Kapitola:
Pridaná: 19.10.2008, 12:34:50
Čítaná: 4949×
Hodnotenie: (počet hlasov: 18)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Synovea, Sirius, James, Remus.
Stručný dej: Synovea jedného dňa dostane nečakaný list od milovanej mamičky, že sa bude vydávať. A za koho iného, ako odporne úžasného Siriusa Blacka? Z počiatočnej nechuti voči tomuto zväzku sa po vzájomnom spoznávaní možno stane niečo viac.

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: Prológ 1 » Utečenci 2 » Azyl 3 » Zoznamovačka 4 » Podmienky 5 » Miluješ, milujem 6 » Novomanželia Epilóg

Mne osobne to príde veľmi smiešne, že také krátke dielo má epilóg...ale má! :D

Venujem Raduške, Lole, Alenke, Dorči (ak to číta) a všetkým, ktorý so mnou a s touto poviedkou vydržali. Jo, bola strašne dlhá.

Aby ste vedeli, nechala som dosť otvorený koniec (čo je podľa mňa u každej poviedky) a je dosť možné, že niekedy ešte bude pokračovanie.

"Harry!"

Veselo sa smejúc som mu podala do drobných rúčok hrkálku. Harry ju chytil do maličkých prštekov, začal ňou hŕkať a usmieval sa. Pohladila som ho po hlávke a zahľadela sa hlboko do zelených očí. Ležal medzi mnou a Lily na hnedom gauči.

"Synovea, vážne si si to nerozmyslela?" Spýtala sa Lily.

"Nie." Pokrútila som hlavou.

"Ale ne..."

"Máme pohotovosť! Pohotovosť!"

Potter s dupotom zbehol po schodoch obliekajúc si nohavice. Habit mal prehodený cez plece, károvanú košeľu rozopnutú. Prútik mu trčal z nohavíc. Celý James! Pevne verím, že Harry sa

poddá na matku.

"Zlatko, dávaj si pozor." Ustarostene naňho hľadela Lily.

"Pohotovosť! Pohotovosť!" Hundral, nevšímajúc si manželkyne obavy.

"Hrozné! Práve v takýto pekný večer!" Vzdychla som zapínajúc si habit.

"A ty ideš kde?" Pozrel na mňa.

Zobrala som jeho tvár do dlaní, akoby som niečo vysvetľovala malému decku.

"Po-ho-to-vosť." Uškrnula som sa. "A nepozeraj na mňa ako teľa na nové vráta, pretože tam prídeme až ked Black všetkých pobije alebo zatkne, vrátane mojej sestry a Severusa, aj ked

dúfam, že tí dvaja tam nie sú, a všetku slávu zhrabne môj manžel, jeho ego ešte porastie a ja s tým budem musieť žiť."

"Čakáš dieťa." Namietal.

"Som v druhom mesiaci." Protirečila som mu.

"Si tehotná." Mračil sa.

"Som v druhom mesiaci." Hovorila som pokojne.

"Je to tvoje dieťa!" Zavrčal.

"Druhý mesiac." Zopakovala som. "A nevrč, prosím ťa, nejde ti to. Si jeleň, nie pes. Na to tu máme Blacka."

"Blacková, ja ťa mám tak strašne rád!" Sálala z toho irónia

"Problém je v tom, že ja teba nie." Uzemnila som ho.

"Nikam nejdeš!" Rozkričal sa, až začal Harry plakať.

"Potter, nie si kompetentný! Nemôžeš mi zakázať niečo takéto. To môže len Black a ak to spraví, okúsi silu mojej päste." Hľadela som mu rozhodne do očí.

"Ohrozuješ to dieťa." V jeho hlase som cítila, že za chvíľu rezignuje.

"Je to moje a Blackovo dieťa. Po prvé: ty sa do toho nemiešaj. Po druhé: ja som silná, Black je silný, aj to dieťa bude silné. Žiaden boj s tými idiotmi v maskách mu neublíži. A po tretie: bojíš sa o mňa?" Anjelsky som sa usmiala.

