Kapitola:
Pridaná: 9.11.2008, 22:33:02
Čítaná: 2661×
Hodnotenie: (počet hlasov: 9)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Aurélia Goodwillová, Sebastian Brown
Stručný dej: Aurélia so Sebastianom majú zakázané ľúbiť sa. Prečo je však ich túžba často väčšia ako povinnosť?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Šikmá ulička 2 » Vo vlaku 3 » Chrabromil 4 » Schôdzky a hádky 5 » Trest 6 » Výtržníci verzus Záškodníci I. 7 » Odhalenie 8 » Veštba 9 » Večierok 10 » Prázdniny 11 » Všetko je inak 12 » Letticia Westwoodová 13 » Odhalené tajomstvo 14 » Dennis, Letty, Sebastian, Lia a Laura 15 » Odchod 16 » Konečne ,,doma“ 17 » Výtržníci verzus Záškodníci II. 18 » List 19 » Silvestrovský ples 20 » Koniec

Lia sa ponáhľala za profesorkou Gamblerovou, tak ako jej prikázali. Hľadala ju v jej kabinete, no tam nebola, tak šla do veže, kde mávali veštenie. Našla ju tam celú vystrašenú a vyklepanú.

,,Dobrý večer, vraj ste ma volali,“ povedala Lia, keď vošla dnu.

,,Aurélia! Nesmieš to urobiť!“ prehovorila vystrašene. Oči mala červené a opuchnuté, akoby plakala a hlas sa jej neuveriteľne triasol.

,,Prepáčte, ale čo nesmiem urobiť?“ spýtala sa Lia. Nechápala o čo Prophesy ide. Poznala ju už dlho, no v takomto stave ju ešte nevidela.

,,Mala som videnie. Pamätáš sa na tú moju neúplnú veštbu, ktorú som ti povedala minulého roku? Teraz už viem o čo ide,“ odvetila jej Prophesy.

,,Prepáčte, ale minulého roku som sa po tejto vaše veštbe,“ zdôraznila to slovo, ,,rozprávala s profesorom Dumbledorom a on povedal, že tomu nemám prikladať veľký význam.“

,,Ale prosím ťa, Aurélia, každý predsa vie, že Dumbledore neverí na veštenie, na karty, na kryštálové gule. Ale ja ti prisahám, že sa stane niečo zlé,“ prehovárala ju Gamblerová.

,,A čo také zlé sa má stať?“ zasmiala sa Lia. Teraz, keď je konečne šťastná, keď konečne chodí so Sebastianom, keď je konečne s ním, tak nejaká bláznivá profesorka jej tu začne hovoriť o nejakom nešťastí. Pripadalo jej to smiešne.

,,Sebastian Brown je zlý. Aurélia, prosím ťa, nezačínaj si s ním,“ prosila ju a tvárila sa pri tom veľmi vážne.

,,Tak na to je už trošku neskoro,“ povedala Lia a odchádzala z učebne.

,,Aurélia, Sebastian nám zničí život. Nielen teba a mne, ale zničí ho aj mnohým okolo seba,“ varovala ju Prophesy, no Lia ju už nepočúvala.

,,To je všetko, čo ste mi chceli povedať?“ spýtala sa Lia a keď profesorka Gamblerová prikývla hlavou, Lia iba zabuchla dvere . ,,Nezmysli. Dumbledore mal vtedy pravdu, keď hovoril, že vešteniu sa nedá veriť.“ Lia šla do klubovne. Chcela sa stretnúť so Sebastianom a chcela byť s ním. Nemohla uveriť tomu, že sú konečne spolu. Lia žiarila šťastím ako nikdy predtým. V očiach jej svietili iskričky a bolo na nej vidno ako je strašne zamilovaná. Vkročila do klubovne a Sebastian ju tam čakal. Srdce jej až poskočilo od radosti.

,,Ahoj,“ pozdravil jej Sebastian, ktorý sedel v kresle pri okne.

,,Ahoj,“ odzdravila mu nesmelo.

,,Tak čo od teba chcela Prophesy?“ spýtal sa jej a posadil si ju na koleno.

,,Blbosti. Hovorila mi, že mala akési videnie, a že si zlý. Dokonca mi vraj zničíš život,“ zasmiala sa Lia.

