Kapitola:
Pridaná: 28.9.2008, 19:29:53
Čítaná: 2702×
Hodnotenie: (počet hlasov: 13)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Synovea, Sirius, James, Remus.
Stručný dej: Synovea jedného dňa dostane nečakaný list od milovanej mamičky, že sa bude vydávať. A za koho iného, ako odporne úžasného Siriusa Blacka? Z počiatočnej nechuti voči tomuto zväzku sa po vzájomnom spoznávaní možno stane niečo viac.

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: Prológ 1 » Utečenci 2 » Azyl 3 » Zoznamovačka 4 » Podmienky 5 » Miluješ, milujem 6 » Novomanželia Epilóg

"Ty si na našu svadbu pozvala jeho?!" Kričal na mňa Black hodinu pred svadbou.

"Koho myslíš pod tým oslovením?" Spýtala som sa pokojne.

"Fňučka!" Skríkol.

"Jo!" Mykla som plecom. "Zostali nám ešte tri pozvánky, tak som ho pozvala. Vadí ti to? Presnejšie, čo ti na ňom vadí? Ked chce, vie byť aj milý. A má pekný úsmev."

"Ty si s ním flirtovala?" V jeho hlase som cítila pohoršenie.

Čo si o mne myslí? Že flirtujem s každým chalanom? Ja predsa nie som až taká ľahká! A flirtovať som Severusom? Preskočilo mu? Ved je to...Severus. Je pravdou, že som povedala, že by som si radšej zobrala Severusa ako Blacka ale...Blafovala som! On mi sto krát povedal, že to dievča pri fontáne, so psom alebo na káve by sa k nemu hodilo viac. Si myslí, že to budem znášať? Dobre vedel, že mi to ubližuje, videl utrpenie v mojich očiach a aj napiek tomu to robil. Vyhadzoval mi na oči, že som mu zničila život, že nebudem dobrá manželka, matka, milenka...

Fakt, že mi vyznal lásku asi nebral vážne. Čo som čakala? Že to

bude brať vážne? Je to predsa Black. Už nenávidím aj seba, kvôli

tomu, aká dokážem byť hlúpa a naivná.

"Nie." Odsekla som. "Mohol by si odísť? Chcem si obliecť svadobné šaty."

"To sú smútočné šaty!" Zaškúlil na čierne šaty vysiace na

figuríne.

Nechcela som sa vydávať v bielom. Matka mala námietky ale pohrozila som jej, že nebudú žiadny dediči. Ustúpila. Išlo jej o to, aby sa zachoval náš rod. A Blackovcom o to isté.

Attira mi po menšom zmierení pomáhala vybrať šaty. Navrhovala

bledunkozelené, modré, fialové alebo marhuľové. Zamietla som to a vybrala si jednoduché čierne.

"Je to znak toho, že budem patriť Blackovi." Zahryzla som si do pery, čo si všimol ale neobvinil ma z toho, že klamem.

V podstate to bol znak môjho smútku. Zbohom život, zbohom sloboda, zbohom šťastie.

"Koľká oddanosť." Trpko sa zasmial.

"Von." Precedila som cez zuby a hodila doňho vázu, no stihol ujsť.

Ťažko som vzdychla zhodiac zo seba župan. Bez cudzej pomoci som sa navliekla do šiat a sadla si pred toalentný stolík. Ticho, počas ktorého som hľadela do zrkadla prerušil až vpád mojej sestry do izby.

"Synovea! Čo robíš? Už si mala byť pripravená! A naozaj si si to

ešte nerozmyslela? Možno by si sa ešte stihla prezliecť do iných

šiat."

Nezmenila sa. Pri predstave, že moja sestra by mohla byť taká ako ostatné sestry (myslím sestru Belly a Cissy, Andromedu) som sa začala smiať tak hystericky, že sa mi pokazil aj úšes. Tvrdila som, že mi to spadne, no nikto ma nechcel počúvať a tak nepoužili žiadne tužidlo.

"Attira, už idem. Mala by som však použiť ešte toto..." Zobrala som do ruky jemný rúž a namaľovala som si pery.

Vlasy som si narýchlo zapla nejakou čiernou sponou, čo ležala na

stolíku, na bledé líca dala niečo ako púder a s miernou nervozitou som sa postavila.

Kým som však došla do haly, o miernej nervozite som mohla iba

snívať. Ruky sa mi potili, kolená triasli, ťažko sa mi dýchalo a

mala som pocit, že nejaký tvor žijúci v mojom žalúdku sa prebudil.

Všetci sedeli plný očakávaní von, na zelenom trávniku. K Blackovi

ma neviedol otec, nemal aký. Sprevádzala ma len jemná hudba. Môjmu trasúcemu sa telu vôbec nepomohla Blackova ruka. Jeho stisk to ešte zhoršil, za ten úškrn by som mu aj v takomto rozpoložení vrazila a za ten pohľad by som mu do očí napichala špendlíky.

