Kapitola:
Pridaná: 12.10.2008, 22:14:21
Čítaná: 1836×
Hodnotenie: (počet hlasov: 9)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Aurélia Goodwillová, Sebastian Brown
Stručný dej: Aurélia so Sebastianom majú zakázané ľúbiť sa. Prečo je však ich túžba často väčšia ako povinnosť?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Šikmá ulička 2 » Vo vlaku 3 » Chrabromil 4 » Schôdzky a hádky 5 » Trest 6 » Výtržníci verzus Záškodníci I. 7 » Odhalenie 8 » Veštba 9 » Večierok 10 » Prázdniny 11 » Všetko je inak 12 » Letticia Westwoodová 13 » Odhalené tajomstvo 14 » Dennis, Letty, Sebastian, Lia a Laura 15 » Odchod 16 » Konečne ,,doma“ 17 » Výtržníci verzus Záškodníci II. 18 » List 19 » Silvestrovský ples 20 » Koniec

Práve odbila polnoc. Sebastian vstal z postele, obliekol sa a ticho sa vyparil z izby, aby nikoho nezobudil. Schádzal do klubovne a všimol si, že na kresle sedí Lia a číta si knihu. Chcel sa popri nej prekĺznuť, aby si ho nevšimla, no nedalo sa.

,,Sebastian, kam ideš?“ spýtala sa ho.

,,Len sa prejsť, nemôžem spať,“ odvetil jej a uprel na ňu zrak.

,,Čo sa s tebou deje? Zmenil si sa,“ poznamenala, keď sa na neho zapozerala. Črty tváre sa mu zmenili, schudol a mal obrovské kruhy pod očami. Chcela mu pomôcť, len nevedela ako.

,,Nič mi nie je,“ odpovedal jej a odvrátil od nej zrak. Lia k nemu pristúpila. Váhavo si položila ruky na ramená. Toľkokrát si predstavovala, aké by to bolo, keby ju objal, keby ju pobozkal. Teraz si na to spomenula. Pri tých myšlienkach sa jej roztriasli nohy a srdce začalo biť ako splašené. Musel zacítiť, aká je rozochvená. Pozrel dole, na ňu, chvíľku si myslela, že ju pobozká, že ju naozaj pobozká. Ale...nestalo sa tak. Iba sa na ňu usmial a napokon odvrátil hlavu. Pocítila sklamanie a rozčarovanie, bolestne sa šíriace do celého vnútra. Zatvorila oči a sklonila hlavu, aby si to nevšimol. Takmer sa dotýkali, cítila teplo jeho tela, vnímala jeho charakteristickú vôňu. Bolo to ubíjajúce, ledva sa ubránila nutkaniu položiť si hlavu na jeho hruď. Bol tak blízko a zároveň ďaleko. Predstavila si jeho plné mäkké pery na svojich. Telom jej prebehla triaška a on si ju pritiahol k sebe o niečo tesnejšie. Alebo sa jej to iba zazdalo? Túžila, aby sa mohli dotýkať a objímať, aby sa mohli bozkávať. Aby to chcel aj on. Aby nemuseli brať ohľad na rodičov, nemuseli sa skrývať a mohla vykričať na plné hrdlo ako ho miluje. Ale nič z toho nemohla a tá nemohúcosť až bolela.

,,Prepáč, už idem,“ povedal po chvíľke ticha a odišiel. Lia tam ostala stáť opustená a sklamaná.

Kráčal tmavou uličkou zahalený v plášti. Naokolo boli iba kríky a stromy. Jeho čierny plášť sa za ním ťahal po špinavej zmáčanej zemi. Pršalo. Fúkal studený vietor. Sebastian si privinul plášť tuhšie k sebe. Blýskalo sa a v diaľke zbadal siluetu postavy. Zrýchlil krok. Chcel to mať čo najskôr za sebou. Pristúpil k mužovi.

