Kapitola:
Pridaná: 14.8.2008, 17:01:53
Čítaná: 2480×
Hodnotenie: (počet hlasov: 8)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: James Potter, Lilly Evans, Catheryn
Stručný dej: Catheryn nechápe čo James vidí na Lilly Evansovej. A rozmýšľa či James vlastne vie, že ona Catheryn, existuje...

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Náhľad do mojich myšlienok, alebo Ahojte, som Cathryne 2 » Stretuntie v daždi, alebo výsluch sa nekoná 3 » Tri fľaše ďatelinového piva, alebo pokus dozvediť sa pravdu 4 » Tajný odposluch, alebo v pravej chvíli na pravom mieste 5 » Zvláštne pocity, alebo prečo neotvárať trasúce sa skrinky 6 » Výmena rolí, alebo snaha o ospravedlnenie

Je tu ďalšia kapitola, očakávam komentíky, lebo ak nebudú, tak nebude ani pokračovanie! (toto je vydieranie :D)

No, a môžete si zahlasovať o ďalšom vývoji:

A - Cath odpustí Becky a povie jej všetko o tej miestnosti

B - Cath Becky neodpustí a nikomu to nepovie

C - Cath povie Jamesovi čo sa stalo a čo k nemu cíti

a v prípade C je tu ešte jeho reakcia, tú dopíšte osobitne.

To aby som vedela, čo chcete vy, ale nemusí to nutne nasledovať hneď v ďalšej kapitole.

Tak čítajte a píšte! ;)

------------------------------------------------------------------

6. VÝMENA ROLÍ ALEBO SNAHA O OSPRAVEDLNENIE

Prebúdzala som sa pomaly. Moja myseľ nechcela začať pracovať a všade okolo mňa bola tma. Po dobrých pár minútach som sa prevalila na chrbát, čo bol už úspech. Trvalo hodnú chvíľu pozerania do tmy, kde už sa medzitým rysovali obrysy predmetov, kým som siahla po prútiku.

„Lumos!“ vyslovila som šeptom kúzlo a on sa rozsvietil, šklbla som sa a obrátila tvár. Svetlo bolo na mňa príliš ostré, zvlášť po tak dlhom spánku.

Poobzerala som sa. Všetko bolo stále špinavé a rovnako temné, skrinka sa však už nehýbala.

„Dobrý prízrak, dobrý,“ zamumlala som ako ku milému šteniatku a pomaly som sa nadvihla. „Hm, je to tu dosť zanedbané.“

Švihla som prútikom aby sa trochu vyčistila tá špina a potom som zhodila pavučiny. Pristúpila som k oknám, cez ktoré presvitalo tlmené svetlo a uvažovala som nad kúzlom, ktorým by sa dali vyčistiť.

Po jednom okne som prešla prstom a odhalila tak ranné slnko.

„Ježiš to som toho toľko prespala?“ začala som panikáriť že nestíham na hodinu. Rozbehla som sa ku dverám na chodbu a zabudla som, že sú zamknuté. Plánovala som ich s trhnutím otvoriť a vybehnúť von, ale keď som šklbla iba som spadla na zem a začala ma bolieť ruka.

Chytila som si ju, potom som sa vrátila po prútik, ktorý som však najprv musela nájsť.

„Tu si...“ zdvihla som ten zlomený prútik ktorý som videla už prvý krát keď som sem vošla ale teraz som si nespomenula a tak som si myslela že je môj. Vyjavene som naň pozerala, akým zázrakom sa zlomil na tri časti, keď som si uvedomila že je o dosť tmavší než ten môj.

Dosť som si vydýchla keď som svoju paličku našla na zemi celú, hoci po nej liezol chrobák a tak som na ňu skoro stúpila ale scénar toho bezmajiteľného prútika ma donútil počkať kým som ho schmatla do rúk a vrátila sa ku dverám, podozrievavo sledujúc pavúka.

„Alohomora“ otvorila som si dvere rozumnejším spôsobom než pred tým a vyšla som na chodbu. Rukou som si prehrabla strapaté vlasy aby som nevyzerala až tak strašne a prútik som si zastrčila do vrecka.

Zhlboka som sa nadýchla a snažila som sa spomenúť si ktorou cestou som sa sem dostala.

„Som na Rokforte šesť rokov a aj tak neviem kde čo je!“ pokrútila som nad sebou hlavou. „To preto že nikdy nedávam pozor kam idem a potom neviem kde bolo tamto a kde hento. Aspoň že trafím do Veľkej Siene a učební,“ povedala som si nahlas sebakritickým tónom.

Zišla som po najbližších schodoch a ďalej som šla tak všelijako, kým som zastala pri obrazu tučnej panej.

„Koľko je hodín?“ opýtala som sa jej namiesto hesla, lebo sa mi zdalo že vyučovanie ešte nezačalo, hoci všade je ticho.

„Ja neviem, som len obraz, nemám hodinky,“ začala sa obzerať po ostatných obrazoch ale potom na mňa skúmavo pozrela. „A heslo?“

„Aha. Jasné. No... to... baranie rožky?“

Pustila ma do klubovne. Vydýchla som si že som nezabudla heslo. Nevidela som žiadneho šiestaka a tak som zamierila do spální.

