Kapitola:
Pridaná: 1.1.2009, 13:56:20
Čítaná: 3566×
Hodnotenie: (počet hlasov: 16)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Harry Potter, Ron Weasley, Lily Potterová, James Potter, Sirius Black, Fénixov rád
Stručný dej: Harry s Ronom majú tesne pred dvojitou svadbou, keď ich nečakane navštívi niekto z minulosti. Podarí sa im nezmeniť minulosť?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » (bez názvu) 2 » (bez názvu) 3 » (bez názvu)

„Prišla do izby a hneď povedala: ,A to mi tvrdí, že mu mám veriť. Je ako malé decko!´ Vedela, že si odišiel ty,“usmial sa Harry na otca. „Remus celú dobu spal u nás v izbe, tak sme sa s mamou rozprávali. Vravel som jej o Ginny, mojej... takmer manželke.“

James si obliekol plášť a na hruď si pripol odznak aurora.

„Aj ja som auror, ale tie odznaky už nenosíme,“uškrnul sa Harry.

„Šťastní ľudia. Neznášam ich, ale Scrimimu to robí radosť, tak si ho dnes dám. Vieš, bude naštvatný, sme jeho najlepší aurori,“zazubil sa James na svoj odraz v zrkadle a postrapatil si vlasy. „Dumbledore nebude nadšený, že nemôžeme byť v pohotovosti pre rád, ale snáď sa nestane nič, čo by ste nezvládli.“

„Hýb sa, James, lebo ti Scrimi rozkope zadok!“zavrčal Sirius od dverí a znepokojene pozrel na hodinky.

James sa rozlúčil s Harrym aj s Lily a zbehol k dverám, kde už stepoval Sirius.

„Čo ťa peče v riť? Ja mám aj rodinu, ty odľud!“hneval sa James, keď ho Sirius ťahal von dverami. „Tak ma aspoň nechaj, nech si obujem topánky!“

Sirius ho teda pustil a so sarkastickými poznámkami sledoval Jamesa, ako si obúva aj druhú topánku.

„Mohol by si mi zaviazať šnúrky, keď si tam dole,“zaškeril sa.

O chvíľu sa ocitli od sídla rádu dosť ďaleko na to, aby sa odmiesnili. Ozvalo sa dvojité PRÁSK a obaja zmizli.

V átriu bolo veľa ľudí, pretože sa všetci ponáhľali domov.

„Dnešná noc bude len naša,“zaškeril sa Sirius, keď prešli okolo pultu, kde sa registrujú prútiky a zastali pri výťahu.

„Výborne, aspoň si pospím,“zamudroval James a nastúpil do prázdnej kabínky.

„Druhé podlažie: Oddelenie pre presadzovanie čarodejníckeho práva...“oznámil ženský hlas a mreže výťahu sa otvorili. Pred výťahom sa rozprávali dvaja ľudia.

„Dobrý večer, Divooký,“pozdravil Sirius jedného z nich.

„ Hej,“zavrčal Moody, „Tuto Meadowesová mi práve vravela, že Scrimgour je na vás naštvatý.“

„Dobrý večer, Dorcas,“usmial sa James na mladú aurorku. „O nás sa nemusíš báť.“

„Ani by mi nenapadlo, James,“odvetila a nastúpila do výťahu v Moodyho sprievode. „Užite si to.“

Výťah sa pohol dole a James so Siriusom zamierili k Scrimgourovej kancelárii.

„Dobrý večer, šéfe,“zaškeril sa Sirius a pokojne a usadil do kresla oprotil Scrimgourovi, ktorý sa prehrabával v kope papierov, takže mu bolo vidno len rozlietané vlasy.

„Vy ešte máte tú drzosť ukazovať sa mi na oči, Black?“zavrčal.

„Veď ma cez tie papiere nevidíte,“ľahostajne odvetil Sirius a začal si leštiť prútik. „Ale tak mi napadlo, keď máme tú nočnú pohotovosť, či by sme si s Jamesom nemohli...“

„Nemohli, Black. Koľkokrát vám mám ešte povedať, že aurori nemajú firemné večierky?!“ Scrimgour sa nebezpečne vyklonil spoza papierov a zablýskal očami. „A teraz choďte na miesta!“

Sirius s Jamesom sa teda odpratali na svoje stanovište a znudene si sadli k stolom.

„Dopíšem aspoň správu o tom výjazde z minulého týždňa,“usúdil James a prisunul pred seba kopu papierov. „Prečo musí Meadowesová vždy napísať správu na desať strán, keď vie, že Scrimi potom chce také aj od nás.“

„Proste ju to strašne baví, robiť nám napriek,“povedal Sirius s úškrnom. „V podstate ani nevyzerá zle, ale mám nejaké zásady...“

James vybuchol do smiechu až sa mu roztriasla ruka a nedokázal písať rovno.

