaobchádzal ako s malým deckom.

„A prekazili ste mi plánovanú akciu, takže budete mať nočnú službu! Čakám vás o šiestej,“zabodol do Jamesa žltohnedé oči a odkráčal dole ulicou.

„Už som sa bál, že prídeme o vianočné prémie,“zaškľabil sa Sirius.

„Veď žiadne nemáme,“zamračil sa James a obaja sa rozosmiali. Ron a Artur vyšli s niekoľkmi taškami v rukách.

„Hádaj koho sme stretli, Arti!“vyzval ho James a zobral Ronovi z rúk jednu tašku. „Alebo radšej ani nehádaj, bol tu Scrimi.“

„Rufus? On vystčil nos z kancelárie?“žasol Artur .

„Hej, vy ho poznáte? On bude ministrom,“tešil sa Ron, keď pochopil o koho ide. „Vlastne, teraz šéfuje aurorom, že?“

„Scrimi bude ministrom? Arti, ten chalan má po tebe zmysel pre humor,“pobúchal ho Sirius po pleci a ťahal ho do vedľajšej uličky. „Musíme kúpiť tie veci...“

„Čo je to za ulicu?“vyzvedal Ron, keď zistil, že ulička je úplne prázdna a všetky obchody sú pozatvárané. Mnohé mali porozbíjané výklady, alebo boli úplne zdemolované.

„Takzvaná Muklovská, dnes nazývaná aj Humusácka alebo Zradcovská,“odvetil James pokojne.

Ron premýšľal čo môžu v tej uličke hľadať, prečo tú vec nemohli ísť kúpiť niekde inde a či už nebude aj ten ich obchod napoly zrútený. Potom si uvedomil, že o takej uličke nikdy nepočul, ale na to si hneď odpovedal, že ju iste premenovali.

„Tallmanov obchod, prezývaný aj Madov,“zastal Sirius pred azda jediným obchodom, ktorý ešte stál.

„Šialencov obchod,“zahundral Ron a porezrel si vysvietený výklad s muklovským náradím, ktorý vôbec nezapadal do mozajky zničenej ulice. „Výstižné. Prečo ešte stojí?“

„To je záhada. Nikto nevie či je Tallman nehrá na dve strany, ale má rozumné ceny za to, čo predáva,“povedal Artur a otvoril dvere obchodu. „Wan? Ste tu?“

Dnu vyzeral obchod dosť biedne. Akoby všetok tovar bol vyložený vo výklade, ale keď sa odhrnul záves, spoza ktorého vyšiel vysoký majiteľ, bolo vidno veľký sklad.

Majiteľovi sa dokonale hodilo jeho priezvysko. Bol vysoký viac ako dva a pol metra a neskutočne chudý. Pôsobil veľmi labilne, akoby sa mal rozpadnúť pri prvom náraze. Bol mladý, no pestoval si hnedé fúzy a briadku.

„Weasley,“zaškeril sa. „Ďalšie klince, kladivká a pokazené vysávače?“

„Niečo podobné, Wan. Dúfam, že si nezabudol, čo si mi sľúbil,“spýtal sa ostražito Artur a poškuľoval na záves, za ktorým by sa mal skrývať to, po čo prišiel.

„Nie, ale ešte to neprišlo. Dodávateľ mešká,“zamračil sa Tallman a zhrbil sa za pultom.

„Sľúbil si to nadnes,“zakročil Sirius nahnevane.

„Ešte to neprišlo, Black,“zopakoval Tallman a nahol sa dopredu, čím sa zhrbil ešte viac.

„Prídem v piatok, Wan,“zakročil Artur, keď videl ako sa tí dvaja navzájom prebodávajú pohľadmi. „A ako to nebudeš mať, ruším objednávku.“

Tallman si niečo zahundral popod nos a nenávistne hľadel za nimi, kým nevyšli z obchodu.

[ » na začiatok « ]