,,To hovorila?“ zvážnel Sebastian. Tak už iba toto mu chýbalo. Aby ho nejaká mladá profesorka prezradila.

,,Áno, ale nič si z toho nerob. Aj Dumbledore hovoril, že vešteniu sa nedá veriť,“ povedala mu Lia.

,,Dumbledore o tom vie?“ opýtal sa Sebastian napol prekvapene a napol s obavami. Voldemort im stále hovoril, aby sa snažili ukrývať pred Dumbledorom, lebo ten Tomovi Riddlovi neverí a myslí si o ňom svoje, na rozdiel od iných profesorov. Sebastian sa zamyslel.

,,Je ti niečo?“ spýtala sa ho Aurélia, keď si všimla jeho neprítomný pohľad.

,,Nie, nie. Nič mi nie je. Ospravedlníš ma? Zabudol som napísať mame list. Sľúbil som jej to,“ povedal a postavil sa. ,,Hneď sa vrátim, počkaj tu.“

,,Myslím, že už pôjdem spať. Je neskoro a zajtra píšeme ten test z Transfigurácie,“ povedala a pohladilo ho po jeho svetlých vlasoch.

,,Jasné, asi by som sa mohol aj niečo naučiť,“ zasmial sa. ,,Dobrú noc a vyspi sa,“ pobozkal ju na pery a počkal kým odišla.

Sebastian sa ponáhľal do svojej izby. Začal prehadzovať svoje veci na posteli a neskôr aj v skrinke. Ponáhľal sa a bol nervózny.

,,Hľadáš niečo Sebastian?“ spýtal sa ho Adam, ktorý ležal na posteli, no Sebastian si ho ani nevšimol.

,,Nič,“ odvetil mu trpko.

,,Prečo si potom taký nervózny? Stalo sa niečo?“ provokatívne vyzvedal Adam. Vedel, že sa niečo deje a taktiež vedel, že to má niečo spoločné s Voldemortom.

,,Nič sa nestalo a nie som nervózny. Radšej si čítaj, alebo čo to robíš a nestaraj sa do mňa,“ odbil ho Sebastian.

,,Má tvoj pán nejaké problémy, alebo...“ nedopovedal.

,,Nepovedal som ti, aby si sa do mňa nestaral?“ skríkol Sebastian, priskočil k jeho posteli a prútik mieril na jeho hruď. ,,Vieš, že nemám problém urobiť ti niečo?“

,,No tak Sebastian, viem, že by si ma nikdy nezabil. Si na to slabý,“ flegmaticky poznamenal Adam a pozeral sa mu hlboko do očí. Sebastianovi začalo prudko biť srdce.

,,Možno by som ťa nezabil, ale čo keby som na teba použil niečo také, ako je Crucio?“ zasmial sa Sebastian.

,,Sebastian, si chorý! Mal by si sa začať liečiť! Uvedomuješ si, že sme boli niekedy priatelia? Nechápem, čo na tebe Aurélia vidí,“ povedal Adam.

,,Myslím, že ty ešte nevieš tú novinku. Tvoja kráska, do ktorej si bol dlhé roky zaľúbený, už chodí so mnou!“ Sebastian vedel, že teraz vyhral. Adamovi sa zaleskli oči. Myslel si, že nikto nevie o jeho láske k Aurélii a teraz mu Sebastian povie toto. Zarazilo ho to ešte viac ako to, že spolu chodia.

,,Odkiaľ vieš, že som bol zaľúbený do Aurélie?“ spýtal sa ho a na čele sa mu objavili kropaje potu.

,,Nie som slepý, Frugal. Až to z teba kričí. Ale myslím, že by ťa asi zaujímalo ako sa tá tvoja princeznička bozkáva. Ešte sa trochu hanbí, ale je celkom dobrá. Časom sa zlepší a aj v posteli bude určite dračica,“ hovoril Sebastian.

Adam to už nevydržal, vyskočil z postele a vrazil Sebastianovi päsťou rovno do tváre.

,,Opovážiš sa jej ublížiť a zabijem ťa! Počuješ? Prisahám, že ťa zabijem!“ vyhrážal sa Adam a kypela v ňom zlosť.

