Kapitola:
Pridaná: 15.9.2008, 11:47:32
Čítaná: 2785×
Hodnotenie: (počet hlasov: 8)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Kitty Turnerová, Lily Evansová, Sirius Black, James Potter, Leonela, Remus Lupin
Stručný dej: Ako si získať chlapca, ktorý je zamilovaný do úplne inej osoby? Podarí sa Kitty získať si Jamesovu priazeň? Prečo ale o jej priazeň stojí Sirius? (nedokončené)

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Začiatok 2 » Rozhovor vo vlaku 3 » Otras mozgu

Venujem všetkým, čo sa tešili na túto kapitolku. Bohužiaľ na čas bude posledná, lebo neviem, či sa cez týždeň dostanem k počítaču ale cez víkend určite prídem. Zatiaľ my napíšte v reakciách, ako by ste chceli aby to pokračovalo. Teším sa na všetky vaše nápady. Snáď nevadí, že som sa trochu rozpísala.

_____________________________________________________________

Ráno ma zobudila Lily tak, že my hodila do hlavy vankúš.

„Stávaj spiaca princezná. Včera si nám odpadla, nestihli sme sa ani porozprávať.“

Zavrčala som a schytila jej mäkký ružový vankúš, ktorý však bolel, akoby v ňom boli tehly a šmarila ho po nej. Na hlave ma bolelo miesto, kde som sa včera udrela do hlavy. Nahmatala som si na hlave bozuľu medzi vlasmi a mierne som sa zdesila. Vyletela som z postele ako keby ma trafili elektrickým prúdom (moje vlasy tak aj vyzerali) a zamierila som do kúpeľne. Moje najhoršie obavy sa naplnili. Vzadu medzi vlasmi sa jasne vynímala bozuľa. Zakliala som a snažila sa niečo si urobiť na hlave s vlasmi. Skončila som z ako-tak vyzerajúcim chvostom. Hodila som na seba prvé, čo som chytila pod ruku a ponáhľala sa do Veľkej Siene. Raňajky som už nestíhala ale potrebovala som nový rozvrh. Vletela som doslova do Siene a ako bolo u mňa zvykom, ledva som sa vyhla vysunutej stoličke pri Slizolinskom stole, malej druháčke s Bystrohlavu a zastavila som tesne pred našou milou profesorkou McGonnagalovou, ktorá sa na mňa mračila ponad okuliare.

„Dobre ráno, slečna Turnerrová, čo to máte na sebe?“

Najprv som na ňu nechápavo hľadela ale nakoniec som sklopila zrak a videla som svoje oblečenie, čo som ráno na seba hodila, teda žiarivo zelené tričko bez rukávov a trojštvrťové nohavice žltej farby (obliekala som sa trochu výstredne ale pod habitom to nebolo vidno. Bohužiaľ, teraz som ho nemala zapnutý). Previnilo som sa usmiala a zo slovami : „Idem sa prezliecť,“ som vyšklbla McGonnagalovej podávaný rozvrh z ruky a letela som hore schodmi. Pozapínala som si habit a vzala kravatu a letela na prvú hodinu, zhodou okolností, dvojhodinovku Transfigurácie. Šuchla som sa nenápadne do triedy po zvonení, teda tak, že by to videl aj slepý, a pod prísnym pohľadom profesorky som sa šuchla do opustenej zadnej lavice. Po asi hodine som na pleci pocítila dotyk a známy hlas.

„Ahoj, veľmi meškám?“

Otočila som sa za Jamesom.

„Dosť. Kde si bol?“

„Zaspal som.“ James si prehrabol strapaté vlasy a zatváril sa, že počúva. Zachichotala som sa. Pod stolom sa nám dotkli kolená. Slabo som zružovela ale James ostal pokojný. Stretli sme sa zase až na obede, kde sa k nám pridali aj ostatný.

„Čo máme teraz?“ opýtal sa Remus sťažka sadajúc. Vzala som mu rozvrh.

„Dve hodiny elixírov zo Slizolinom.“ Sirius zaskučal.

„A taký pekný deň to vyzeral byť.“

Ja som však nesúhlasila. Potešilo ma, že sa budem môcť stretnúť zo Severusom a porozprávať sa z ním. Na elixíri som sa naschvál ponáhľala. Sadla som si do lavice, kde väčšinou museli sedieť dvaja ľudia z rozličných fakúlt. Keď vošiel Snape, kývla som mu hlavou. Počkal kým sa usadili ostatný až potom si prisadol.

„Ahoj Kitty.“

„Ahoj Severus. Aké bolo leto?“

„Únavné. Otec mal zase svoju náladu.“

„To mi je ľúto.“

„Nemusí.“

„Musíme sa stretnúť na našom tajnom mieste.“

Usmial sa. Tajné miesto bola miznúca miestnosť, ktorú som objavila. Netušila som, či o nej niekto tuší, ale bola som si takmer istá, že záškodníci nie. Hoci som netušila, prečo sa nazývajú záškodníci, tá prezývka sa mi páčila. Pri odchode s učebne do mňa james ťukol lakťom.

