Kapitola:
Pridaná: 18.7.2008, 21:33:26
Čítaná: 1453×
Hodnotenie: (počet hlasov: 7)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Bazilejevna Dmitrijevová
Stručný dej: Príbeh mladej Durmstrangčanky, ktorá sa nedala nazvať nijak inak iba smoliarkou

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Uhnúť z cesty 2 » Neznesiteľné neveselé veci

Takže, z nudy som začala písať fanfiction, ktorá tak trochu zaváňa náznakmi paródie. Toto vlastne nie je ani tak prvá kapitola, skôr oboznámenie sa s hlavnou hrdinkou, ktorá okrem notorickej smoly trpí aj kinetózou a čudesným menom...

...........................................................

Bazilejevna Dmitrijevová patrila k tomu typu ľudí, ktorí mali vždy smolu. Či už šlo o hry, stihnutie autobusu alebo počasie, ak by mala spočítať svoje životné úspechy, stačili by jej na to prsty jednej ruky.

Bazilejevna, prezývaná Zile, bola proste smoliar, a práve v tejto chvíli veľmi mokrý smoliar.

Mračiac sa na všetko živé i neživé v okolí, sa Zile klepala od chladu na kraji chodníka, a veľmi neelegantne ukazovala vztýčený prostredník autu, strácajúcemu sa v akejsi ulici. Keď uvidela, ako zablatená strieborná kapota zmizla za rohom, precedila cez zuby pár nepekných nadávok a s odovzdaným povzdychom si prezrela svoje oblečenie.

Po jednoduchých džínsoch a čiernej bunde s vybíjanými remencami, ktorá sa neveľmi úspešne pokúšala tváriť ako kožená, lenivo stekali dažďové kvapky a miešali sa s vodou, čo sa ešte pred chvíľou nevinne vlnila na kraji cesty.

Sama pre seba pokrčila plecami a pokračovala v ceste úzkym chodníkom. S námahou sa vyhýbala Moskovčanom s dáždnikmi, ktorí si práve v tej chvíli zmysleli, že musia ísť rovnakou cestou ako to premočené dievča, a zároveň poškuľovala po okoloidúcich autách. Aj keď pochybovala, že jej oblečenie môže absorbovať ešte viac vody, schytať ďalšiu spŕšku sa jej nechcelo.

Okrem večnej smoly a čudného mena Zile od davov, čo ju obklopovali, odlišovalo ešte čosi. Jej hlava bola, okrem množstva zmätku a chaotických myšlienok, preplnená aj pochybnými latinskými slovíčkami, a do rebier ju pod bundou tlačil čarodejnícky prútik z ebenového dreva.

Bazilejevna Dmitrijevová bola čarodejnica, aj keď by bolo vhodné podotknúť, že nepatrila k výnimočne talentovaným, a vlastne ani schopným jedincom. Ak bola Zile v čomsi nadaná, bolo to priťahovanie problémov. Pokiaľ šlo o ich riešenie, nad Zilinou kolískou sa sudičky asi len schuti zasmiali.

~~~

O niekoľko dní neskôr, loď Durmstrangského inštitútu, Zile vyráža v ústrety novému školskému roku, ktorý má byť v čomsi iný ako tie predošlé

,,Hej, Dmitrijevová!“

Zile sa neochotne otočila, pričom jej tvár akosi ozelenela. Zem, či skôr drevené laty, sa pod jej nohami trochu zaknísali, čo spôsobilo, že si na ústa ihneď pricapla dlaň.

,,Je ti špatne?“ spýtal sa ktorýsi z chalanov z nepočetnej skupinky, a ostatní sa poslušne zasmiali.

,,Robiť si srandu z človeka s kinetózou, veľmi zábavné. Rob si prdel z plast...“ chcela dopovedať, no v polke slova ju opäť naplo na vracanie.

,,Nechcela by si si odbehnúť na záchod?“

V jej očiach neurčitej orieškovej farby, ktorá sa dala najľahšie prirovnať k močarisku, sa zračilo číre zúfalstvo. Nepochybne prebleskovalo z celej jej tváre, ale nakoľko si na jej väčšiu časť práve pritláčala ruky, aby udržala svoje raňajky v žalúdku, nebolo to tak celkom zrejmé.

,,Ustúp, Ilja,“ sykla pomedzi prsty výhražne a pozrela za seba, no utekať zvracať do ktorejsi z kajút nevyzeralo ako najlepší nápad.

,,Lebo inak?“

Zile urobila niekoľko krokov ku svojim spolužiakom, ktorí sa nepohli ani o milimeter.

Z hrdla nízkej dievčiny sa vydralo tiché zamumlanie, za ktorým nasledoval ďalší sťah žalúdka.

,,Dmitrijevová, ty si ma...“

,,Varovala,“ vydýchla a napoly nahnevane, napoly zahanbene zazrela na mladíka pred sebou.

,,Ty si ma...bože to je nechutné!“ skrikol Ilja a vydesene si prezrel školskú uniformu, ktorú pokrýval polostrávený obsah žalúdka bledej dievčiny.

,,Ja musím znova...“ Zile posunkom naznačila, že morská nemoc sa opäť hlási ku slovu, čo spôsobilo hurónsky smiech Iljovách kamarátov. Tentoraz jej však z cesty uhli všetci.

A/N: Aj keď to tak nevyzerá, toto nebude príbeh nejakých vymyslených postáv, don´t worry ^^ časom, teda vlastne čoskoro, sa tu objavia staré známe postavy z HP...táto poviedka bola inšpirovaná tým, že Rowla nechala istú zaujímavú postavu mužského pohlavia nezadanú...koho mám na mysli? no, to be continued

uvítam nejaké tie reakcie a komentáre, vlastne sa bez nich nebudem unúvať písať ďalšie časti, mám sa síce rada, ale byť svojim vlastným jediným čitateľom je little bit boring :D

[ » na začiatok « ]