Kapitola:
Pridaná: 12.10.2008, 22:15:15
Čítaná: 4866×
Hodnotenie: (počet hlasov: 9)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: John
Stručný dej: John na ceste domov z práce stretne podozrivého muža, ktorý mu zmení celý jeho život. A bude to riadne nebezpečná zmena.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Chatka hrôzy 2 » Nárek

...Za zákrutou na lesnej ceste svietilo jasné svetlo. Jo ostal ako zamrznutý a s údivom hľadel na neznámu žiaru. Vtom svetlo zhaslo. John sa ponoril do tmy a po chrbte mu prešiel mráz. ,,Je to svetlo z auta? Taxík však odišiel. Je to ten vrah? Zmizol za zákrutou alebo vyhasil svetlo aby som ho nevidel?" Nárek. Opäť sa ozval odkiaľsi detský nárek, no tentokrát neprestával. Plač silnel až John čiastočne spoznal skade prichádza. Bicykel zložil na zem a v tichosti ho odtiahol do krovia. Pomaly zostupoval z lesnej cestičky k lesu a do predu ho hnal nielen pocit že má niekoho v pätách ale aj detský plač. Míňal stromy označené za turistickú trasu a stále šiel nižšie a nižšie po svahu za zvukom. Občas sa potkol o staré korene vytŕčajúce zo zeme. Jo sa hnal až prestal vnímať okolie.

Spomalil a uvedomil si, že rev prestal. ,,Do kelu. A čo teraz?"

Dôkladnejšie sa poobzeral po lese. Mal dojem akoby z každého stromu naňho čumeli oči. Cítil prítomnosť iných tvorov a vedel, že tam nie je sám. Holé konáre stromov sa obtáčali okolo svitu mesiaca a vytvárali akýsi obal. John sa dostával do stavu kedy hraničila predstavivosť s realitou. Každé šuchnutie lístia či puknutie vetvy ho strhlo a vyvolalo v ňom pocit ohrozenia. Pri typickom zvuku lesa tu bolo ešte niečo. Niečo, čo sem nepatrilo. Bol to zvuk auta, ktoré ide bez motora dolu kopcom. Jo už ani prinajmenšom nemal túžbu ísť sa pozrieť kto to je. Jedno však bolo isté: niekto nechcel aby ho bolo vidieť alebo počuť. Zrazu sa ozval zvuk pri ktorom John odskočil z miesta. Opäť to bol detský nárek no tentokrát bol celkom blízko. Bližšie než by si myslel. Vychádzal z kríka vedľa Johna. Na náreku dieťaťa bolo Joovi niečo čudné. Nakoniec sa odhodlal. Pomaly postupoval za zvukom a keď ho od plaču delili len jemné vetvičky kra Jo ich so zatajeným dychom odhrnul. Bol to mobil,na ktorý niekto volal. Vytiahol ho z kríkov. ,,Kto by si dal takéto zvonenie? A na koho? Na malé dieťa? To nemôže zavolať. Čo tak na niekoho kto sa oň stará...?"A v tom mu to došlo. ,,Prvýkrát som tento plač počul keď som bol pri chatke. Plač prichádzal z vnútra. Bol to mobil predavačky, no keď ma vrah uvidel rozbehol sa za mnou. Nemal dopravný prostriedok," Johnovi pomaly začalo dochádzať. Jo pozrel na posledný volaný hovor. Bol to taxík. ,,Vrah si z jej mobilu zavolal auto aby ma dolapil a telefón zahodil do kríkov. Zahodil ho keď bol pred chatkou. To znamená, že som v blízkosti chatky aj ja a na bicykli som šiel do kruhu. Všetko do seba zapadá," povedal si. ,,Znamená to, že reflektory a tajne odchádzajúce auto pravdepodobne súvisia s vrahom. Do pekla, načo som sa do toho miešal? Kľudne som mohol sedieť pred telkou a dusiť do seba pizzu." Ešte stále na mobil niekto volal. Pozrel sa na display .Tam kdesi na druhej strane volala možno ešte nič netušiaca Sarah. Zvonenie mobilu sa stupňovalo až mu neostávalo nič iné, iba to zodvihnúť. Stlačil zelené tlačítko a priložil si mobil k uchu...

[ » na začiatok « ]