„Seriózne, James, ty by si si začal s...“ Sirius opäť nedopovedal vetu. Teda, možno dopovedal, ale James ju nepočul kvôli záchvatu smiechu, ktorý naplno vypukol po Siriusovich prvých slovách.

Sirius zadumane čakal, kým ho to prejde, potom sa narovnal a spýtal sa kamaráta, čo mu je také smiešne.

„Vieš, slovo seriózne a ty... To veľmi nejde dokopy. Najmä čo sa týka vzťahov,“škeril sa James.

„Nemôžem byť každý mäkký ako ty, Paroháč,“ohradil sa Sirius pokojne si vyložiac nohy na stôl. „Musím zachrániť česť nášho pohlavia.“

James mal na jazyku ďaľšiu poznámku, keď sa rozozvučil alarm najvyššej pohotovosti.

Ron sa prikrčil za dverami a priložil si prst na pery, aby bol Harry ticho. Nebolo to však potrebné, pretože Harry pripučený k stene bol rád, že môže slobodne dýchať, nieto ešte rozprávať. Artur na druhej strane dverí zažal svoj prútik a zdvihol ho nad hlavu, aby svetlo dopadalo čo najďalej.

Ron vykukol do tmavej časti pivnice a sledoval otca, ako vyťahuje zpoza Siriusovej motorky krabicu, keď ucítil pod rebrami šťuchanec. Zasyčal a zamračil sa na Harryho.

„Poď tam,“pobádal ho Harry zvedavo. „Toto je jedinečná šanca zistiť, čo to tak úžasne pred nami skrývajú!“

„Pred nami i svojimi zákonitými,“dodal Ron myslia na nič netušiace manželky. Ale skôr manželky, ktoré všetko vedeli, ale muži o tom netušili?

Odchýlili teda dvere a tiež zasvietili svoje prútiky. Artur sa od ľaku mykol a skočil pred vzácnu krabicu pripravený chrániť ju vlastným telom.

„No tak, tatko, čo to tam máš?“vyzvedal Ron naľahujúc krk v túžbe vidieť obsah krabice.

„Ale ste ma vyľakali, chlapci,“usmial sa Artur, ale zostal v rovnakej bojovej polohe. „Už som si myslel, že je to tvoja mama, Ron.“

„Budeš si priať, aby to bola ona, ak nám neukážeš, čo skrývaš. My nie sme včerajší, tatko, vlastne sme pokrokoví, takže to vysyp,“povedal Ron vo veľkom mávajúc prútikom, takže sa po stenách myhali tiene v rýchlom slede.

„Tak dobre, chlapci. Ale Moly ani muk a... poďte sem,“kývol Artur, otočil sa a otvoril krabicu. „Snažíme sa vytvoriť zbrane, ktoré by nám pomáhali pri boji. Dumbledore si myslí, že je to nečistá hra nám nepodobná, že by sme to nemali robiť už len preto, aby sa vynález neobrátil proti vynálezcovi. Najprv sme ho poslúchli, ale nedalo nám to.“

Harry nazrel do krabice a vytiahol niečo medzi fénom a účinnou zbraňou. „Čo je to?“

„To vymyslel James- kúzlometač,“odvetil Artur natešene. „Odrazí kúzlo späť na pôvodcu, ale omnoho zosilnené.“

„A toto?“ukázal Ron na elektrický holiaci strojček.

„To sa ešte nevie, ale Sirius mal s tým nejaký úžasný nápad, ale potrebujeme na to vysávač a ten ešte neprišiel,“usmieval sa Artur. „Úžasné, však? Ja som skúšal niečo so zásuvkou a kávovarom, ale neveľmi úspešne.“

„To je šialené,“zamrmlal Harry a vrátil Kúzlometač späť do krabice.

Keď sa vrátili späť hore, Lily práve voviedla do obývačky Petra.

Harry si zahryzol do pery a prižmúrenými očami si premeral toho malého zradcu, ako si vychutnáva Lilynu spoločnosť. Myšlienku zmlátiť ho až bude modrý zatlačil do úzadia a začal prmýšľať, či už donáša Voldemortovi, ale o tom aspoň uvažuje.

„Bol som u mamy,“vysvetľoval práve Lily. „Bola chorá a tak som jej robil spoločnosť. Vieš, už nikoho nemá okrem mňa...“

Harry sa radšej nenápadne odkradol do kuchyne a ponúkol sa Molly, že pomôže odpratať riad od večere.