Becky na mňa vyplašene pozerala. Ostatné baby sa rozprávali kdesi v rohu a mňa vtedy trápilo najmenej o čom. Pozrela som na Becky so začudovaným výrazom.

„Čo, to naozaj vyzerám tak hrozne?“ klesla som na svoju posteľ a zohla som sa k taške aby som si zbalila veci. „Kedy začne vyučovanie?“

„Za... za pol hodinu“ vykoktala zo seba a chvíľu sa rozhostilo ticho, ktoré prelínal len šepot ostatných báb a to ako som si ukladala veci do tašky.

„Fajn,“ úsečne som povedala keď som sa dobalila, vzala som si veci a zamierila do kúpeľne.

Becky otvárala ústa ako ryba na suchu, zrejme chcela niečo povedať ale potom si to rozmyslela a stále dokola.

„Čo je?“ nevydržala som to a vybafla som na ňu.

Sklopila pohľad a keď ďalšie dve sekundy nič nepovedala, hoci už sa zdalo že niečo naozaj povie, vbehla som do kúpeľne a zavrela dvere tak nahlas, aby si uvedomila, že tam už nie som.

Osprchovala som sa, prezliekla, učesala...

Keď som vyšla, zistila som, že Becky asi čaká na mňa.

„Tebe sa čo stalo?“ pozerala som na ňu s nadvihnutým obočím a prehodila som si tašku cez plece. Vyšla som na chodbu a potom do klubovne, kde som sa letmo rozhliadla a kývla Záškodníkom.

Prešla som cez obraz na chodbu a rýchlim krokom do Veľkej Siene, všetko som robila narýchlo aby som sa stihla najesť a nevšímala som si že za mnou uteká Becky.

Až keď som si sadla na stoličku, pritiahla si džús a hrianky, ona si prisadla – alebo skôr zadychčane capla vedľa mňa.

„Prečo... si... ma... nepočkala?“ vydychovala slová a držala sa za hruď. Asi si nabalila nejako moc vecí do tašky a tak ju to unavilo.

„Ty si ešte nejedla?“ spýtala som sa jej odmerane pričom som na ňu ani nepozrela a pustila sa do jedla spolu s pár oneskorencami.

„Jedla,“ odvetila ticho.

„Tak potom?“ spýtala som sa až keď som zjedla prvú hrianku a hneď potom som si poriadne odpila džúsu.

„Ja len -“

„Aká je prvá hodina? Elixíry?“ prerušila som ju lebo som sa nad tým práve zamyslela.

„No.. áno“

~Zaujímavé, doteraz bola drzá a arogantná a teraz je z nej utiahnuté dievčatko. Čo odo mňa čaká? Že k nej budem milá ako keby sa nič nestalo alebo čo? Jej správanie ma naozaj naštvalo... Ale je to ako keby sme si vymenili úlohy~

„Vieš,“ zhlboka sa nadýchla. Dojedla som druhú hrianku a so škripotom odsunula tanier. Dopila som zvyšok džúsu a znova ju prerušila:

„Neviem ako ty ale ja idem na hodinu,“ znova som si vzala tašku a odkráčala.

Ona tam ešte chvíľu sedela kým sa spamätala.

~Zachovala som sa nepekne?~ mračila som sa. Bez slova som zišla do podzemia, kde ma ona dobehla, a zastala som pred učebňou.

Keďže tam už boli všetci, vrátane Slizolinu, nič mi nepovedala, iba stála so sklonenou hlavou.

Zato ja som pozerala na Jamesa. S bolesťou v očiach som ho chvíľu pozorovala ako sa chvíľu zabával so Siriusom a Remusom, a potom sa obrátil aby upútal pozornosť Lily.

Oprela som sa chrbtom o stenu a aj ja som smutne sklonila hlavu.

~Veď to bol iba prízrak! Ale... taký skutočný. A on sa zaujíma iba o Lily...~

Celú hodinu som sa nevedela sústrediť, ale našťastie mám z elixírov celkom dobré známky a preto som z toho nemala až tak zle.

Po hodine som si odniesla veci do klubovne a vyšla von.

Po pol hodine prechádzania, keďže zvyšok doobedného vyučovania nám odpadol, za mnou prišla Becky.

„Cath... ja...“

Pozerala som na ňu, čakala som čo povie a zahryzla som si do pery aby som sa donútila neprerušiť ju.

„Celý deň sa ti snažím ospravedlniť, prosím ťa... Ja som naozaj nechcela, bolo to odo mňa naozaj hnusné. Kde si bola celý včerajší deň?“

Trochu som sa šklbla. Doteraz som hľadela na trávu ale teraz som pozrela na ňu.

~O tej miestnosti jej nepoviem. O prízraku tiež nie.~

„Hm, túlala som sa.“

~A o tom že som zaspala už vôbec nie.~

„Ráno mi Amy vravela, že ráno si sa zobudila normálne a... vieš, ja som ti tajne dala elixír spánku, lebo som bola naštvaná a...“

„Čože?!“ vyštekla som na ňu s veľkými očami. Mihla sa v nich bojová iskra.

„Prosím, prepáč mi to, je mi to ľúto, nevedela som že sa zobudíš a potom pôjdeš niekde inde a tam zaspíš! Teda, ak účinkoval,“ hlesla tíško.

„Áno účinkoval!“ vyprskla som, zvrtla sa a odišla.

[ » na začiatok « ]