,,Len, aby som ťa nepredbehol!“ Sebastian si pretrel rukou peru, na ktorej mal krv a venoval Adamovi zhnusený pohľad plný opovrhnutia a nenávisti. ,,Vypadni!“

Adam odišiel z izby s hlasným tresknutím dverí. Nemohol uveriť, ako sa jeho najlepší priateľ zmenil. Bol z toho smutný a sklamaný zároveň. Teraz mu v hlave vírila iba jediná myšlienka. Musí varovať Liu a aj Dumbledora a povedať im, že Sebastian sa pridal na stranu Temna. Len ako im to povie? Lia mu určite neuverí, keď je až po uši zaľúbená do toho bastarda a Dumbledore tomu asi taktiež nebude veriť.

Sebastian konečne našiel pergamen. Namáčal brko do atramentu a rýchlo naň niečo načarbal. List zapečatil do obálky a utekal do sovej voliéry. Vybral si veľkú sivú sovu, pripevnil list na jej nôžku a poslal ju za adresátom toho listu. Vrátil sa do izby a čakal na odpoveď. Prechádzal sa hore – dole po izbe a bol nervózny. Čo ak to všetko praskne? Čo sa stane potom? Odpoveď neprichádzala, tak si ľahol na posteľ a začal sa učiť na zajtrajší test. No absolútne sa nemohol sústrediť. Asi po hodine na okno jeho spálni zaťukala sova. Rýchlo vstal z postele, otvoril okno, zobral sove list a prečítal si ho. Neúhľadným písmom na ňom bola napísaná jediná veta.

,,Nech to vyzerá ako nehoda.“

Silvestrovský ples sa blížil závratnou rýchlosťou a dievčatá stresovali, lebo nemali šaty, topánky a doplnky. Pri tejto príležitosti im riaditeľ umožnil na jeden deň odísť do Londýna na nákupy. Keď ten oznam vyvesila profesorka McGonagallová v klubovni, dievčatá boli od radosti bez seba.

,,Takže, kto chce ísť nakupovať, nech sa do zajtrajšieho večera prihlási u mňa v kancelárii,“ povedala McGonagallka a dievčatá okamžite zdvíhali ruky a diktovali svoje mená. ,,Povedala som u mňa v kancelárii.“ Keď odchádzala za sebou mala zástup pubertiačok, ktoré sa chceli prihlásiť.

O tri dni sa ten dav presunul k hlavnej rokfortskej bráne, odkiaľ mali ísť do Rokvillu na vlakovú stanicu, kde ich už čakal Rokfortský expres. Boli tam hádam všetky dievčatá zo školy a profesorky McGonagallová, Gamblerová a Sproutová. Cesta vo vlaku im ubehla veľmi rýchlo. Každá hovorila svoju predstavu o svojich vysnených šatách na ten Silvestrovský ples. Vystúpili na nástupišťu 9 a ¾ a tam sa rozdeli na tri skupinky. V jednej bolo asi päťdesiat dievčat. Pár báb s muklovským pôvodom povedalo McGonagallovej, že by bolo veľmi nápadné, keby sa po Londýne pohybovali v takýchto veľkých skupinkách. McGonagallová nechcela ani počuť o tom, že by mali chodiť nakupovať samé. Nakoniec však priznala, že majú pravdu a tak im dovolila pohybovať sa po Londýne v štvorčlenných skupinkách. Povedala im ešte, že majú na nákupy čas 4 hodiny. Keď to niektoré dievčatá počuli začali hystericky vykrikovať, že to v žiadnom prípade nestihnú. Potom im povedala, že to budú musieť stihnúť, lebo v opačnom prípade sa vrátia do Rokfortu bez nich a je jej to jedno, ako sa tam dostanú ony. Profesorky ich pomaly púšťali cez prechod do sveta muklov, aby si nikto nevšimol taký nával dievčat. Lia šla samozrejme s Laurou, Judit a Olíviou. Keďže Olívia bola napol mukel a dobre poznala Londýn, lebo stále chodila nakupovať so svojou mamou, ponúkla sa, že im ukáže všetky obchody.

,,Hej, a ako chceme nakupovať, keď nemáme muklovské peniaze?“ spýtala sa Laura, keď si siahla do vrecka a zistila, že tam sú iba samé galéony, sikle a knuty.