Ak si myslíte, že som niečo vnímala, mýlite sa. Vnímala som len

veľmi málo, pretože som celú tú dlhú dobu myslela na svadobnú

noc. Ked som započula, ako oddávajúci vyslovil moje meno, zmätene som sa poobzerala. Ešte stále som tomu neverila. Pozrela som však na Blacka, moje šaty, všetkých hostí a ked som zacítila Blackovu vôňu a stisk jeho ruky, moje nádeje, že je to len sen sa rozplynuli ako obláčik.

"Ano." Vyslovila som potichu, no zreteľne.

Na to som začala znova všetko ignorovať. Z tranzu ma už nadobro dostal až Blackov vášnivý bozk. Začali sme hrať krásne divadlo ako šťastní novomanželia, i ked Black predsa len vyzeral

šťastnejší.

Po gratuláciách so všetkých strán som si s manželom zatancovala jeden tanec a každý sa pobral svojou cestou. Black si sadol k svojim priateľom a ja som sa ako medved zvalila na stoličku vedľa Severusa.

"Vyzeráš ako šťastná manželka." Podotkol, ked som do seba naliala Ohnivú Whisky.

"Mlč, ešte budem hádzať kyticou." Zavrčala som na čo do seba aj on nalial alkohol.

Chvíľu sme tam sedeli mlčky, potom sa prirútil Regulus s nie práve prívetivým výrazom a chladne ma požiadal o tanec.

"Ako vidím, stále plníš rozkazy svojej mamičky." Zatiahla som ironicky. "Ten idiotko, čo už vystrkuje rožky a potajme zabíja nevinných, Tom sa myslím volá, z teba bude mať určite veľkú radosť. "

Samozrejme, vedela som, ako sa ten idiotko volá. A aj ako sa nechal oslovovať. Lord Voldemort. Ked mi to Dumbledore povedal, spadla som zo stoličky pri mojom typickom záchvate smiechu. Lord Voldemort. Silne pochybujem o jeho duševnom zdraví.

"Nemáš právo....!"

Na moje prekvapenie to však nepovedal Regie, ale Severus. Podozrievavo som naňho pozrela no on to rýchlo niečím zahovoril a zmizol. Žeby...? Nie! Túto myšlienku som rýchlo zamietla, i ked ma prenasledovala niekoľko rokov.

"Tak ideš?" Fľochol po mne pohľadom Regulus.

Ako na ihlách som sa postavila a chcela prijať jeho ponúkané rameno, ale v tom sa tam objavil Black a odviedol si ma na parket on.

Stačilo pár minút, pár sprostých minút, a celá som horela. Tancovali sme telo na telo, cítila som jeho prerývaný dych na krku, jeho vlasy ma šteklili na tvári. Jeho pohľad ma obmäkčil, jeho prítomnosť ma omámila. Celá som sa mu poddala.

Na konci ma vášnivo pobozkal a odišiel. Nechal ma tam stáť, rozvášnenú, v strede parketu. Tvár mi zahorela ešte viac. Pri našom tanci prestali ostatní tancovať. Fascinovane nás sledovali. Bolo mi to tak strašne trápne.

Zdvihla som si šaty a pokojne som sa snažila dostať z parketu. Nepodarilo sa. Rozbehla som sa a stratila sa pred zvedavými pohľadmi. Zašila som sa v tmavom salóniku. Postavila som sa k tmavému závesu, cez ktorý sa márne snažili predrať slnečné lúče. Posledné slnečné lúče. Iba pár hodín ma delilo od noci s ním. Nevedela som, čo ma čaká. Či chladné milovanie, či vášnivá noc. Tak či onak, mala som obavy.

Pred očami mi začali behať chvíle strávené s ním. Ako som ho kopla v Rokfortskom exprese hned v prvom ročníku. Ako ma chcel začarovať ake začaroval seba. Ako som mu nechala vybuchnúť izbu. Ako mi nalial do čaju smiechoodvar. Ako ma hodil do jazera. Ako som vycapila jeho fotky, na ktorých bol skoro nahý, po celom Rokforte. Ako sme na chrabromilskom večierku tancovali na stole iba v spodnej bielizni, za čo ma celý mesiac prenasledovali jeho obdivovateľky. Ako som mu do piva naliala Veritaserum, ktoré malo náhodou pozmenený recept, čo sa ukázalo ako nie príliš dobrý nápad (K tomu sa netreba viac vyjadrovať, postačí, ak budete vedieť, že Sirius Black hovoril dva týždne všade a všetkým pravdu, obdivovateľky nevyjímajúc).

Zažili sme spolu veľmi veľa vecí, ktoré prehrmeli a čerešniškou na torte bude, že spolu strávime noc. A nie jednu...

"Nad čím rozmýšľaš?" Ozval sa ticho hlas z opačného konca miestnosti.

"Nad nami." Vydýchla som a urobila pár krokov k nemu.

"Pamätáš si, ked sme k sebe boli pripútaní celý, celučičký, týždeň?" Spýtal sa pobavene. "Bolo to na nevydržanie."