,,Pane, myslím, že máme problém,“ prehovoril Sebastian a uklonil sa svojmu pánovi.

,,Aký problém?“ opýtal sa ho Tom Riddle a uprene sa naň pozeral.

,,Adam Frugal,“ odvetil mu Sebastian a pozrel sa naňho. ,,Všíma si, že nie som často v škole, nespím tam a chce všetko povedať Dumbledorovi.“

,,Malý bastard!“ zanadával si. ,,Mal som ho zabiť už vtedy, keď odmietol s nami spolupracovať.“

,,Ako to vyriešime pane?“ spýtal sa ho Sebastian a čakal na odpoveď.

,,Ak sa neukľudní, budeme ho musieť nejako odstrániť,“ odvetil mu Tom Riddle a na tvári sa mu vyčaril úsmev. ,,Budeš ho musieť zabiť, Sebastian.“

,,To nemôžem pane, je to môj priateľ,“ namietal Sebastian. Adama a ani nikoho iného by nikdy nezabil. Jeho úlohou bolo len zlákať nejakých ľudí, ktorý by spolupracovali s Lordom Voldemortom.

,,Vita incerta, mors certissima*,“ povedal Tom. ,,Zapamätaj si to... Určite ti to uľahčí život Sebastian. Ale teraz sa budeš musieť stiahnuť. Aspoň na mesiac. Nebudeme sa stýkať, no nezabudni nám prilákať čím viac ľudí. Teraz popracuj na tom Snapeovi, vyzerá byť celkom schopný,“ poradil mu.

,,Ale pane, veď je to len druhák. Myslím, že by to nezvládal,“ poznamenal.

,,Kto to tu celé riadi Brown? Pýtal som sa ťa na tvoj názor?“ zvýšil naň hlas. Tom Riddle, alebo ako ho všetci nazývali, Lord Voldemort bol veľmi nepríjemný. Myslel si, že je ten najlepší čarodejník a chcel ovládnuť celý svet.

,,Nie, pane. Prepáčte,“ ospravedlňoval sa Sebastian, ale myslel si svoje. Ako môže dvanásť ročné decko zvládať tieto veci, keď on sám s tým má problémy. Už si ani nepamätá, kedy sa naposledy vyspal. Uvedomoval si, že mu to ničí život, ale teraz už bolo neskoro odísť. Bál sa, že ho Lord Voldemort zabije. Rozhodol sa, že Severusovi Snapeovi nepovie nič. Teraz bol vlastne aj celkom rád, že sa má stiahnuť. Aspoň bude môcť byť so svojimi priateľmi, bude sa môcť konečne vyspať, učiť sa čo zameškal.

,,Chceš mi povedať ešte niečo?“ chladne sa ho spýtal Tom Riddle.

,,To bolo všetko, čo som vám chcel povedať,“ odvetil mu.

,,Môžeš ísť. Keď ťa budem znova potrebovať, povolám ťa.“

,,Áno, pane,“ povedal Sebastian, znova sa mu uklonil a odišiel. Kým prišiel do Rokfortu začalo sa rozvidnievať. Uľavilo sa mu, že na istý čas nebude musieť hrať na dve strany. Sadol si pod strom pri jazere do mokrej trávy a rozmýšľal nad svojím životom. Má vôbec zmysel? Prečo sa pridal k Temnému Pánovi, keď mohol odísť? Teraz už je neskoro. Vie čoho všetkého je schopný. Keby mu teraz povedal, že odchádza Tom Riddle by ho zabil. Sebastian toho vedel až priveľa o jeho plánoch ovládnuť svet, zničiť Dumbledora a ovládnuť Ministerstvo Mágie.