,,Dobrý postreh,“ povedala Judit. ,,Ako teraz budeme nakupovať?“

,,Tuto hneď za rohom je jedna zašitá zmenáreň výlučne pre čarodejníkov,“ odvetila im Olívia a už ich ťahala za sebou. Tá zmenáreň bola vážne zašitá. Keby im neukázala, kde to je, tak si to vážne nevšimnú. Keď si všetky zmenili svoje čarodejnícke peniaze na libry, konečne sa vybrali nakupovať.

,,Kam nás to vedieš?“ spýtala sa Lia, keď kráčali už asi pol hodinu a nezastavili sa v žiadnom obchodnom dome.

,,Vydrž, hneď tam budeme,“ odvetila Olívia a ponáhľala sa. Dievčatá za ňou skoro nestíhali. Asi o päť minút stáli pred obrovským obchodným domom „Paradise“. Keď vošli dnu, padli im sánky. Všetko v tom obchoďáku bolo iba pre dievčatá a našli ste tam úplne všetko – od topánok cez šaty a doplnky až po vône. ,,Teraz poďte za mnou,“ zavelila Olívia a baby kráčali bez reptania za ňou. Zastavili sa pri malom obchodíku a Olívia vošla dnu.

,,Olívia, ahoj!“ pozdravila jej predavačka z toho obchodu.

,,Ahoj Megan,“ odzdravila jej Olívia. ,,Baby, toto je moja teta Megan. Megan, toto sú moje spolužiačky Judit, Aurélia a Laura.

,,Dobrý deň,“ pozdravili jej.

,,Nemusíte mi vykať, nie som až taká stará,“ zasmiala sa. Postupne si vypočula aké majú dievčatá predstavy o šatách a nosila im jedny šaty za druhými. Všetky boli nádherné a mali veľký problém vybrať si jedny z nich.

,,Ale čo ak takéto šaty bude mať aj niekto iný?“ spýtala sa Judit Laury, keď si konečne vybrala.

,,Toho sa nemusíš báť. Zo všetkých šiat čo tu mám, bol vyrobený len jeden jediný kus. Pretože, si neviem predstaviť, aby som jedny šaty robila desaťkrát,“ zasmiala sa Megan.

,,To si robila ty?“ vyjavene sa na ňu pozrela Laura.

,,Áno, všetky šaty, ktoré tu nájdete sú mojim výtvorom. Napríklad s týmito, ktoré máš ty Aurélia, tak s týmito som sa hrala asi dva mesiace. A musím povedať, že keď som ich robila, predstavovala som si podobný typ dievčaťa ako ty, perfektne ti sadnú a si v nich nádherná,“ povedala Megan, keď Lia vyšla zo skúšobnej kabínky.

,,Lia, tak tie šaty si musíš kúpiť. Si v nich nádherná. Myslím, že Sebastian z teba celú noc nesputí oči,“ prehovorila Olívia.

,,Myslíte to vážne? Môžem si ich zobrať?“ opýtala sa Lia.

,,Určite,“ odvetili jej všetky naraz.

Keď si každá vybrala svoje šaty a šli zaplatiť, Megan im dala neuveriteľnú zľavu. Poďakovali jej, rozlúčili sa a Megan im ešte povedala, aby na topánky a doplnky šli k Francceske a povedali jej, že ich posiela ona. Výber topánok a doplnkov bol oveľa rýchlejší ako výber šiat. Pravdepodobne to bolo tým, že mali už iba hodinu čas a len cesta na stanicu trvá niečo vyše polhodiny. Keď zaplatili, na stanicu uháňali ovešané taškami ako víchor. Keď dobehli na stanicu McGonagallová akurát počítala koľko dievčat sa stihlo vrátiť. Našťastie tam boli všetky.

,,Ahoj miláčik,“ podišiel k Judit Marcus a pobozkal ju, keď sa vrátili do klubovne.

,,Ahoj,“ odzdravila mu. ,,Nemusíš sa namáhať, neukážem ti, čo som si kúpila,“ zaškerila sa a upaľovala do svojej spálne, aby ju nedajbože nakoniec presvedčil. Baby si odložili svoje šaty do skríň a rozplývali sa nad nimi, aké sú nádherné.

,,Určite budeme mať najkrajšie šaty na plese,“ povedala Laura.

,,Máš pravdu, nikto sa nám nevyrovná,“ zasmiala sa Olívia.

