Kapitola:
Pridaná: 21.6.2006, 17:12:25
Čítaná: 2107×
Hodnotenie: (počet hlasov: 19)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Harry, Snape
Stručný dej: Harry tomu nedokázal uveriť. Celé mesiace dúfal, že nastane tento okamih, pripravoval sa naň a teraz...muž, ktorého tak nenávidel, na ktorého tak dlho čakal, stál oproti nemu úplne sám. Avšak situácia sa vôbec nevyvinula tak, ako to Harry plánoval

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » 1.časť 2 » Pravda 3 » Horcruxy

Hneď ako Snape otvoril skrinku, Harry vedel, čo sa v nej nachádza. Videl to predsa toľkokrát... Teraz si už bol istý, že skrinka patrila Dumbledorovi! Pri pomyslení, že jeho vrah s ňou pokojne manipuloval, vzbĺkla v ňom ešte väčšia zlosť, ale vzápätí sa v ňom objavila aj zvedavosť... Prečo ho Snape ešte nezabil alebo neodmiestnil k Voldemortovi? Čo chce robiť s mysľomisou? Čo sa to deje?

Snape zatiaľ vložil svoju spomienku do skrinky.

„Ako som už povedal, je čas na náš rozhovor,“ začal. „Najprv ti však musím objasniť pár maličkostí.“ Prútikom si k sebe privolal Harryho a nepríjemne ho schmatol za rameno. Potom Harry pocítil ten známy pocit zmätku spojeného so zvedavosťou, ktorý toľkokrát zažíval na lekciách s Dumbledorom...vstúpili do Snapeovej spomienky.

Ocitli sa na okraji hustého lesa, v diaľke sa vynímalo jazero, ktoré Harry veľmi dobre poznal. Vrátili sa späť do Rokfortu. Harrymu sa okamžite vynorili smutné spomienky na všetko, čo tam prežil, na všetko, čo už navráti späť. Teraz stál na mieste, kde Dumbledora pred mesiacmi pochovali po boku jeho vraha!

„Draco stále mlčí?“ ozvalo sa zrazu. Keby Harryho telo nebolo vďaka Snapeovmu zaklínadlu zmeravené, iste by sa strhol. Ten hlas poznal až príliš dobre...patril Dumbledorovi.

„Je tvrdohlavý, neverí mi. Nemyslím si, že mi niekedy povie o svojich plánoch...“ odpovedal Snapeov hlas. Nebol to však ten Snape v zaprášenom habite, s ktorým Harry pred chvíľou bojoval. O niekoľko sekúnd sa mu naskytol pohľad na Dumbledorov typický špicatý klobúk a jeho múdre oči, ktoré sa upierali na mladšieho Snapea. Až vtedy si Harry uvedomil, ako sa Snape od ich posledného stretnutia na veži zmenil - mal oveľa viac vrások, strhanú tvár a dokonca by povedal, že je ešte bledší (ak to vôbec je možné).

„Nemusím ti opakovať, ako je dôležité, aby si získal jeho dôveru, Severus... Nabudúce už môže naozaj niekomu ublížiť už nemusí použiť náhrdelník,“ dohováral Dumbledore ustarane.

„Práve preto by ste ho mal zastaviť! Snaží sa vás predsa zabiť!“ naliehal Snape.

„Pokiaľ si si to ešte nedomyslel,“ zašepkal ten Snape stojaci pri Harryho boku tlmeným hlasom, „tento rozhovor sa odohral po prvom Malfoyom pokuse s náhrdelníkom, v deň, keď sa otrávil Weasley.“ Harry ho však nevnímal, sústredil sa iba na rozhovor, uši mal nastražené, aby mu neušlo jediné slovo

„Nie,“ odvetil stroho Dumbledore. „Už som povedal, teraz to nemôžem urobiť. A nezabúdaj na svoju prísahu!“ Snape nahnevane pokrútil hlavou.

„Dokedy chcete čakať? Kým Malfoy naozaj nenájde spôsob na vniknutie do Rokfortu? Kým vás...nezabije? Čo vôbec plánujete?“

„Severus,“ Dumbledorov hlas znel rozhodne, Harry v ňom počul jeho výnimočnú silu, „môj život nestojí za smrť Draca ani teba. Ak budem musieť zomrieť, chcem, aby si sa postaral o všetko a -“

„Prečo?“ prerušil ho Snape.

„Chcem, aby si pokračoval v hľadaní Horcruxov, aby si pomohol Harrymu.“ Každé slovo sa zabodávalo do Harryho srdca ako kôl. To predsa nemôže byť pravda... Čo sa to deje?

„Prečo stále veríte, že on dokáže zabiť Temného pána?“ vybuchol Snape. „Ste oveľa silnejší ako on! Len vy ho dokážete premôcť!“

„Harrymu verím,“ odvetil Dumbledore pokojne. „Aj ty si počul proroctvo, vieš, že sa napĺňa. Na živote starca ako ja záleží najmenej...“ na chvíľu sa oči oboch mužov upreli na Dumbledorovu zranenú ruku. „Malfoy ma nedokáže zabiť. Ak nebude iné východisko, musíš to urobiť ty.“

„Nie! To nemôžem!“ takmer vykríkol Snape. V jeho hlase sa ozývala rovnaká hrôza, akú cítil Harry vo svojom srdci.

„Ak zostanem žiť, zomrie Draco, ty aj Narcissa. Kým budem žiť urobím všetko, čo bude v mojich silách, aby som Harrymu pomohol. Potom bude rad na tebe.“

„Myslíte si, že on mi potom bude veriť?“ zasmial sa Snape.

„Viem, že ty nájdeš spôsob, akým ho presvedčíš...“ odvetil Dumbledore sebaisto, zároveň aj netrpezlivo.

„Príliš veľa vecí beriete za samozrejmé,“ pokrútil hlavou Snape. Harryho očiam, na rozdiel od mužov pred ním, neušla robustná postava Hagrida načúvajúca pri lese. Až vtedy si Harry spomenul na rozhovor v deň Ronových narodenín, pri ktorom mu Hagrid povedal o hádke medzi Dumbledorom a Snapeom.

„Možno, že v tom už nebudem chcieť pokračovať...“ dodal Snape nahnevane.

„Sľúbil si mi to pred pätnástimi rokmi, nezabúdaj! Je to tvoja povinnosť!“ Z Dumbledorových očí sršali blesky, Harry ho ešte nevidel tak nehnevaného a smutne si uvedomil, že už ani neuvidí. „Pokračuj ďalej vo vyšetrovaní a rob to, čo si prisahal...“ dodal už pokojnejšie.

„K čomu ma ešte chcete prinútiť?“ Harry by prisahal, že v Snapeovom hlase počul zúfalstvo.

V tom sa ruka Snapea staršieho natiahla k Harryho ramenu, chcela ho čo najrýchlejšie vrátiť späť do reality, no nestihla včas. Harry ešte počul Dumbledorove slová, ktoré ním opäť otriasli:

„Ak ešte stále chceš pomstiť Lilinu smrť...“

...

koniec 2. časti

[ » na začiatok « ]