,,Pán Frugal, čo je s vami?“ opýtal sa ho profesor Binns na hodine Dejín mágie. ,,Ste nejaký nesústredený.“

,,Ja vás počúvam pán profesor,“ odvetil mu Adam. V skutočnosti ho takmer vôbec nepočúval. Rozmýšľal či má povedať Dumbledorovi čo sa deje so Sebastianom. Vlastne o tom Riddlovi nič nevedel. Odišiel hneď na začiatku. Netušil za akým účelom sa s ním Sebastian stretáva a čo chcú dosiahnuť. Nepáčilo sa mu iba to, že Sebastian nie je vo svojej koži.

,,Tak mi povedzte o čom som práve hovoril?“ žiadal od neho odpoveď Binns.

,,Ehm...o Varcingetorixovi?“ odpovedal mu s neistotou.

,,Pán Frugal o Varcingetorixovi rozprávam celý čas, chcem vedieť konkrétne,“ spytoval sa.

,,Neviem,“ povedal sklamane a zvesil hlavu. Adam bol stále šikovný, múdry, vždy sa dobre učil a ešte sa nestalo, aby na hodine nedával pozor. Toto bolo prvýkrát.

,,Len pre zaujímavosť som hovoril o tom, že bol veľkým druidom a hovorí sa o ňom ako o Galovi, ktorý porazil muklovského vládcu Caesara,“ poznamenal Binns a látku vykladal ďalej. ,,O mladom Vercingetorixovi veľa nevieme. Asi len to, že patril k najvplyvnejším galským druidským rodom a bol teda priamo predurčený, aby svojou urodzenosťou a charizmou spojil rozdrobené galské kmene a rody na posledný zúrivý odpor proti postupujúcim rímskym légiam. Slobodné kmene bohatej Galie zaujali Rím v polovici prvého storočia pred naším letopočtom. Július Caesar na čele niekoľkých légii využil spory medzi jednotlivými rodmi a celkom ľahko si od roku 58 pred n. l. podmaňoval jednu oblasť Galie za druhou. Za tri roky mal pod kontrolou skoro celú Galiu – s výnimkou centrálneho masívu. Občas sa síce niektorý z podmanených kmeňov vzbúrili – napríklad v zime roku 54 napadli Rimanov galské jednotky pod vedením veliteľa Ambioriga. Ale Ceasar vždy kontroloval: vzbúrený kraj vyplienil a vodcov potrestal. Šikovne využíval aj spory medzi samými Galmi a už to vyzeralo, že nič nestojí v ceste úplnému ovládnutiu Galie. Ale začiatkom roku 52 sa na scéne objavil mladý galský druid Vercingetorix z galského kmeňa Arvenov, ktorý si svojou statočnosťou čoskoro vyslúžil prezývku ,,veľký vodca bojovníkov“. Caesar bol práve v Ríme, keď sa mladý druid postavil na čelo ďalšej vzbury. Svojimi čarami pripravil légie o zásoby potravín, navyše všade naokolo svojimi kúzlami vypálil dediny, takže sa Rimania museli stiahnuť. Caesar sa náhlil späť s posilami, ale Vercingetorix kúzlami jeho útok statočne odrazil a zapríčinil Caesarovu prvú prehru. Tým si vyslúžil obdiv všetkých Galov.“Konečne zazvonilo. ,,Nabudúce si to dokončíme,“ povedal Binns. Dejiny mágie nudili takmer každého. Všetci sa rýchlosťou blesku vytratili z učebne a ponáhľali sa na ďalšiu hodinu. Lii sa roztrhla taška tak vyšla z triedy ako posledná. Pri dverách ju čakal Sirius.

,,Ahoj,“ pozdravil ju ticho.

,,Ahoj,“ odzdravila mu a ponáhľala sa preč.

,,Počkaj, potrebujem sa s tebou porozprávať,“ povedal a chytil ju za rameno.

,,Čo je?“ spýtala sa ho. Nemala chuť rozprávať sa s ním. Stále si potreboval dokazovať, že je niekto. Že pochádza z uznávaného rodu a jeho rodina je veľmi zámožná. Potom sa stále oháňal tým, koľko dievčat môže mať. Proste, úplne decko.

