Kapitola:
Pridaná: 4.10.2008, 21:01:55
Čítaná: 2732×
Hodnotenie: (počet hlasov: 14)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: John
Stručný dej: John na ceste domov z práce stretne podozrivého muža, ktorý mu zmení celý jeho život. A bude to riadne nebezpečná zmena.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Chatka hrôzy 2 » Nárek

Ako každý deň šiel John domov z práce. Vonku už bolo šero a sotva bolo vidieť. Na hlavu mu začali padať kvapky dažďa. ,,Do kelu, ďalšia búrka,“ povedal si v duchu. Na rohu tmavej, zatuchnutej ulice sa nachádzala posprejovaná poštová schránka, ku ktorej po ceste kráčal neznámy chodec.

Vhodil dnu list. Potom pokračoval svojou cestou a blížil sa k Johnovi letmým krokom. Mal dlhé ruky, čierny ošúchaný cestovný plášť a miestami vypadané pramienky vlasov. Cez plece mu viselo čierne vrece ako na odpadky. Vtom ho Jo spoznal. Videl ho v obchode na tabuli hľadaných a nebezpečných osôb.

Bola naňho vypísaná odmena 1000 $ v malých bankovkách ,,Je to alchymista a údajný bosorák, ktorého nevedia dolapiť už 4 roky,“ zamrmlal si Kým premýšľal bol neskutočne blízko.

Johna prepadol smrteľný strach no túžba po odmene mu dodala guráž. Prešiel okolo neho a zacítil, že z čierneho vreca sa šíril príšerný zápach. Neznámy prišiel k telefónnej búdke a vytočil číslo.

Zanedlho prišlo žlté auto s nápisom taxík Johna pochytilo zlé tušenie ,že niečo chystá. Muž nasadol do taxíka a ten sa pomaly stratil v tme. Na druhej strane zatuchnutej uličky zbadal Jo siluetu starého bicykla. Rozbehol sa k nemu a nasadol naň. Začal prenasledovať hľadaného v taxíku. Šlapal ako o život.

Vietor mu šľahal do tváre ako bič. Sledoval ho dobrých desať minút a pomaly mu dochádzali sily.

Zrazu na aute hlasno zaškrípali brzdy a zastalo pred prízemnou chatkou. Muž vystúpil z vozidla a vošiel do chaty. Jo lapal po dychu a svoje hlboké nádychy musel zamaskovať rukou pred ústami. ,,Kde to som?“ pomyslel si Keď sa dôkladnejšie poobzeral, stál opretý o bicykel uprostred lesnej trasy. Počas dlhej cesty skoro aj zabudol, čo sa pred pár minútami odohralo. Schránka, chodec, vrece, taxík, bicykel- prebehlo mu hlavou a hneď vedel čo sa udialo.

Z myšlienok ho vytrhol detský nárek. Zliezol z bicykla, ktorý oprel plot a čo najtichšie sa prikrádal k chate. John videl osobu ako niečo hľadá a pritom si svieti baterkou. Čoraz viacej nadobúdal pocit, že tu niečo nesedí.

Náhle lampáš zhasol a začul ženské výkriky a stony. John sa so smrťou v očiach pozeral na tieň za oknom a súboj. Stony prestali a čosi dopadlo na zem. Po nepatrnej chvíli muž opäť zažal svetlo a Johnovi sa naskytol hrôzostrašný pohľad. Na zemi ležalo nehybné ženské telo. V tvári mala desivý výraz.

,,Poznám ju,“ pomyslel si v duchu. Bola to predavačka obchodu, ktorá vyvesila jeho podobizeň na tabuľu hľadaných osôb.

,,Je mŕtva?“ zašepkal do vetra. Vrah sa náhle pozrel z okna a uvidel tam Johna, Až teraz mu Jo dobre videl do tváre. Zarazil ho pohľad na jeho zohavený ksicht. Vyzeral hnusnejšie ako na vyvesenej podobizni.

Na implantovanej časti tváre boli viditeľné stopy po stehoch. Jeho oči mali ľadový pohľad. Opantal ho neopísateľný strach, že mu ublíži a dal sa na útek. John už teraz nedbal na odmenu, bol mu prednejší jeho život.

Rozbehol sa k bicyklu, naskočil naň a vtom momente vyšiel vrah z chatky.

Jo nepoznal cestu späť, no aj tak sa rozbehol na bicykli s otázkou: ,,Pôjde za mnou?“

John sa hnal do neznáma, až ho túžba pozrieť sa za seba premohla a obzrel sa. Niečo tu nebolo v poriadku...

[ » na začiatok « ]