Kapitola:
Pridaná: 13.9.2008, 12:45:54
Čítaná: 1699×
Hodnotenie: (počet hlasov: 11)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Kitty Turnerová, Lily Evansová, Sirius Black, James Potter, Leonela, Remus Lupin
Stručný dej: Ako si získať chlapca, ktorý je zamilovaný do úplne inej osoby? Podarí sa Kitty získať si Jamesovu priazeň? Prečo ale o jej priazeň stojí Sirius? (nedokončené)

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Začiatok 2 » Rozhovor vo vlaku 3 » Otras mozgu

Venujem Imogen Waterstonovej, Lilly Evansovej Snapeovej, PoRcelANkiSs a kvetinovej víle za to, že mi dali koment a podporili ma, aby som ďalej písala túto poviedku:)

--------------------------------------------------------------------------

Potiahla som svoj kufor do kupé a mojou šikovnosťou som otvorením dverí skoro zrazila jedného tretiaka z Bifľomoru a kufrom na kolieskach prešla po nohe prváčke.

„Prepáčte, prepáčte!“ ospravedlňovala som sa na všetky strany a v duchu nadávala na svoju neobratnosť. Vtiahla som kufor do kupé a zavrela za sebou dvere, pričom som nimi šuchla o Jamesovu nohu. Hodila som sa na miesto pri okne, ktoré mi Sirius uvoľnil. Pozrela som po tvárach ostatných. James sa uškŕňal a Sirius sa okato smial.

„Taká šikovná ako naposledy, nie?“

„Nie, ešte som ťa ničím neudrela.“ Zaškerila som sa a štuchla Siriusa lakťom do boku. Remus sa kŕčovito usmial. Pozrela som naňho znepokojene a z tváre mi okamžite zmizol úsmev.

„Remus... čo je?“

Remus odtrhol pohľad od okna a usmial sa na mňa smutne.

„Nič.“ Snažil sa to zahovoriť ale ja som vedela, že sa niečo deje. S očakávaniami som pozrela na Jamesa, Siriusa a nakoniec aj na Petra, ale ich tváre nič neprezrádzali. Vzdychla som si. Síce som nebola záškodníčka ani som nebola chlapec, ale poznala som ich dobre a dúfala som, že predo mnou nebudú mať tajomstva. Hoci, aj ja som ich mala. Ako to zo Severusom. Sirius spozoroval, že mi niečo je. Vrhol pohľad na Remusa a kútikom oka na mňa. Dal mi ruku okolo pliec a poštípal na líci.

„Aké si mala prázdniny?“

Usmiala som sa. Jeho objatie mi pridalo energiu aj dobrú náladu.

„Celkom dobré a ty? A čo vy ostatný?“ nespomenula som, že moja teta zmizla. Nebolo to dôležité a nikto to nemusel vedieť. Pozrela som do okna. Mihali sa tam lúky i lesy a v okne sa odrážala moja tvár. Odvtedy, čo som tu sedela naposledy sa nezmenila. Stále tie isté ryšavé vlasy s odleskom do blond, zapletené do vrkoča, tie isté hnedé oči i šibalský úsmev. Ale moji priatelia sa zmenili. Bolo to na nich vidno, hoci som netušila príčinu ich zmeny. Odvrátila som hlavu a pozrela na Jamesa. Hlavu mal sklonenú, vlasy si strapatil rukou ako obvykle. Nevidela som do tých jeho krásnych orieškových očí. Vyzeral zamyslený a tušila som, že dôvod jeho zamyslenosti sa nachádza vo vedľajšom kupé. Sirius vyzeral sám zo sebou spokojný. Postrapatil mi vlasy a sebavedome vyhlásil:

„Výborné. Dievčatá po mne šaleli ako stále.“

Dala som jeho ruku dole. Sirius bol sukničkár, preslávený na celej škole.

„A čo Mary?“ dožadovala som sa odpovede na jeho frajerku a moju spolužiačku zo spálne.

„Aká Mary?“ Sirius sa zatváril nechápavo.

„TÁ Mary, tvoja frajerka Mary nepamätáš si?“

Sirius sa zamračil ale potom sa mu tvár vyjasnila.

„Ach, tá Mary. S tou už nechodím.“

„Ako inak.“ Zašepkala som pre seba a pozrela na zadumaného Jamesa.

„James a čo tvoje prázdniny?“

James na mňa pozrel svojimi očami, až som dostala maličkú triašku, z toho pohľadu. Cítila som, že ružoviem a priala som si prestať.

„ Nič moc.“ Povedal úsečne.

Sirius naňho skúmavo pozrel.