"Samozrejme, že áno!" Jemne mnou zatriasol.

"A...áno?" Zažmurkala som, aby som zahnala slzy.

"Blacková, ty si taká...ach!" Vzdychol. "Beriem ťa ako moju sestru. Vždy som ťa bral ako moju malú sestričku. Ty to nevidíš?"

"Nie." Pripustila som. "Okey, nebudme citovo labilní, je to klišé. Ale kedže ku mne prechovávaš istú náklonnosť, mohol by si mi urobiť radosť a pustiť ma na tú akciu!" Posledné slová som zahučala.

"Sirius ma zabije." Vzdychol.

"A?" Zažmurkala som.

"Už bežte!" Hnala nás Lily.

Spoločne sme vybehli na ulicu a odmiestnili sa na miesto útoku. Smrťožrútov bolo asi 15, aurorov 9, s nami 11. Prezrela som si situáciu. Jeden smrťožrút ležal pri kontajnery, druhý práve letel do steny. Black na mňa vystrašene pozrel, no potom sa znovu venoval svôjmu protivníkovi. Nemala som čas sledovať, kto od

našich tam ešte je. S Potterom sme sa hned zapojili do boja.

Pred očami sa mi mihol závoj plavých vlasov.

"Attira, vypadni!" Kričala som na postavu v čiernom.

"Zabiješ vlastnú sestru?" Ozval sa mi slizký hlas pri uchu ale nikto pri mne nestál.

"Nie, ale raz zabijem teba, Voldemort." Zašepkala som.

Ďalej som sa snažila ignorovať rečičky Voldemorta. Nezabije ma, to mi bolo jasné. Ešte sa nechce ukazovať.

Kedže je tu Attira, bude tu aj Severus a Regulus. Ihned som vylúčila smrtiace zaklínadlá a všimla som si, že aj aurori používajú jednoduché ale účinné kúzla.

Odklonila som jednu neodpustiteľnú kliatbu a druhá mi preletela popri uchu. Kto ma to nemá rád? Jasné, Grayback. Ved ja mu ukážem. Nepripadalo do úvahy, aby som práve teraz používala len omračovacie zaklínadlá. Musím ho zabiť! Kvôli Remusovi, za Remusa! Náš duel trval dlho a bol vyčerpávajúci.

Po dlhom boji smrťožrúti uvážili, že rozvaha je dôležitejšia ako odvaha a odmiestnili sa. Aspoň tí, čo boli pri vedomí.

"Znova nepoužili Avadu." Krútil hlavou Willson. "Čo chcú?"

"Čakajú..." Potter si za mnou odpľul, no nepovedal to nahlas, takže som to počula iba ja a Black.

Chápala som ho. Ani ja by som to nepovedala ministerstvu. My pracujeme pre rád, nie pre ministerstvo. Rád je prvoradý, no nejak sa živiť musíme. A je to užitočné. No mínusom je, že sme v pohotovosti 24 hodín denne. Pracovne. Aj bez rádu a ministerstva by sme boli opatrní, ale toto je iné. Lily sa vyhýba spoločnosti ako sa len dá, za Jamesom už vôbec nechodí. Je to nebezpečné. Som zvedavá, kedy Black odstaví aj mňa.

"Kto je ranený? Jacob, postarajte sa o ranených!" Rozkrikoval sa.

Ako sa len vyžíva v úlohe vodcu. Idiot.

"A tých dvoch hajzlov do Azkabanu!" Fľochol pohľadom po omráčených smrťožrútoch a pozrel na mňa. Nenávidím ten pohľad. "Blacková, do pekla, čo tu robíte?!"

"Eeee...som na akcii?" Nevinne som sa zazubila.

"Nepotrebujem tehotnú ženu..."

"...ženy bývajú zväčša tehotné, o mužoch som ešte nepočul." Uškŕňal sa Potter.