,,Ale najkrajšia bude aj tak Lia, vyzerala si v tých šatách ako princezná,“ vravela Judit a Olívia s Laurou iba pritakali.

,,Nepreháňajte, lebo si budem vážne myslieť, aká som krásna a stane sa zo mňa jedna z tých našich krások, ktoré si o sebe myslia, že sú najkrajšie na svete,“ zasmiala sa. ,,Poďme dole, chlapci nás už čakajú,“ navrhla.

,,Ozaj Olívia, s kým ideš na ten ples ty? Ešte si sa nám nepochválila,“ pýtala sa Laura.

,,Tajne som dúfala, že ma pozve Dražen, ale nestalo sa tak,“ posmutnela.

,,Dražen Klarič? Ten Srb, čo tu prišiel na výmenný pobyt a nevie ani poriadne anglicky?“ spýtala sa Judit.

,,Ja by som mu dala súkromné hodiny doučovania,“ zasmiala sa. ,,Ale nie, no... nakoniec ma pozval Adam a keby som ho odmietla, tak už by som si nezohnala asi nikoho iného,“ povedala. Dievčatá prišli do klubovne a chalani ich čakali rozvalení na sedačke pri kozube, kde pekne horel oheň. Baby si k nim sadli a rozprávali sa ako prežili dnešný deň.

A je to tu. Deň s veľkým D. Bolo 31. Decembra 1972, čo znamenalo, že v tento deň mal byť dlho očakávaný a pripravovaný Silvestrovský ples. Každý spal minimálne doobeda, aby v noci neboli unavení, alebo náhodou nezaspali. Na obede vo Veľkej sieni bol každý vysmiati. Všetci sa tešili na dnešný večer, kde sa bude starý rok striedať s novým. Budú sa zabávať, tancovať, spievať... Dnešný večer mal byť nádherný pre každého na Rokforte. Niektoré dievčatá boli samozrejme v strese, že sa nestihnú do šiestej pripraviť, a niektorým to bolo naopak úplne jedno. Niektorí študenti v kľude sedeli v klubovniach, alebo na chodbách a rozprávali sa, čítali si knihy, alebo pomáhali s úpravou Veľkej siene. Medzi tými poslednými boli aj Sebastian a Lia.

,,Tešíš sa na večer?“ spýtala sa Lia Sebastiana, keď odpratávali stoly na kraj miestnosti.

,,Teším sa hlavne na teba,“ povedal a pobozkal ju na líce, pričom sa Lia trošku začervenala. ,,Hovoril som ti, že sa mi páčiš ešte viac, keď sa červenáš?“

,,Prestaň,“ zachichotala sa a Sebastian si ju pritiahol k sebe a pevne ju objal.

,,Som rád, že sme spolu,“ pošepol jej do uška a pobozkal ju. ,,Choď sa pripraviť, ja to tu zvládnem.“

,,Dobre, večer o šiestej ma počkaj tuto dole na chodbe,“ povedala mu, ešte raz ho pobozkala a odišla do klubovne. V klubovni nebol žiaden chalan, ale zato dievčatá tam pobehovali ako splašené.

,,Ty sa ešte nepripravuješ?“ spýtala sa Lii jedna štvrtáčka, ktoré mala na tvári masku a vo vlasoch natáčky.

,,Pre Merlina, veď mám ešte tri hodiny čas,“ prekrútila očami Lia. Nemala rada takéto dievčatá, ktoré sa pred každou akciou pripravovali pol dňa. Lia vybehla do spálne, že si ešte aspoň na hodinku pospí a potom sa začne vážne pripravovať aj ona. Len čo si ľahla do postele a zaspala, hneď pribehli baby a zobudili ju.

,,Pre Merlinovu bradu! Lia, vstávaj. Potrebuješ sa pripraviť!“ zvrieskla Judit, keď vošla do spálne.

,,Veď je ešte čas. Nechajte ma spať,“ povedala nazlostene.