„Lily sa nechytá?“

James pokrútil hlavou. Stiahol sa mi žalúdok a sklopila som oči. Uvedomila som si, že Remus mlčí. Bola som na jeho mlčanie zvyknutá ale toto bolo iné, smutnejšie, utrápenejšie. Nechcela som ho vyrušiť. Nohy sa mi ako nevyspytateľné začali triasť. Postavila som sa, lebo som musela na vzduch.

„Idem sa prejsť.“

Vybehla som z kupé, pričom som sa potkla o Remusov kufor. Prišlo mi nevoľno. Prešla som sa až na koniec vlaku a sadla si na malé sedadielko v chodbe. Musela som sa nadýchnuť. Tento stav sa mi cez leto stal už viac krát a začínalo ma to pekne desiť. Sľúbila som si, že hneď, ako budem mať možnosť, pôjdem k madam Pomfreyovej. Sedela som tam a dumala, až som zadriemala. Zobudila som sa na to, že vlak spomaľuje a deti vybehávajú z kupé. Postavila som sa do radu a vyšla na vzduch medzi prvými. Zhlboka som sa nadýchla a hneď mi bolo lepšie. Medzi študentmi som si všimla Severusa. Pokynul mi hlavou, načo som sa usmiala. Z davom som sa posúvala ďalej okolo jazera a počula Hagridov hlboký hlas: „Prváci, za mnou!“

Zahrialo ma pri srdci. Cítila som, že som doma. Mierili sme ku kočom, ktoré nikto neťahal. Sadla som si do jedného na kraj a čakala, kým si okolo mňa posadajú neznámy druháci z Bifľomoru. Začalo pršať. Do hradu som sa dostala celá mokrá. Na schodoch som sa pošmykla na schodoch. Udrela som si hlavu, ktorá ma pekelne bolela. Chcela som sa vybrať do hradu ale bohužiaľ ma zbadala mladá profesorka McGonnagalová, prísna ale spravodlivá a aj moja vedúca fakulty, hoci mala len dvadsaťpäť rokov. Chytila ma za ruku a ťahala do nemocničného krídla. Moje protesty, že som v poriadku ignorovala. Nechala ma v Nemocničnom krídle a sama išla povedať Poppy, čo sa mi stalo. Madam Pomfreyová sa usmiala, prezrela mi hlavu a zahlásila: „Je v poriadku.“ Načo sa McGonnagalová zvrtla a poslala ma do Veľkej Siene. Prišla som tesne po triedení a hodila sa na stoličku vedľa prváčky, práve zatriedenej a vydesenej. Pozrela som na profesorský stôl, kde sa postavil Albus Dumbledore, riaditeľ našej školy. Sieň zmĺka. Dumbledore sa usmial na študentov, akoby bol naozaj rád, že nás vidí.

„Vitajte, starí známy ale aj nové tváre. Pred večerov, by som vám rád pripomenul, že nemáte chodiť do zakázaného lesa ani hádzať veci do pána Filcha.“

Celá škola sa otočila k dverám, v ktorých stál školník Filch, asi tridsaťročný ufrflaný chlap, ktorého nikto nemal rád. Uškrnula som sa. Dumbledore vyzval všetkých aby spievali hymnu. Spievala som vysokým piskľavým hláskom, až ma viacerý prosili, aby som prestala. Konečne sme mohli jesť. Zomierala som od hladu. Vzala som si poriadnu dávku zemiačikov a grilované rebierko. Spokojná a s plnými ústami som hľadala záškodníkov. James sedel blízko Lily, vedľa neho Remus a asi tri stoličky ďalej Peter. Siriusa som nevidela. Vtom som začula zavrčanie. „Uhni!“

Bol to Sirius. Na hlave si pridržiaval obklad a vyzeral nabrúsený. Prváčke, na ktorú zrúkol, vypadol steak z ruky a takmer spadla z lavičky, tak sa ponáhľala preč. Zasmiala som sa a uškrnula na Siriusa, sediaceho na jej mieste. Ukázala som na obklad. Sirius prevrátil oči.

„Tá strašná McGonnagalová ma zazrela ako som sa šmykol a buchol sa do múru. Okamžite ma ťahala k Pomritke. A...“ ukázal na obklad. Zasmiala som sa. Bola som rada, že pri mne sedí práve Sirius. Večera prebehla pokojne. Keď som sa unavená poberala do spálni, ešte som videla, ako sa James túžobne díva na odchádzajúcu Lily. Vzdychla som. Lily sa zamračila a vybehla po schodoch. Dotrepala som sa za nimi a ľahla na posteľ tak, ako som bola oblečená. Nestála som o to, aby som klebetila s dievčatami celú noc. Predtým, ako som zaspala, som mala v hlave jedinú myšlienku. Nájsť Lily niekoho iného ako Jamesa!

*****************************************************

PS: Ak sa nepáči, nevadí písala som to rýchlo. Ďakujem za každý komentár.

[ » na začiatok « ]