"...na akcii, čo nám bude len na obtiaž!" Dokončil.

"Tak pozor na jazyk, Willson!" Zapojil sa do rozhovoru Black. "Moja manželka nebola nikdy nikde na obtiaž. Kto vám zachránil život? Kto okrem mňa a Jamesa pochytal viac smrťožrútov

ako celé oddelenie? Kto vám dáva informácie?"

"No? Kto?" Bojovne som vystrčila bradu.

"Blacková." Pripustil, aj ked nerád. "Dobre, chodte domov, oddýchnuť si." A odmiestnil sa.

"Čo tu robíš?" Otočil sa na mňa Black.

"Eeee..." Znova som sa nevinne zazubila. "Tak vy ste si tu zorganizovali párty a mňa nepozvete?! Čo si to za manžel?" Ďobla som mu prstom do hrude.

"Mohlo sa ti niečo stať!" Zúril. "James, ako to, že si ju pustil?"

"Vydierala ma!" Ozval sa pohotovo Potter. Musela som sa zasmiať.

"Som živá a zdravá." Aby som to potvrdila, rýchlo som ho pobozkala.

"Ale naše dieťa..."

"...je u mňa v bezpečí." Dôležito som si pohladila brucho.

O 7 mesiacov...

"Toto mi bol čert dlžen." Hromžila som.

Pevne som zvierala okraj komody a hľadela na mláčku podo mnou. Že som sa na to dala! Dieťa! Nie! Tehotenstvo! Nie! A tá bolesť!

"Lily! Lily!" Zakričala som smerom ku kuchyni.

Lily vystrašene vbehla do miestnosti s utierkou v rukách ale ked si všimla mláčku podo mnou, uľahčene si vydýchla. Rozhodne ma to povzbudilo!

"James! James!" Rozkričala sa aj ona.

James bol vykoľajený viac ako zvyčajne a ked si všimol mláčku podo mnou, skoro omdlel.

"Sirius! Si...!"

"Potter, Black je v práci." Zamrnkala som. Nikdy tu nie je!

"Aha." Poškrabal sa po hlave a až potom akoby si uvedomil, že budem rodiť. "Ale my nie sme pripravený! Ešte je skoro! Ešte nie! Nemáš termín! Nie!" Zmätkoval. "Lily, rob niečo!"

"Zlatko, je to na tebe. Na mňa čaká v rúre koláč." Usmiala sa a odišla.

Fajn, viem, že Lily chce Potterovi vrátiť to, že nebol pri Harryho pôrode. Ale to ja tu budem najviac trpieť! Je moja priateľka! Jediná! Pottera miluje, to je fakt, ale vie aké je to nemehlo! Chce aby som potratila počas pôrodu?! To sa jej podarí ak ma tu nechá s ním!

"Lily, ne...ááá!" Chytila som si brucho. "Decko, neprovokuj! Ocko tu nie je, Lily ma tu nechala s týmto idiotom a k tomu všetkému si sa ešte vôbec nemalo hlásiť na svet, takže budeš ticho! Ak neprestaneš, prisahám ti, že ak sa v tom bruchu ešte nezdržíš, do tvojich šiestich rokov ťa bude strážiť ujo James. To hádam nechceš, alebo áno?" Vrieskala som si na brucho.

"Synovea, čo mám robiť?" Potter ma vystašene podprel.

"To sa pýtaš mňa? Prečo by som to mala vedieť? Čo ja s tým mám? Vyzerám na to, že by som s tým mala niečo spoločné?" Chytila ma ešte väčšia hystéria ako jeho.

"Chce to nemocnicu!" Počuli sme Lily z kuchyne.

"Nemocnicu! Nemocnicu! Merlin!" Mala som pocit, že Potter sa za chvíľu od zúfalstva rozreve.

"Potter, do tej nemocnice sa musíme aj nejako dostať." Zaryla som nechty do jeho ramena.