„Chudinka, musela si sedieť zo Snapom.“

Mlčala som. Čo som mala povedať?

*****************************************************

„A vtedy sa na mňa usmial, videli ste to?“

Mojej spolubývajúcej Charlotte sa rozžiarili oči. Práve som vchádzala do spálne, kde sa už viedla vášnivá debata. Charlotte, nízka blondínka, ktorá spala v posteli oproti mne od vzrušenia na posteli takmer skákala. Hodila som sa na posteľ a odkopla topánky.

„Kto sa na teba usmial Char?“

„Hádaj. Kto sa usmieva na všetky dievčatá?“ zasmiala sa Leonela, rebelantská hnedovláska a hodila do Mary vankúš. Mary, najtichšie dievča z nás sedela ako zmoknutý pes schúlená v posteli. Tmavé vlasy zviazané do dvoch vrkočov jej tvári dávali naivný výraz. Zamračila sa na Leonelu a vankúš objala.

„Buď ticho Nela.“

„Nevolaj ma Nela! Som Leo.“

Lily prevrátila očami.

„Tvoj kamarát Black.“

Zaškerila som sa. Charlotte odjakživa zbožňovala Siriusa a keď sa na ňu usmial, bola ako v siedmom nebi. Charlotte pokračovala:

„Má nádherné oči. A videli ste tie rozkošné fúziky?“

Rozosmiali sme sa. Leo sa takmer zadusila, lebo sa napila vody.

„Rozkošné fúziky? Myslíš to niečo, čo mu vyrástlo pod nosom?“

„Skôr z nosa!“ doplnila ju Lily, čo vyvolalo ďalšiu vlnu smiechu. Charlotte sa nadurdene zatvárila a sadla si k Mary. Obe si niečo šuškali a zazerali na nás. Blysla som očami po ostatných. Rozhodla som sa dať návnadu na Charlotte.

„Ale veď má tak pekne vypracované telo.“ Začala som a žmurkla na obe. Lily aj Leo okamžite pochopili moju hru. Lily sa začala rozplývať.

„A je tak mužný a úžasný.“

Charlotte sa rozžiarila. Konečne sme aj my považovali Siriusa za atraktívneho. Teda, aspoň v jej očiach.

„Je taký sexi. Pod jeho pohľadom sa roztápam.“ Začala blaboliť. Ledva so zadržala smiech. Lily sa škerila ale Leo sa tvárila vážne.

„Je úžasný, som z neho hotová.“

„Ja po ňom mám chuť skočiť.“

„Keď pôjde nabudúce po schodoch, ja naňho skočím!“ zaklincovala to Leo z vážnou tvárou. Vybuchla som od smiechu aj s Lily. Charlotte sa tvárila nechápavo. To ma donútilo až k slzám. Lily začala čkať. Znovu som vybuchla tentoraz z Leo. Dokonca aj Mary sa k nám pridala. Len Charlotte sa tvárila ako z inej zeme. Takto sme sa presmiali celý večer. Uvedomila som si, že Leo sa cez prázdniny veľmi zmenila. Teraz mi bola bližšia skôr ako Lily ako Mary. Dokonca som zabudla aj na boľavú hrču na hlave. Ráno som sa ale zobudila z bolesťou. Bolelo ma to viac, ako kedykoľvek predtým. Prvé tri hodiny som pretrpela až na čarovanie. Sedela som vzadu v jednej lavici s Leo a Lily. Tie dve sa ešte stále pri pohľade na seba chichotali ale mne nebolo do smiechu. Krútila sa zo mnou celá miestnosť. Ľudia my pripadali rozmazaný. Dvihol sa mi žalúdok. Vstala som, aby som povedala profesorovi, že musím odísť. Keď sa mi zrazu podlomili kolená a ja som z buchotom dopadla na dlážku. Zamdlela som.

*****************************************************

„Čo vyviedla?“

„Do toho ťa nič Potter!“

„Ale Evansová, neblázni. Čo povedala Pomfritka?“

„Vraj má otras mozgu“

Počúvala som zo zatvorenými očami. Rozoznala som tri hlasy. Pootvorila som oči. Pri mojej posteli sedela Leo. Lily a James stáli pri okne a zazerali na seba. Leo sa nado mňa naklonila.

„Ako sa cítiš?“

„Bolí ma hlava. Inak dobre. Naozaj mám otras mozgu?“

„Vraj. Musíš tu ostať cez noc.“

„ČO?“ takmer som zrevala. Kvôli hlúpemu otrasu mozgu musím zase tráviť prvé noci v Nemocničnom Krídle? Tak ako minulý rok? Sama, aby sa mi všetci smiali, že prvý deň a už som v nemocnici? Zúrila som. Môj krik prebral Lily s Jamesom ale bohužiaľ aj madam Pomfreyovú. Vyrútila sa zo svojej kancelárie a ostatných vyhodila. Kypela som. Hlava ma stále bolela ale nepovažovala som za nutné, že tu musím ležať. Snažila som sa vyskočiť ale Pomfreyová mi pichla nejaký liek, načo som zaspala.