„Lily mi vravela, že si sa ženil s...“

„S Ginny, áno, vašou dcérou,“usmial sa Harry a pri spomienke na Ginny, ktorá na neho čaká niekde tam v budúcnosti sa mu zovrel žalúdok. Dal by všetko čo má hore v izbe za to, aby bol opäť pri nej. Keďže však toho nemal až tak veľa, zdalo sa mu to ako slabá obeta. Čo vlastne teraz môže robiť? Strachuje sa o neho, alebo berie ako samozrejmosť, že sa jej vráti celý, živý a zdravý?

Vytiahol zo skrinky cereálnu tyčinku, povedal, že ide za Ronom a s nepríjemným pocitom v žalúdku stúpal po schodoch. Cítil sa, akoby zomrel niekto, koho miloval, nemal náladu ani chuť sa s niekým rozprávať o čomkoľvek, najmä nie o Ginny.

Vyšiel až na najvyššiu chodbu a bezmyšlienkovite pozrel na strop. Kúsok od neho bol vyrezaný štvorcový otvor zabuchnutý drevenými padacími dverami. Pomocou prútiku ich otvoril a z povaly sa spustil rebrík.

„Harry, ak potrebuješ rozmýšľať osamote, nemusíš liesť na povalu.“

Harry sa zvrtol a zbadal Remusa vychádzajúceho z malej izbičky za ním.

„Aj James to síce občas robí, ale je to tam hnusné. Sama pavučina, prach a málo miesta. Sú tu aj iné opustené izby na rozmýšľanie. Ale dávaj pozor, nech ťa nenájde Lily. Nútila by ťa o probléme rozprávať donekonečna až by si mal pocit, že nikdy nenájdeš riešenie,“usmial sa Remus. „Kde vlastne je?“

„Dole,“zahundral Harry a zlý pocit sa ešte prehĺbil, keď si spomenul na mama sediacu s tým zradcom, ako ho utešuje a so záujmom počúva o jeho chorej matke.

„Môžem sa ťa spýtať...“začal pomaly Remus. „Len pre zaujímavosť. Kedy zomriem?“

„Nie, Remus, to ti nepoviem,“odvetil a pozrel hore na povalu. „Asi sa tam na chvíľu zašijem.“

Remus hodil plecom. „Keď tak veľmi chceš.“

„Pohotovosť!“rozľahol sa domom silný mužský hlas. „Remus! Lily! Kde ste?!“

Remus sa zvrtol a rozbehol sa ku schodom.

Harry nachal rebrík spustený a bežal za ním. Videl, ako Remus vyťahuje prútik ešte skôr ako dobehol k dverám, akoby čakal, že na neho zaútočia už v dome. Dolu už stála Lily a Molly s Arturom a Ron pribehol zarovno nich.

Harry spoznal Franka Longbottoma, ktorý prišiel hľadať pomoc do rádu.

„Napadli obchod toho šialenca Tallmana,“informoval Artur. „Ideme tam všetci?“

„Prišiel som bojovať,“zanovito vyhlásil Ron a všetci vybehli von. „Prípojné premiestenie?“

Lily ho schytila za ruku rovnako ako Harryho a premiestnili sa do Deravého kotlíka.

„Prečo tam bežíme? Veď s ním rád...“otočil sa Harry k Remusovi, keď prebehli okolo baru a Artur hľadal správnu tehličku na múre za budovou.

„Jedna z mála príležitostí pozabíjať tých kreténov,“vysvetlil Frank, ktorý počul otázku. „Vieš, oni sú väčšinou rýchli a presní, ale Sirius s Jamesom ich zdržali.“

„Úžasné, koľko radosti!“zamrmlal Ron a zahol do známej uličky, z ktorej sa ozýval buchot a valili sa kúdole prachu.

„Nehýb sa!“namieril Frank na postavu v čiernom a tá zostala stuhnutá stáť.

Ostatní vleteli do dymu a prachu a stratili sa z dohľadu. Ron a Harry sa prikrčili a hľadali nejakého súpera. Harry o chvíľu zneškodnil muža so zjazvenou tvárou a Ron odbavil vysokú ženu s nevinným výzorom.

„Ani by som nepovedal, že patrí k tým... Avadovcom,“povedal Harrymu a pretĺkal sa ďalej.

„Dúfam, že k ním patrila,“odvetil Harry a zakopol o niečie telo. Spadol na zem a zvrtol sa, aby zistil, komu patrilo.

Mladý muž s havraními strapatými vlasmi ležal vedľa neho bez dychu. Okuliare mal zlomené a z kútika úst mu vytekal tenký pramienok krvi.

„Oci!“vykríkol Harry a síce tušil, že to bude musieť prežiť, žalúdok mu nepríjemne skrútilo. Všetko je tu čudné, všetko je možné, všetko sa môže skončiť inak...