"Kozub nie, premiestňovanie nie, Rytiersky autobus nie, metly tiež nie..."

"James, ty chmuľo! Okamžite zavolaj čarodejný taxík!" Kričala Lily.

"Hej, ty chmuľo! Čarodejný taxík!" Mrnčala som.

"Ale..."

"Žiadne ale! Ja rodím, ty idiot!" Vrieskala som ako zmyslov zbavená.

Ani neviem ako, sedela som na sedadle taxíku a od bolesti zatínala päste.

"Rýchlo! Máme tu pôrod! Pôrod!" Poter bol vo vytržení.

"Do akej nemocnice?" Chcel vedieť šofér.

"Vyzerám, že by ma to nejak extra trápilo?" Prehodila som sarkasticky a doplnila to bolestným výkrikom.

O pár minút sme vystúpili pred malou muklovskou nemocnicou. Vošli same do vnútra, kde sa Potter znova rozkričal.

"Hej! Ty tam! Davaj sem ten vozík!" Vtlačil ma do vozkíka a viezol dlhou chodbou. "Máme tu pôrod! Pôrod!"

"Potter, mlč!" Slzy bolesti mi stekali po lícach.

Vtrhol so mnou na sálu a pomohol mi na lôžko. Po čele mi stekali kropaje potu a cez slzy som len ťažko videla všetok ten chaos.

"Nechce mamička nejaký liek proti bolesti?" Spýtala sa stará, nepríjemná žena v bielom. Čo to tu majú za personál?

"Nechce! Jediné čo chce je prútik aby mohla zabiť chlapa čo jej toto spôsobil!" Vmietla som jej do tváre.

Potter v zelenej zástere pobehoval po miestnosti, až pri mne zastal.

"Synovea upokoj sa, to robí ta bolesť, to prejde..." Dohováral mi.

Vystrela som ruku, chytila ho za golier a pritiahla ko k sebe.

"Neprejde! Vieš si predstaviť, že cez takú malú dierku musím prepchať hlavu s veľkosťou prehadzovačky?!" Hrýzla som si do pery, z ktorej sa už valila krv. "Odkáž Blackovi....ááá...že ho..zabi...ááá...zabijem!"

"Nádych, výdych, nádych..."

Potter dýchal lepšie a pravidelnejšie ako ja. Nemôže to odrodiť za mňa?!

"Tlačte!"

Potter bol od toho tlačenia celý červený. To je ale idiot!

"Prestrihnete pupočnú šnúru?" Doktor sa naňho otočil s pupočnou šnúrou v rukách.

Zdesený výkrik, niečo veľké dopadlo na zem a posledné čo som videla boli pokusy oživiť Lilynho manžela. Môže byť spokojná. Vrátilo sa mu to trojnásobne.

Prebudil ma zvuk motorky a o pár minút som na chodne začula známy nervózny hlas.

"Hej! Kde mám manželku?! Niekde tu leží! Rodila! Do pekla, povedz mi, kde mám manželu! Ty!

Hej! Ty, ten pajác v bielom! Okamžite vysyp kde mám manželku! Povedz to! Hľadám moju manželku! Merlin, Synovea?! Láska, kde si?! Kde je? Kde ste ju dali? Čo ste jej urobili? Povedz mi to! Okamžite, inak neváham použiť päste!"

Niekto sa nad ním asi zľutoval, pretože jeho strapatá hlava sa objavila vo dverách. Bola som prekvapená, že ho nezobrali niekde na psychiatriu. To sa nemohol opýtať pri vchode kde ležím?

"Tak ako, srdiečko?" Usmial sa. "Bude z neho vynikajúci metlobalový hráč, atraktívny lámač ženských sŕdc alebo inteligentný introvent, ktorý bude mať tichý obdiv žien?"

"Ani jedno, Black." Bolestne som sa uškrnula, pretože všetko ma ešte bolelo. "Máme dievčatko!"

O 4 roky...

"Idem." Ozvalo sa mi pri uchu.