,,Aurélia, ja už nemôžem ďalej čakať,“ hovoril.

,,Nechápem. Čakať na čo?“ spýtala sa ho s nechápavým pohľadom.

,,Ja som sa do teba zamiloval a už nedokážem ďalej čakať. Povedz mi prosím na čom som,“ odvetil jej. Lia sa začala smiať.

,,Čo chceš odo mňa počuť? Že ťa milujem a navždy budem? Neblázni Sirius, nájdi si dievča primerané tvojmu veku a tvojím spôsobom,“ odbila ho.

,,Je to kvôli Brownovi, však?“ poznamenal.

,,Pozri Sirius, ty sa asi nemôžeš zmieriť s tým, že ma nebudeš mať. Prečo ti na mne tak strašne záleží? Veď môžeš mať hociktorú inú, tak prečo mňa? Som od teba o päť rokov staršia a ty si pre mňa ešte len decko. Obyčajné decko!“ zdôraznila. ,,A o Sebastiana tu vôbec nejde Sirius. Nájdi si niekoho a na mňa zabudni.“

,,Ale....“ začal Sirius no Lia ho už nepočula, lebo sa ponáhľala preč.

Udreli mrazy. Sneh pokrýval všetko naokolo. Na stromoch a kríkoch bola nádherná inovať. Pomaly sa blížili Vianoce a všade vládol pokoj. Začali vianočné prázdniny, no väčšina študentov ostala v škole, kvôli plesu, ktorý sa mal konať na Silvestra. Aurélia bola v spálni spolu s Laurou a učili sa. Teda, aspoň sa snažili učiť. Laura v kuse rozprávala a Lia myslela na Sebastiana.

,,Zaľúbila som sa do neho ako nejaká hlupaňa. Ako keby som nevedela, že to nemá žiadnu budúcnosť. Nič nerobím, iba o ňom snívam. A načo?“ prehovorila Lia, počas chvíľky ticha, ktorá nastala v izbe. Po líci jej stekala horúca slza. Bola zničená z toho, že nemôže byť so Sebastianom.

,,To je v poriadku, Lia,“ tíšila ju Laura. ,,Na to sú sny. Keby sme ich nemali, neboli by sme šťastní.“

,,Ale ja nie som šťastná. Mne nestačia iba sny. Ja chcem skutočnosť!“ hovorila.

,,Veď o tom sú sny, že sa raz premenia na skutočnosť. Mnohokrát to síce vôbec nedopadne tak optimisticky, ale kým sa nepremenia na realitu, sme v nich šťastní. Sny sú väčšinou krajšie ako realita,“ hovorila Laura. Lia si uvedomila, že má pravdu. Vo svojich snoch je so Sebastianom šťastná, majú sa radi. Kto vie ako by to bolo v skutočnosti. Ich rodičia by určite namietali, že sú spolu. Ale v snoch sú veľká šťastná rodina.

,,Máš pravdu,“ povedala. ,,Myslím, že by som mala na Sebastiana zabudnúť. Čakajúc naňho som toho toľko premeškala.“

,,Presne tak, mala by si sa viac zabávať a prestať o ňom rozmýšľať. V sobotu pôjdeme do Rokvillu a dobre sa zabavíme,“ navrhla Laura.

,,Ďakujem ti,“ povedala Lia.

,,Za čo prosím ťa?“ usmiala sa na ňu. ,,Je to moja povinnosť, aby som ťa rozveseľovala a pomáhala ti.“

,,Tak ako bolo?“ spýtala sa Judit, keď sa Lia, Laura a Olívia vrátili z Rokvillu.

,,Úplne super! V Čiernej pani bol koncert, super sme sa vybláznili, škoda, že si s nami nebola,“ povedala Olívia.