****************************************************

Zobudila som sa podvečer. Stmievalo sa a na mojej posteli ležala večera. S chuťou som sa pustil do večere a pozrela sa smerom k oknu. Pri okne stála postava celá v čiernom z čiernou pokožkou. Zvreskla som. Postava ku mne priskočila a zakryla my rukou ústa.

„Buď ticho, chceš aby na nás nakričali?“

Bol to Sirius. Odtrhla som jeho ruku od úst a osopila sa naňho.

„Čo TY tu robíš?“

„Doniesol som ti večeru a prišiel si tu pospať.“

Ukázala som mu na tvár. Prevrátil oči.

„Avery na mňa vylial niečo, čo malo byť Mätúci roztok, ale nie som pomätený. Skôr čierny. Pomfritka vyhlásila, že mám tu ostať. Takže budeš mať spoločnosť.“

Potešila som sa. Zrazu som si uvedomila, že mám oblečené pyžamo. Pevne som dúfala, že to má na svedomí madam Pomfreyová a nie niekto iný. Sirius vytiahol niečo, čo sa podobalo na pyžamo.

„Otoč sa!“ zavelil a zatiahol za sebou záves. Otočila som sa a uškrnula. Nie žeby som túžila vidieť nahého Siriusa, to nie, iba my to pripadalo trochu smiešne. Začula som odtiahnutie závesu a otočila som sa. Stál tam v obtiahnutom tričku a boxerkách. Nadvihla som obočie.

„V tomto spíš?“

Pokrčil plecami. Zasmiala som sa. Nanešťastie dorazila Pomfritka a donútila ma vypiť elixír, po ktorom som zaspala. Znovu som sa prebudila až v noci na šepkanie.

„Spíš?“

„Áno!“

„Potrebujem sa s tebou porozprávať.“

„Dobre a o čom?“

„O Jenny.“

„O kom?“

„Mojej priateľke Jenny z Bystrohlavu. Chcem sa jej zbaviť. Nebudeš hrať moju frajerku?“

„Frajerku? Zase? Keby si my zato aspoň platil. A ako dlho chodíš s tým dievčaťom?“

„Asi tri hodiny.“

„Tri hodiny?! Ideš opustiť dievča ktoré poznáš len tri hodiny? Ty si idiot.“

„Nebuď zlá. Ja sa jej bojím.“

„Preboha Sirius, skús z ňou chodiť aspoň týždeň. Určite stojí zato.“

„Keď myslíš...“

Nastalo ticho, keď ho znovu prerušil Sirius.

„Kitty?“

„No?“

„Už si sa bozkávala?“

„Čo je to za otázku?“

„Len zo zvedavosti.“

„Odpoveď je áno.“

„A s kým?“

„S tebou.“

„ČO? Kedy?“

„Nepamätáš? Rozišiel si sa z Gwen, tou štvrtáčkou. Vošla som do klubovne, ty si ma schytil, vlepil si mi bozk a ja som ti vylepila. Ak si dobre pamätám, tak aj Gwen.“

Sirius sa usmial.

„Ach áno, pamätám. Ale myslel som naozaj z lásky.“

„ Tak ešte nie.“

„Aha.“

Telom pri preletela zimnica. Striasla som sa.

„Je mi zima.“

„Sadni si ku mne. Zohrejem ťa.“

Mala som tušiť, že niečo chystá. Ale hodil pohľad týraného šteňaťa a ja hlúpa som tomu uverila, že to myslí dobre. Vzala som paplón a presunula sa na vedľajšiu posteľ. Sirius tam sedel a uvoľnil my miesto. Naivne som sa usmiala nič netušiac. Sirius ma objal okolo pliec. Bolo my to prijemne a naplnilo teplom. Otočila som sa, že niečo poviem, keď mi Sirius vlepil bozk. Odtiahla som sa.

„Čo to robíš?“

„Len ťa chcem pobozkať.“

Zase hodil ten pohľad. Podvolila som sa. Teraz to bolo oveľa príjemnejšie. Bohužiaľ som si spomenula na včerajší večer a nato, čo povedala Leo a rozchichotala som sa. Sirius na mňa pozrel ako na šibnutú.

„Bozkával som už veľa dievčat ale žiadne sa ešte nesmialo.“

„Prepáč ja som asi iná kategória.“

Znovu ma pobozkal. Bohužiaľ som si zase na niečo spomenula a začala sa smiať. Sirius vyzeral byť poriadne naštvaný.

„Čo je zase?“

„Nebozkávam ťa len preto, že mám otras mozgu?“

[ » na začiatok « ]