"Prečo?" Podozrievavo som naňho pozrela. "Včera si sľúbil, že ostaneš na večeru."

"Večer mi prišiel list od Dumbledora." Usmial sa na mňa tými svojimi medovými očami, no tváril sa, že ho to veľmi mrzí. Sedem rokov na izbe so Siriusom a Jamesom mu neurobili dobre.

"Nenávidím Dumbledora." Zamračila som sa.

"Synovea, tak nehovor." Remus hovoril vážne, no i tak sa usmieval.

"Daj si pozor." Zahovorila som to.

"Dám." Pobozkal ma na čelo, postavil sa zo záhradnej hojdačky na ktorej sme sedeli a odišiel.

Musí si dať pozor! Musí! On jediný mi ostal. Lily a James sú mŕtvy. Sirius je v Azkabane. Ten panchart, ktorého som podozrievala od samého začiatku, ušiel. Zaprisahala som sa, že sa mu pomstím. Všetci, na ktorých mi záležalo, sú preč. Všetci, ktorých ľúbim, sú preč. Je to zvláštne. Všetci, ktorý Dumbledorovi verili, majú zničené životy. Jemu na nich záležalo! Už to vidím! Mali ho radi, zverili mu svoje životy. On nás burcoval proti Voldemortovi a...

Moje myšlienky sa zlomili. Všetko sa rozplynulo ako dym.

"Mami! Mami!" Pribehla ku mne moja dcérka. "Kde išiel krsný?"

"Povedz nám, kde išiel Remus?" Pripojil sa k nej aj Harry.

"Išiel za jedným ujom, ktorému pomáha." Postavila som sa.

Chytila som ich za rúčky a prešla do stredu zeleného trávnika, ktorý by som mala už asi pokosiť.

Posadila som sa, Nessi si sadla po mojej ľavici, Harry na druhú stranu. Na chrbát nám dopadali posledné slnečné lúče augustového dňa.

"Synovea, kde sú moji rodičia?" Spýtal sa Harry.

"V nebíčku, Harry." Oči sa mi zaliali slzamy, ked som Harrymu ukazovala modré nebo.

Nemohol tomu všetkému chápať. Vedel len, že jeho rodičia tu nie sú a ani nebudú. Bol malý, nemohla som ho zavaliť informáciami. "A teraz sa na nás pozerajú."

Predstavila som si Lilyn milý úsmev plný láska, ktorým ma obdarila vždy, ked sme sa stretli. Pred očami sa mi objavil bezstarostný úsmev Jamesa. Veselý, priateľský, láskavý. Chýbajú mi.

"Mami, a kde je ocko?" Vanessa na mňa pozrela Siriusovími očami.

Líca mi už brázdili horúce slzy.

Zobrala som Nessinu ruku a priložila jej ju na srdce. Počula som tlkot srdca mojej a Siriusovej dcéry. Našej dcéry.

"V našich srdciach, Vanessa." Pobozkala som ju do vlasov.

"A vráti sa odtiaľ?" Uprela na mňa oči a cítila som, že aj Harry sa na mňa pozerá.

"Ked príde čas, srdiečko." Rozplakala som sa ako malé dieťa a deti nechápali, čo sa so mnou deje. "Nikdy sa nevzdávaj, Harry. Nikdy sa nevzdávaj, Vanessa. Počuli ste? Nikdy sa nevzdávajte."

Fajn, prizávam to! Ked som si to potom prečítala, rozrevala som sa. Som citovo labilná aj napriek tomu, že je to klišé. Už mi načisto preskočilo.

Ako som povedala, nechala som otvorený koniec a pevne verím, že niekedy napíšem pokračovanie.

Ďakujem vám všetkým za milé slová, ktorými ste ma povzbudzovali. Viem, ako dielo to nie je veľmi dlhé, no mne kapitolovky nikdy nešli. (A ani nejdú.)

:)

[ » na začiatok « ]