„Harry! Pozor!“začul Ronov hlas a uhol práve včas pred smrtiacim zaklínadlom od nízkej chudučkej čarodejnice. Vyskočil na nohy a vyslal k nej niekoľko omračujúcich zaklínadiel, no ona sa vždy uhla a paľbu opätovala.

„Petrificus totalus!“zaznel Lilin hlas a žena padla k jej nohám. „Viem, od chrbta sa útočiť nemá, ale musela som ťa zachrániť.“

Lily sa pustila do súboju s ďaľším čarodejníkom.

Harry sa zvrtol a zbadal Molly, ako udychčane bojuje s vysokým mužom.

„To je Tallman, Harry, pomôž jej,“nabádal ho Ron uhýbajúc pred červeným lúčom svetla.

Molly práve odklonila zaklínadlo a so značnou námahou vysielala prúdy svetla na svojho protivníka.

Harry sa rozbehol k nej, keď ho opäť zastavil Ronov hlas: „Nie, Harry, bež k mame! Bež k svojej mame!“ Ron ležal na zemi a mal zjavne zranenú nohu.

Lily bojovala s neveľmi vysokým, no húževnatým mužom, ktorý ju práve zvalil na zem a ona odtiaľ zúfalo mierila prútikom na svojho súpera.

Harry zostal na niekoľko sekúnd strnulo stáť. Jeho matka, ktorá mu práve zachránila život. Potrebuje ho. No aj Molly postupne padá pod návalom kliadob...

„Harry! Ešte si sa nenarodil!“zreval Ron.

Nie, ešte sa nenaodil. Ale ani Ginny. Ani Ron! Ginny...

Harry sa rozbehol k Molly.

„Petrificus totalus!“zakričal a Tallman na neho vyleštil oči, keď Molly zadychčane padla na kolená. „Petrificus toatallus!“

Tentoraz zasiahol svoj cieľ a Tallman padol na zem.

„Avada...“

Zvrtol sa na päte, odhodlaný pomôcť aj svojej mame. Ginny už zachránil. Ginny sa narodí...

„...Kedavra!“zasyčal Fajlus a zelený prúd energie zasiahol Lily do hrude.

Klesala ako v spomalenom zábere.

Harry cítil, že sa mu podlomili kolená zároveň s ňou.

Videl vydesenú Ronovu tvár a pokojnú mamu, ako vo večnom spánku padá k zemi.

Zároveň s ním...

***

„Všetko bude inak. Harry nežije,“vzlykal Ron prevliekajúc si cez hlavu časovrat. „Koho si vezme Ginny? Čo bude so svetom... Keď Voldemort....“

„Všetko bude v poriadku synak. Zabil si Fajulsa. Stretneme sa v budúcnosti, netráp sa,“prihovoril sa mu Artur a potľapkal ho po pleci.

„Snáď,“zašepkal Ron a časovrat sa roztočil.

Všade okolo sa rozľahla beloba. Nepreniknuteľná a predsa taká mäkká a príjemná. Ron si pretrel oči a zažmurkal do tej oslepujúcej čistoty.

„Nejde to, Ron,“počul niekde zhora známy kamarátov hlas.

„Harry? Kde som to? Čo sa stalo?“spýtal sa, keď si uvedomil, že letí niekam hore a časovrat sa neprestajne točí všetkými smermi.

„Narodil som sa,“povedal Harry, ktorý sa zjavil vedľa neho. „Vrátil som sa do minulosti a zabil som svoju matku. Keď je mŕtva, nemôžem sa narodiť, takže sa nemôžem vrátiť a zabiť ju.“

„Čiže Lily prežije a ty sa narodíš!“potešil sa Ron a s úsmevom pozrel na Harryho.

„Ak sa narodím pôjdem do minulosti a zabijem ju, čiže sa nemôžem narodiť,“pokrútil Harry hlavou. „Je to kruh, Ron. Kruh, ktorý nemá začiatok, ani koniec.“

„Ale...“

„A ty si teraz uviazol v čase. Sme tu spolu, a zrejme tu budeme spolu naveky,“smutne povedal Harry a pozrel hore, na nekonečnú belobu a nenaplnené sny. Na zlé rozhodnutia a život, ktorý mohli prežiť nebyť...

„Ale čo sa stale s Hermionou? S Ginny?“zúfalo sa spýtal Ron.

„To ja neviem, Ron. To sa asi nikdy nedozvieme.“

THE END

P.S.- Ono je to trochu psycho. Trochu dosť...

P.S.2. - James prežil.

P.S.3. - Beta-read som si robila sama! => Pozdravujem Ghost Ship :)

P.S.4. - Nájdené chyby píšte SP. Ak sa vám chce.

P.S.5 - ĎAKUJEM za to, že ste čítali túto poviedku. Ďakujem.

S láskou Lilly

[ » na začiatok « ]