,,Čo už. Bola som s Marcusom na romantickej večeri,“ zaškerila sa. Dievčatá si už domysleli, čo asi robili. Vždy keď padlo spojenie „romantická večera“ tak rozhodne to bolo romantické ale určite nie večera. ,,Ozaj, Lia, keď ste odišli tak ti Selena priniesla list. Máš ho na posteli.“

,,Ďakujem,“ povedala Lia a otvorila obálku z listom a začala čítať.

,,Mám jedno srdce úbohé a choré

mučí ho pieseň vetra na javore.

Huslista vietor husle jednou strunou

rozozvučí každý večer nad lagúnou.

Bol by som šiel na smrť, muky,

a s celým svetom som sa bil.

Len, aby som prsty tvojej ruky

ja, blázon, hladil tých pár chvíľ.

Láska, to slovo tak veľa znamená,

že spraví srdce hoci aj z kameňa.

To slovo láska vypovieme razom

a javor ticho odpovedá: Blázon.

Bdiem celú noc ako postrelené zviera.

Strach obklopil ma ako bodľačie.

Čomu sa zdravá myseľ veriť vzpiera,

zúfalé srdce stokrát oplače.

Ak neľúbiš ma, nemáš ma už rada,

tak aspoň jedným chladným riadkom vysmej ma.

Veď moja láska, čo tak kruto stráda,

nebude preto menšia, hrdosť pyšnejšia.

Studený vietor okenicou plieska,

v ďalekých výškach bzučí hviezdny roj.

Už koľkú noc,

už koľkú noc tak ťažko je ako dneska?

Si jediná láska moja, šťastie moje, osud môj.“ **

,,Páni, od koho to je?“ spýtala sa Olívia.

,,Sú tu iba iniciály. S.B. Kto to môže byť?“ rozmýšľala Laura.

,,Sirius Black! Ten idiot!“ povedala Lia a vyletela z izby ako zmyslov zbavená. Zbehla dole schodmi a obzerala sa po klubovni. Našla ho. Rozbehla sa k nemu a vylepila mu facku.

,,To bolo za čo?“ spýtal sa a chytil si líce.

,,Ty sa ešte pýtaš za čo? Ak neľúbiš ma, nemáš ma už rada, tak aspoň jedným chladným riadkom vysmej ma. Myslím, že toto je lepšie ako jeden chladný riadok,“ hovorila zlostne.

,,O čom to tu hovoríš?“ nechápavo sa opýtal Sirius.

,,O tomto ty hlupák!“ povedala a ukázala mu list.

,,Čo to je?“

,,Nerob sa, že nevieš o čo ide! Viem, že to je od teba. Pozri sa S.B., je tu niekto iný, kto by mohol byť S.B.?“ kričala Lia a celá klubovňa ich pozorovala.

,,Nie je to odo mňa, takú kravinu by som v živote nenapísal!“ obraňoval sa Sirius a chytil Lii ruku, keď videl, že sa chystá vylepiť mu ďalšiu facku.

,,Nie? A čo potom ten náš rozhovor? Chcel si niečo povedať, ale ja som odišla. Čo to bolo?“

,,Iba som ťa chcel požiadať, aby si o tom nikomu nehovorila,“ povedal kľudne. ,,A vieš čo? Nemá zmysel sa tu s tebou o tom baviť, neznesieš vo svojej prítomnosti iného chlapa ako toho tvojho idiota, ktorý s tebou aj tak nikdy nebude!“ dopovedal a odišiel. Lia teraz dostala na city. Sirus jej zase pripomenul Sebastiana.

,,Sebastian!“ povedala ticho a šla do chlapčenských spálni. Zaklopala na dvere jeho izby. Nikto sa neozýval a tak vošla dnu. Izba bola prázdna. Nikto v nej nebol. Sklamane zatvorila dvere a odišla preč. Vošla do svojej spálne a pýtali sa čo sa stalo.

,,Ten list nie je od Siriusa,“ povedala.

,,Tak od koho potom?“ opýtala sa Judit. ,,Hádam mi nechceš povedať, že...“

,,Že kto?“ skočila im do toho Olívia.