,,V žiadnom prípade, okamžite vstaň a choď sa osprchovať,“ prikázala jej Olívia, stiahla z nej prikrývku a Laura na ňu hodila osušku. ,,Povedala som okamžite!“

,,Vy ste ale kamarátky, nenecháte človeka ani zdriemnuť,“ zahundrala, schmatla osušku a odišla do kúpelne. Po pätnástich minútach z nej vyšla a rozmýšľala čo teraz. Najprv sa asi namaľuje, potom si oblečie šaty a nakoniec sa učeše. Alebo naopak? Nie, rozhodla sa. Sadla si za svoj stolík a vytiahli si všetky šminky. Baby jej pomohli vybrať farbu tieňov, aby sa jej hodila k šatám. Namaľovala sa, pozrela na hodiny a presne odbili štyri.

,,Čo budem robiť ešte dve hodiny? Spokojne som mohla spať,“ pomyslela si.

,,Liaaa, poď mi prosím ťa pomôcť,“ zakričala z kúpeľne Laura.

,,Čo sa deje?“ spýtala sa Lia, keď vošla do kúpeľne.

,,Neviem sa namaľovať,“ odvetila jej a sadla si na kraj vane.

,,Stále sa vieš namaľovať a zrazu ti to nejde?“ nechápavo sa spýtala.

,,Keď vieš, som nervózna,“ povedala ticho a sklonila hlavu.

,,Z čoho?“ začudovala sa Lia. Laura k nej podišla a pošepla jej niečo do ucha a Lia sa zasmiala.

,,Tak v tom prípade ti veľmi rada pomôžem,“ povedala. Laura sa posadila na malý stolík a Lia ju raz dva namaľovala. Potom ju Laura poprosila, či by jej nespravila aj vlasy a Lia súhlasila. Všetko dokopy jej trvalo asi hodinu. Potom si uvedomila, že vôbec nevie ako sa učeše ona. Skúšala všetko možné, no nič sa jej nepáčilo. Rozpustené vlasy sa jej nehodia k šatám, komplikovaný účes taktiež. Šla sa obliecť, aby si to vedela všetko predstaviť. Opatrne si obliekla šaty, aby s nimi niečo náhodou nespravila. Vrátila sa znova do kúpeľne a poriadne sa poobzerala. Vážne v tých šatách vyzerala úžasne. Zatvorila oči a predstavila si, aký účes sa k týmto šatám hodí. Usmiala sa, teraz už presne vedela čo má s jej vlasmi spraviť. Vypla si ich a zopár lokničiek jej ostalo voľne visieť. Keď vyšla z kúpeľne dievčatá tam už neboli. Pozrela sa na hodinky, bolo za päť minút šesť.

,,Najvyšší čas ísť,“ povedala si a odišla z izby. Kráčala po chodbách Rokfortu a zhlboka dýchala. Bude sa Sebastianovi páčiť? Táto otázka jej stále pobehovala v mysli. Keď došla k schodišťu, ktoré viedlo na chodbu, kde ju mal Sebastian čakať, ešte raz sa zhlboka nadýchla. Pomaly kráčala dole schodmi a všetky pohľady sa upierali na ňu. Bola nádherná. Mala oblečené krásne fialové šaty so šnurovaním okolo krku a výstrihom na chrbte. Pod prsiami boli prestrihnuté a jemne sa vlnili. Šaty boli vykladané malými kamienkami, hore len tak jemne a postupne smerom nadol sa kamienky zhusťovali. Na nohách mala sandálky, ktoré boli taktiež vykladané takými istými kamienkami, aké mala na šatách. Sebastian z nej nevedel spustiť oči. Takú nádhernú ju ešte v živote nevidel. Teraz sa zamiloval už úplne. Lia zišla dole schodmi a Sebastian k nej podišiel. Chytil ju za ruku a pobozkal jej ju.

,,Si nádherná,“ povedal a stále sa na ňu nemohol vynadívať.

,,Ďakujem, aj ty si fešák,“ usmiala sa.

,,Ou, snažil som sa. Nechcel som popri tebe vyzerať ako nejaký trhan,“ povedal napol vážne, napol pobavene. Ponúkol jej rameno a spolu prišli do Veľkej siene. Vyzeralo to tam úžasne. Strop bol začarovaný tak, že bolo vidno hviezdy. Stoly boli odsunuté k stenám a v strede siene bolo obrovské pódium na tancovanie a trošku bokom bolo ďalšie pódium pre kapelu. Keď sa všetci usadili k stolom na pódium vyšiel Dumbledore.