"Hej! Ja som sa snažila" Na oko som sa zamračila do tmy. "A ani ty si nebol bohvieaký partner na plese."

"Ja?! Ja som bol vynikajúci partner na plese! To ty si poškuľovala po iných!" Bránil sa.

"A ty si musel robiť to isté, však?" Dala som si ruky v bok.

"Žiarlila si?" Spýtal sa a ja som vedela, že sa samoľúbo usmieva.

"Možno." Povedala som potichu a urobila ešte jeden krok vpred.

Vzdialenosť medzi nami bola už fuč, skoro sme sa dotýkali nosmi. Nemusel sa moc skláňať aby ma pobozkal, nebola som od neho o moc nižšia, no prekvapilo ma, že to neurobil. V tme nás vôbec nebolo vidieť. Ja v čiernom, on v čiernom. Ja tmavé vlasy, on tmavé vlasy. Žiarili nám len oči. Sršali z nich iskierky...šťastia. Bolo to šťastie. Neklamal. Ľúbi ma, už o tom nepochybujem.

Odhrnul mi jeden neposlušný pramienok z tváre, druhou ma jemne objal okolo drieku a až vtedy ma pobozkal. Bol to iný boz. Jemný, no zároveň vášnivý. Ľahký, no zároveň hlboký.

"Mám pre teba prekvapenie." Zašepkal mi do ucha, chytil ma za ruku a viedol von.

"Kam ideme?" Spýtala som sa zmätene.

"Pre-kva-pe-nie." Vyhláskoval a zastal pred motorkou.

"Nie!" Prudko som pokrútila hlavou a otočila som sa na odchod, ale narazila som do môjho manžela.

"Ale áno." Prikývol, posadil ma na motorku napriek mojim námietkám a sadol si predo mňa.

Už nepovedal ani slovo. Tento krát sme neleteli. Viezol ma rušnými ulicami Londýna až sme sa dostali do pokojnej štvrte rodinných domčekov. Zastali sme pred jedným, ktorý bol taký istý a predsa iný. Mal takú istú fasádu, strechu, okná ale...vyžaroval z neho pokoj. Bol obyčajný a zároveň veľkolepý, bol jednoduchý a zároveň nádherný. Vyrážal dych!

"Páči sa ti?" Ozval sa mi hlas pri uchu.

"Že či!" Žasla som.

"Je tvoj." Usmial sa.

"Je náš!" Veselo som zvískla a hodila sa mu okolo krku.

Natešene som otvorila malú drevenú bránku, prešla po chodníku obklopenom krásnymi kvetmi a prútikom otvorila dvere.

Dom bol úžasný aj zvnútra. Dokonalosť sama o sebe.

"Na niečo sme zabudli." Povedal a odviedol ma znova von. Mala som námietky, ved som si ten dom chcela poprezerať!

Ked ma však pred dverami zobral na ruky a znova sme spoločne vošli dnu, pochopila som to. Nohou zatvoril dvere a vyniesol ma do spálne. Na posteli boli rozhádzané lupene červených ruží. Položil ma na nohy a kratučko pobozkal.

Potom sme sa nechali unášať na vlnách vášne. Láskali sme sa, hladili, bozkami pokrývali telo toho druhého.

Tejto noci som sa bála ale vtedy som nechcela aby skončila. Black mi šepkal do ucha nežné slová a ked vydýchol moje meno, po chrbte mi prebehli zimomriavky. Po noci plnej nežností sme zaspali v spoločnom objatí.

Koniec je trochu....divný. To mám za to, že čítam mamine romány. Neukameňujte ma.

Takže, znova som tu po veľmi dlhej pauze.

Asi je tam veľmi veľa gramatických chýb ale na to, v akom som fyzickom stave, som na to hrdá. Viete, tečie zo mňa všetko čo sa len dá. Tie reklamy na Jetixe, čo kuká moja sestra a týkajú sa tých troch idiotkov, Jonas Brothers sa myslím volajú, mi lezú na nervy. A kvôli tomu, aby som to semka pridala práve zmeškám jednu časť Naruta, v ktorom všetci saninovia použiju zvolávacie jutsu, takže to mám u vás! :D Nastastie tie časti opakujú asi styri krát. Na vaše šťastie, bo inak by som sa na vás hnevala :D A nemyslite si, že som Naruto fanatik. Nie som...ale ked vám anime seriál dokáže rozrevať, je to s vami veľmi zlé. Veľmi :D

Taký dodatok. Tsunade je škaredá, Shizune je krajšia! Aj lepšia! Spoľahlivejšia! Zodpovednejšia! Starostlivejšia! Ouki, moc to prežívam. Toť zas postavy z Naruta. Hej, myslite si o mne že som vadná. Som, ale Raduška ma aj napriek tomu ľúbi, ostatní mi môžu byť ukradnutí :D

Ešte raz sorry za chyby.

A komu to venujem? Hmm, všetkým, ktorí po prečítaní tejto časti nezoberú do ruky nôž s myšlienkou na mňa.

[ » na začiatok « ]