,,Olívia, rozmýšľaj trošku. S.B...kto má takéto iniciály?“ pýtala sa Judit Olívie s úsmevom na tvári.

,,Neverím! Samuel Born! Ja som to vedela Lia. Vedela som, že on je do teba už dlho zamilovaný!“ prehovorila Olívia.

,,Kto to je?“ spýtala sa Laura.

,,Olívia, tebe vážne nedochádza?“ zasmiala sa Judit. ,,S.B., ešte stále nič?“

,,Tak potom Simon Belague!“ povedala zase Olívia.

,,Oliv, a takého Sebastiana Browna nepoznáš?“ smiala sa Judit.

,,Neverím! Ako to, že som na to neprišla? Sebastian! Musí to byť on! Lia okamžite choď za ním!“ vyháňala ju Olívia.

,,Bola som, nie je v izbe. Počkám si naň a večer sa s ním porozprávam,“ navrhla. Nemohla tomu uveriť. Sebastian jej napísal báseň, v ktorej jej hovorí, že ju miluje. Laura mala pravdu. Sny sú na to, aby sa zmenili v skutočnosť. Bola šťastím bez seba. Zrazu ju napadlo, že čo ak je to iba žart? Čo ak ju nemiluje a chcel si z nej iba vystreliť? ,,Idem do knižnice,“ povedala a odišla z izby. Teraz chcela byť sama. Chcela o tom všetkom ešte raz poriadne popremýšľať. Cestou do knižnice stretla párik zaľúbencov. Rozžiarili sa jej oči. Otvorila dvere na knižnici. Bol tam. Sedel za stolom a čítal si knihu. Keď videl, že vošla jemne sa na ňu usmial. Ona jeho úsmev opätovala.

,,Ahoj,“ pozdravil jej, keď prechádzala okolo jeho stola. ,,Sadni si.“

,,Ahoj,“ ticho mu odzdravila. ,,Ďakujem ti,“ povedala. Ruku si položila na stôl a v nej držala list.

,,Takže si si ho prečítala,“ povedal s úsmevom a chytil jej ruku. Začervenala sa.

,,Áno, bolo to krásne. Prečo si mi to nepovedal osobne?“ opýtala sa ho.

,,Chcel som byť originálny,“ zaškeril sa. ,,Lia? Máš už partnera na Silvestrovský ples?“ spýtal sa jej.

,,Nie, čakala som na teba,“ odvetila mu. Pozrela sa naň a uvedomila si, že mu zmizli kruhy z pod očí, ale tvár mu ostala strhaná. Určite prežil niečo ťažké.

,,Tušil som to, takže pôjdeme spolu?“ usmial sa. Sebastian bol šťastný, konečne našiel to, čo hľadal toľké roky. Konečne našiel dievča svojho života a bol rád, že ho neodmietla.

,,Budem veľmi rada,“ odvetila mu.

,,Prepáč mi, že som sa k tebe v lete tak správal. Bolo to pre mňa veľmi ťažké a obviňoval som každého naokolo, za to čo sa stalo,“ ospravedlnil sa jej.

,,Nič sa nestalo. Hlavne, že si už v poriadku,“ povedala a pevne mu stlačila ruku.

,,Aurélia, máš ísť okamžite sa profesorkou Gamblerovou, je to vraj veľmi súrne,“ pribehla do knižnice jedna piatačka. ,,Ale ponáhľaj sa.“

,,Ospravedlň ma, musím ísť,“ povedala trošku sklamane a postavila sa. Sebastian sa postavil tiež a pevne ju objal. Lia konečne pocítila jeho teplo, jeho nádhernú vôňu. Odteraz budú stále spolu. Bola nesmierne šťastná. Sebastian ju jemne pobozkal na pery a šepol slová, ktoré patrili iba jej.

¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤

*Život je neistý, smrť je najistejšia.

** Miroslav Válek

[ » na začiatok « ]