,,Všetkých vás tu vítam, na dnešnom Silvestrovskom plese. Som rád, že sme sa tu zišli v takom hojnom počte. Dúfam, že sa vám ples bude páčiť a odnesiete si z neho nádherné spomienky. Na dnešný večer som vám objednal kapelu ,,Ohnivé čriepky“ tak ju prosím privítajte poriadnym potleskom,“ povedal Dumbledore a na pódium prišla kapela. Všetci boli oblečení v oblekoch, ale bolo vidno, že nie sú vo svojej koži. Sieňou sa ozval obrovský potlesk. Skupina Ohnivé čriepky bola najpopulárnejšou čarodejníckou rockerskou kapelou 70. rokov. ,,Takže ples sa môže začať,“ dokončil Dumbledore. Na tanečné pódium prišli učitelia, ktorý otvárali ples waltzom. Dumbledore tancoval s McGonagallovou, Prophesy Gamblerová tancovala s Dungom Dozenom, ale nebola príliš veselá. Slughorn s madam Pomfreyovou, profesor Obrany proti čiernej mágii Badley Defend spolu s profesorkou Sproutovou a niektorí si všimli, že Filch tancuje pri dverách a v náručí ma Pani Norrisovú. V polke waltzu sa pripojili aj študenti.

,,Smiem prosiť?“ opýtal sa Sebastian Aurélie a spolu odišli na parket. Za nimi šli aj Judit s Marcusom, Laura s Tylerom a Olívia s Adamom. Adam nespustil celý čas zo Sebastiana a Lie oči. Asi po troch hodinách sa rozbehla zábava na plné grády. Kapela hrala ich nové rockové veci a decká šaleli, potom znovu trocha spomalili a zahrali niečo pomalšie. Sebastian si k sebe pritiahol Liu a tancovali v rytme slaďáku. Šepkal jej do uší nádherné slová a hladil ju po jej nahom chrbte. Prebehla ňou triaška a Sebastian si ju pritiahol tuhšie k sebe. Ona ho chytila okolo krku a on je začal bozkávať krk. Sebastian zdvihol hlavu a zbadal Prophesy, ako pobozkala Dunga na pery a utekala von zo siene.

,,Musím si odskočiť,“ povedal Sebastian a odprevadil Liu k stolu. ,,Hneď sa vrátim.“

Sebastian kráčal hore schodmi a zastavil sa pred dverami kancelárie Prophesy. Zaklopal. Nikto sa neozýval a tak vošiel. Na druhej strane miestnosti zbadal otvorené dvere, ktoré viedli do jej mini bytíku. Sebastian vošiel dnu. Prophesy sedela na posteli a oči mala červené. Zrejme plakala.

,,Sebastian, čakala som ťa,“ povedala, keď sa zjavil vo dverách.

,,Ako si vedela, že prídem?“ spýtal sa jej.

,,V noci som mala vidinu. Tak, ako to chceš spraviť?“ opýtala sa ho s z očí sa jej kotúľali slzy.

,,Spraviť čo?“

,,Sebastian, nepýtaj sa tak hlúpo. Viem, že si ma sem prišiel zabiť a viem, že si to plánoval už dlho,“ odvetila mu.

,,Prophesy, pochop, že nemám na výber. Buď zabijem ja teba, alebo zabije on mňa,“ odvetil jej Sebastian a hlavu si oprel o zárubňu dverí.

,,Ja viem, preto sa nebudem brániť. V tej vidine som videla teba a svoje mŕtve telo. Jediné čo som nevidela bolo to, ako si ma zabil,“ ozrejmila mu. ,,Prečo si sa k nemu pridal?“

,,Bol som hlupák, keby som vedel, čo má ten človek za lubom, odmietol by som to. Nikdy by som sa k nemu nepridal. Bol by som odišiel ako Adam. Len som nemal odvahu a teraz je už neskoro. Dostal ma celého,“ povedal Sebastian a Prophesy k nemu podišla.

,,Viem, že nie si taký zlý ako by si mal byť, keď si v jeho spoločnosti,“ prehovorila po chvíľke ticha a objala ho.

,,Prepáč mi to,“ povedal ticho Sebastian ,,nechcem ťa zabiť, keby som mal inú možnosť...“

,,V poriadku, nehnevám sa,“ odvetila mu. ,,Keď som bola ešte malé dieťa, začula som ako moja stará mama hovorí mame, že mala vidinu. Hovorila jej, že zomriem vo veľmi mladom veku, pár minút po polnoci na prelome rokov. Bol to môj osud.“

,,Ja ťa nechcem zabiť,“ povedal Sebastian a slzy mal na krajíčku.

,,Ale musíš, tak poďme na to,“ povzbudzovala ho Prophesy a sadla si na posteľ. ,,Ako to chceš spraviť?“

,,Toto vypiješ,“ povedal a podal jej malý flakón s jedovato zelenou tekutinou. ,,zaspíš a postupne to bude znižovať činnosť tvojho srdca, až napokon prestane biť. Umrieš bezbolestne a aj tvoju smrť identifikujú ako zástavu srdca.“

,,Wau, myslela som si, že použiješ Avadu Kedavru. Ale premyslel si si to dobre,“ prehovorila, vytrhla mu z ruky flakón a celý obsah vliala do seba. Vnútro jej zaplavila horúca tekutina a cítila ako sa jej pomaly rozlieva po celom tele. Sebastian ju uložil do postele a prikryl.

,,Prepáč mi to,“ ospravedlnil sa jej poslednýkrát a pohladil ju po vlasoch.

,,Sebastian, chcem ti ešte niečo povedať,“ prehovorila ticho.

,,Áno?“

,,S Liou budete veľmi šťastní, hoci...“ nedopovedala.

,,Hoci čo, Prophesy?“ opýtal sa jej.

,,Ale nič, bež už, aby ťa Aurélia nezháňala,“ poslala ho preč, ale ešte predtým ako odišiel mu chytila ruku a povedala niečo v cudzom jazyku, ktorému nerozumel.

,,Kde si bol?“ opýtala sa Lia, keď sa Sebastian vrátil.

,,Nikde, potreboval som len niečo vyriešiť. Ale teraz som už tu a môžeme sa zabávať. Poď tancovať,“ povedal a ťahal ju na tanečný parket. Hrali rýchle pesničky, vybláznili sa. Pomaly sa blížila polnoc. Všetci prišli na parket a v rukách držali pohár punču. Začalo sa odpočítavanie.

,,Desať....deväť.....osem....sedem....“ ozývalo sa Veľkou sieňou, ale Sebastian myslel len na jedno. Prophesy teraz leží v posteli a umriera.

,,tri...dva...jeden....Šťastný Nový Rok!“ všetci si gratulovali a pripíjali si. Páriky sa aj pobozkali. Potom prehovoril líder kapely Stephen.

,,Vítam vás v Novom Roku 1973! Dúfam, že v tomto roku pôjde všetko podľa vašich predstáv. A želám vám, aby ste ho celý prežili tak dobre, ako ste ho začali.“

,,Jasné...vraždou....“ pomyslel si Sebastian.

,,Teraz si zahráme jednu nádhernú pesničku, ktorú sme si požičali od jedného úžasného muklovského speváka a skladateľa. Pieseň sa volá Imagine,“ kapela začala pomaly hrať (http://www.youtube.com/watch?v=jEOkxRLzBf0 ) a Sebastian s Liou tancovali v pevnom objatí. Sebastianovi sa kotúľali slzy po lícach. Myslel na to, že teraz jedna žena leží v posteli a umiera jeho vinou. Bude si to vyčítať do konca života. Zabil mladú ženu, ktorá mala pred sebou celú budúcnosť. Zbadal Dunga, ako sedí za stolom s fľašou v ruke. Prišlo mu ľúto ešte viac. Mohli sa zobrať, mať spolu deti, ale on ju zabil na príkaz jeho Pána. Pozrel na Liu a povedal jej: ,,Aurélia, milujem ťa.“ Lii sa naplnili oči slzami a odvetila mu, že ho taktiež miluje. Pobozkali sa a v tom momente Prophesy Gamblerová vydýchla posledný krát.

------------------------------------------------------------------------

Tram ta ta dáááá....nová kapitola je na svete...A nechcem sa chváliť, ale myslím si, že táto kapitola sa mi podarila, takže ma absolútne nerozhádže, keď sa vám nebude páčiť. Iba toľko som chcela. Aj ja vás ľúbim:D

[ » na začiatok « ]